Oficiálne foto účastníkov samitu NATO v Ankare. Zdroj: Wikipedia
Samity NATO sa od roku 2021 konajú už každoročne. Paradoxne sa však zvyšuje politicko-mediálny humbug okolo nich. Každý samit sa označuje za kľúčový, prelomový a pod. Nevie sa však, čo potom a nasledujúci bude musieť byť zase výnimočný. Podľa paktu je to však potrebné, lebo vraj jeho úloha vo svete rastie. V kritických kruhoch za takýmto slovníkom vidia zakrývanie narastajúcich názorových rozdielov v NATO a jeho neistotu do budúcnosti.
Druhý samit NATO v Turecku
Od 7. do 8. júla bol v Ankare 36. samit NATO. Turecko túto akciu organizuje druhýkrát. Prvý raz to bolo 28. – 29. júna 2004 v Istanbule. V dejinách NATO je výnimočným historickým faktom, že po 22 rokoch zostal hostiteľ samitu rovnaký – Recep Tayyip Erdoğan.
Hlavné akcie samitu sa uskutočnili v Prezidentskom komplexe, ktorý funguje od roku 2014. Nachádza sa v zelenej, oddychovej štvrti Beştepe, kde je pre istotu aj Národná mešita. Štvrť má oddychový, zelený charakter a Kemal Atatürk v nej vytvoril v roku 1925 lesné hospodárstvo.
Guvernér Ankary zakázal od 28. júna do 10. júla 2026 všetky zhromaždenia, demonštrácie a distribúcie letákov (! – pozn. autora) a prijal rozsiahle bezpečnostné opatrenia. Niektoré zdroje uštipačne uvádzali, že ulice Ankary pripomínali situáciu z času opatrení proti Covid-19. Podľa tureckých médií malo byť na ochranu samitu NATO nasadených 56 000 policajtov a žandárov. Boli zdroje, ktoré uvádzali až 70 000 príslušníkov bezpečnostných zložiek.
Protesty proti NATO sa začali už dva týždne pred samitom a boli v Ankare, Istanbule a iných veľkých mestách. Demonštrácie proti zvyšovaniu vojenských výdavkov a politike NATO organizovali odbory, ľavicové sily i mimovládne organizácie. Bolo zadržaných viac ako 200 aktivistov, novinárov a právnikov.
V utorok 7. júla bola v centre Istanbulu pokojná demonštrácia proti samitu NATO. Podľa tureckých médií išlo najmä o osoby z ľavicových, propalestínskych a kurdských kruhov. Kritizovali na nej NATO a USA. Účastníci skandovali „Vrah, USA, vypadni z našej krajiny“ a objavil sa aj transparent s textom „Vrah Trump. Vypadni z Turecka“. V ten deň polícia rozohnala aj menšiu demonštráciu, ktorá sa napriek zákazu konala v Ankare a zadržala po nej asi 20 ľudí.
O programe samitu
Podľa rozsiahlej správy na webovej stránke NATO o samite, sa jeho „agenda“ začala už 6. júla. Podvečer bola predsamitová tlačová konferencia generálneho tajomníka NATO Marka Rutteho. Po nej sa stretol s Erdoğanom.
Program 7. júla sa začal Obranným fórom, kde mali hlavné vystúpenia Rutte, turecký viceprezident Cevdet Yılmaz a turecký minister obrany Yaşar Güler. Potom nasledovala séria akcií Rutteho. Postupne sa stretol a spoločne vystúpil s ukrajinským prezidentom, kórejským prezidentom, predsedom Európskej rady a predsedníčkou Európskej komisie.
Rutte a jeho námestníčka sa stretli aj s ministrami zahraničných vecí štátov Istanbulskej iniciatívy spolupráce, ktorá bola založená na samite paktu v Istanbule v roku 2004 na spoluprácu so štátmi Blízkeho východu. Tvoria ju Bahrajn, Kuvajt, Katar a Spojené arabské emiráty a Oman a Saudská Arábia sa zapájajú len do vybraných akcií.
Večer bola séria spoločenských akcií: recepcia a večera pre hlavy vlád a štátov a ich manželky (Trump prišiel bez manželky, pre ktorú by vraj cesta na otočku bola náročná), recepcia pre ministrov obrany, pracovná večera Rady NATO-Ukrajina na úrovni ministrov zahraničných vecí a pracovná večera Severoatlantickej rady na úrovni ministrov obrany.
Hlavný program 8. júla otvoril Rutte. Nasledovali krátke vystúpenia hláv vlád a štátov pri príležitosti ich príchodu na zasadnutie, ktoré zakončili Rutte a Trump. Otvárací ceremoniál pokračoval individuálnym privítaním každej hlavy vlády a štátu Ruttem a Erdoğanom. Po ňom nasledovalo rodinné fotografovanie. Prezidentovi ČR, ktorý si za podpory Ústavného súdu takmer infantilne vytrucoval účasť na samite, sa miesto pri fotografovaní neušlo… Bulvár si všimol, že Trump podal ruku predsedovi vlády ČR Andrejovi Babišovi len tak ledabolo a ignoroval predsedu maďarskej vlády Pétera Magyara.
Ústredným bodom samitu bolo zasadnutie Severoatlantickej rady na úrovni hláv vlád a štátov, ktoré začalo o 11:15. Zasadnutie rady je za zavretými dverami a nie je z neho ani záznam prístupný verejnosti. Samit zavŕšila tlačová konferencia Rutteho, ktorá sa začala o 15.45 a trvala o niečo viac ako pol hodinu.
Ak sa pokúsime na základe mediálnych zdrojov zhrnúť obsah samitu, išlo najmä o témy:
- výdavky na vojenské účely zostávajú najvyššou prioritou paktu,
- Trumpovo naliehanie na „spojencov“, aby prevzali viac zodpovednosti za obranu Európy a zvýšili výdavky na ňu,
- významné dohody v oblasti zbrojného priemyslu,
- dlhodobá vojenská podpora Ukrajiny
Zo samitu bola prijatá Deklarácia, ktorá je pri utáranosti Rutteho a Trumpa i mnohovravnosti ostatných vodcov štátov veľmi stručná a pozostáva len zo šiestich bodov. Vlani mala dokonca len päť bodov. Možno to je kvôli Trumpovi, ktorý nemá rád dlhé reči ani texty.
V roku 2024 bolo v deklarácii samitu 38 bodov a 6 ďalších o podpore Ukrajine, Komuniké po samite v roku 2023 malo 90 bodov. V roku 2022 mala deklarácia 22 bodov. Komuniké v roku 2021 obsahovalo 79 bodov. NATO zrejme už každý rok nevie povedať veľa nového.
Urobíme ešte jeden iný záver z tohtoročného obsahu rokovania samitu, ktorý sa nemusí páčiť, ale čoraz viac sa zdá, že nenávisť voči Rusku pakt povyšuje nad všetky západné hodnoty (zvýraznil autor).
Kam povedie Trumpova snaha vytĺcť z NATO peniaze najmä pre zbrojárov USA
Hlavnou otázkou samitu boli kvôli Trumpovi zase peniaze, teda tlak na rast vojenských výdavkov členských štátov NATO. Globálny obchodník so zbraňami s povahou vidieckeho trhovníka, ktorý sa teší, keď dobehne kupujúceho, sa tak správa aj voči „spojencom“. Pod hrozbou, že USA sa „vojensky prestanú“ starať o Európu, ich núti vo zvýšenej miere vydávať peniaze na zbrojenie, ale aj nakupovať zbrane, vojenskú techniku a služby od Washingtonu.
Viacerí európski vodcovia majú síce výhrady voči Trumpovi, ale keď ide o to, aby podľa jeho gusta zvyšovali vojenské výdavky a podporovali NATO a Ukrajinu, stíchnu ako malí žiačikovia, poslúchnu a ešte sa tým aj chvália. Okrem opatrných vyjadrení nespokojnosti s Trumpom však proti jeho politike i celkovému konaniu doteraz nič nedokázali urobiť. Nikde inde sa vodcovia Západu neponižujú tak ako v NATO a jeho príbeh začína pripomínať katastrofický film, v ktorom rušňovodič stratil kontrolu nad rýchlo uháňajúcim vlakom.
Na Trumpa chorobne posadnutého pomstychtivosťou doplatilo Španielsko. Nevie mu zabudnúť, že nechce vydávať nezmyselných 5 % HDP na vojenské účely. V čase konania samitu oznámil, že nariadil prerušiť všetok obchod medzi USA a Španielskom, ktoré je „hrozným partnerom v NATO“. Kancelária španielskeho predsedu vlády Pedra Sáncheza uviedla, že Trumpove slová berie pokojne a považuje ich za bežné. Španielsko vraj má vynikajúce vzťahy s USA a nechce, aby sa to zmenilo. Je to absurdné a nedá sa to ani komentovať, ale ukazuje na hĺbku lokajskej podriadenosti Španielska (a zrejme aj mnohých iných štátov v NATO) Washingtonu.
Podobne zúfalo vyznievajú aj výroky dánskej predsedníčky vlády, že bez NATO by nevedela ubrániť svoju vlasť a že to platí aj pre USA. Ako však vyriešiť problém Grónska, ktoré neohrozuje RF či ČĽR, ale Trump, táto fundamentalistická stúpenkyňa paktu nie je schopná intelektuálne „spracovať“.
Zdá sa, že všetci vodcovia štátov NATO okrem Trumpa potrebujú prejaviť svoju bezhraničnú oddanosť NATO, aj keď to nemá logiku či škodí národným záujmom. NATO je však NATO a čo preň nepovieme a neurobíme…
Nemožno v tejto súvislosti nespomenúť Rutteho. Na záverečnej tlačovej konferencii sa ho dánsky novinár Rasmus Svaneborg opýtal, či mu neprekáža sebaúcta, mlčky sedieť vedľa Trumpa, keď hovorí o dobytí Grónska, o útočení na spojencov ako Španielsko a o začatí obchodných vojen. Rutte samozrejme neodpovedal a radšej znovu hovoril o Trumpovych zásluhách. Zaslúži si vraj pochvalu za to, že NATO je dnes silnejšie, lebo európskych spojencov núti zvyšovať výdavky na obranu. Na um sa tisnú prirovnania k užitočným idiotom.
Na zamyslenie je, prečo sa pakt stal závislým na vrtochoch narcistického prezidenta USA a ako sa mu snaží vyjsť v ústrety (zvýraznil autor), len aby, ako sa hovorí na slovenskej dedine, bol v dome pokoj.
Čo s budúcim samitom NATO
O zložitej atmosfére v NATO poddávajúcemu sa čoraz nevypočítateľnejšiemu a agresívnejšiemu Trumpovi, akoby odtrhnutému z reťaze, svedčí, že sa v médiách začalo diskutovať o tom, či uskutočniť samit plánovaný v roku 2027 v Tirane. Vraj sa naraz zistilo, že samit netreba robiť každý rok. Kruhy, ktoré pripúšťajú, že napriek chválenkárstvu v NATO všetko nie je tak, ako sa to roztrubuje, za tým vidia opäť Trumpa.
Prvý značne pokrytecký argument je, že vraj Albánsko patrí k štátom, ktoré neplnia ani hranicu 2 % HDP na vojenské výdavky, čo Trumpa „rozčuľuje“ a nemusel by na samit prísť (aj do Ankary išiel vraj len kvôli Erdoğanovi, ktorého vo svojom táraní za kde čo vychvaľoval), pr. by tam zase vyvolával napätie.
Druhý argument je kritickejší. Trumpov zať Jared Kushner chce totiž stavať luxusné letovisko pri chránenej lagúne na jednom z posledných nedotknutých úsekov albánskeho pobrežia. Z projektu, ktorý vláda Ediho Ramu prezentovala ako symbol ekonomického rozvoja, vznikla aféra. Prerástla do veľkých protestov obyvateľstva, ktoré trvajú už vyše mesiaca. Pred niekoľkými dňami protestovalo v Tirane proti vláde, korupcii a moci oligarchov podľa odhadov médií asi 200 – 250 tisíc osôb.
Možno to je príkre hodnotenie, ale pre krajinu, tobôž chudobnú, neveští nič dobré, ak tam strká s ekonomickými špekuláciami nos Trump a jeho rodina. Okrem toho znovu vzniká otázka zmyslu prijatia Albánska do NATO. Iste vo všeobecnosti prevážili dva zištné dôvody: získať priestor pre väčšie pôsobenie paktu a možnosť vplývať na využitie krajiny pre jeho ciele. V skutočnosti však išlo len a len o to, že do NATO treba prijať každého, kto má ruky a nohy, aby sa proces jeho rozširovania nezastavil, lebo to môže znamenať začiatok jeho konca. Adeptov však ubúda.
Poznamenáme, že čoraz viac sa prejavuje, že NATO nie sú hlavy vlád a štátov, ktorí sa schádzajú na bombastických samitoch, aký bol tentokrát v Ankare. Možno sú jeho predstavitelia, ale ak by sme pozreli hlbšie na ich výroky, vidieť, že bez rozdielu politickej orientácie sa podobajú ako vajce vajcu a na pakt nedopustia zlého slova. Občas sa zdá, akoby ich usmerňoval niekto z pozadia.
Množstvo vecí v NATO sa utajuje, a tak možno vytvoriť verejnú hypotézu, že jeho jadro tvorí vybraná skupinka úradníkov, diplomatov a vojakov, ktorí sedia v politickom a vojenskom štábe. Anonymne v spojení so skrytými kruhmi najmä v anglosaskej finančnej a zbrojnej oblasti pripravujú návrhy dokumentov a krokov paktu. Zákulisne ich potom pretláčajú za podpory fundamentalistických stúpencov v členských štátoch do „konsenzuálnej“ podoby.
Záver
Iste o krátky a rýchly pohľad na samit. Možno sa oplatí nejaký čas počkať, čo všetko sa udeje. Chaos je stále väčší. Na samite sa síce kdečo hovorilo, ale neodznelo nič zásadne nové. Atmosféru ovplyvňoval opäť Trump a jeho poskok Rutte. Cítiť však narastajúce napätie a neistotu. Nie je to len kvôli Trumpovi, ale aj preto, že situácia vo svete sa nevyvíja v prospech NATO. Jeho predstavitelia sa stále držia hesla, že ide o najlepší vojenský pakt v dejinách, ktorý sa dnes nedá nahradiť, hoci funguje len asi pre desatinu obyvateľstva Zeme.
Po nástupe prezidenta Baracka Obamu v roku 2009 plakali vojnoví alarmisti, že Európa stráca pud sebazáchovy, lebo znižuje výdavky na zbrojenie. Nie je však väčšou stratou pudu sebazáchovy, ak sa na úkor zvýšenia zbrojenia, znižujú, navyše v krízovej ekonomickej situácii, výdavky v sociálnej, zdravotnej a vzdelávacej oblasti? Kedy sa nájde prvý odvážlivec na čele európskeho štátu, ktorý to prelomí?
