Deformovaný D-Day (2. časť)

Lode vykladajúce náklad na breh na pláži Omaha pri odlive počas prvých dní spojeneckej invázie v júni 1944. Foto: Wikipedia.org

Pôvodný termín vylodenia na severe Francúzska na začiatku mája 1944 sa z rôznych dôvodov odkladal. Patrilo k nim aj to, že generál USA Dwight Eisenhower, ktorý bol hlavným veliteľom spojeneckých expedičných síl, pridal k vyloďovacím silám tri divízie, čo zvýšilo potrebu plavidiel. Rozšírilo sa aj pásmo vylodenia z 55 na 80 km.

Deň vylodenia sa určil na 5. jún, ale kvôli zlému počasiu sa o deň posunul. Operácii predchádzala masívna dezinformačná kampaň i maskovanie, čo malo nemecké velenie „popliesť“ o čase a mieste operácie.

Nemecko malo na Západe 38 divízií (proti ZSSR ich bojovalo v tom čase vyše 150), ktoré zabezpečovali obranu pobrežia od Holandska po francúzsko-španielsku hranicu a boli rozmiestnené aj v južnom Francúzsku. Historickým paradoxom sa stalo, že nemecký poľný maršal Erwin Rommel, ktorý od novembra 1943 dohliadal na budovanie obranného Atlantického valu a velil skupine armád „očakávajúcej“ na severe Francúzska spojeneckú inváziu, odišiel na dovolenku. Bol presvedčený o tom, že v dôsledku zlého počasia spojenci do konca júna nič nepodniknú. 

Hlavné vyloďovacie sily tvorilo 39 divízií (20 amerických, 14 britských, 3 kanadské a po jednej z exilového poľského a francúzskeho vojska). Ich nasadenie zabezpečovalo 2 700 vojenských lodí a takmer 1 900 menších plavidiel. Podporovalo ich 11 000 bojových lietadiel a 4 500 dopravných lietadiel. Pohonné hmoty pre techniku malo do Normandie prepravovať zvláštne potrubie vedené pod morom a mali sa používať aj zvláštne pontónové prístavy.

K vylodeniu došlo na piatich miestach, ktoré sa nazývali plážami. Na zaistenie krídel vyloďovaných vojsk boli nasadené tri výsadkové divízie.

Na francúzskom vysielaní BBC zazneli 5. júna verše Paula Verlaina, čo bolo šifrovaným odkazom pre francúzsky odboj, že nasledujúci deň bude vylodenie. Zachytila to aj nemecká spravodajská služba, ale jej varovaniu sa, ako sa to často stáva, velenie nevenovalo pozornosť. Nemci predpokladali vylodenie v inom priestore, ako k nemu došlo. Operáciu sprevádzali aj klamné akcie.

V prvý deň sa vylodilo 160 000 vojakov a do konca júna to bolo 875 000 osôb. Celkovo bola operácia úspešná, aj keď sa v nej nevyhlo chybám a sprevádzali ju aj pomerne veľké straty. Nemecké sily neboli bombardovaním úplne vyradené a na viacerých miestach kládli silný odpor. Spojencom však nahrávalo, že obranný Atlantický val nebol dokončený. Okrem toho Hitler nejaký čas považoval vylodenie v Normandii za klamný manéver na odpútanie pozornosti od „skutočného“, ktoré ešte len príde a odmietal nasadiť viac síl. 

Vylodenie bolo súčasťou širšej operácie Overlord, Spočiatku bol postup spojeneckých síl pomalý, ale v auguste sa zrýchlil. Vo Francúzsku bolo vtedy už viac ako 2 milióny spojeneckých vojakov, z ktorých časť prišla po ďalšom vylodení v polovici augusta na juhu Francúzska pri mestách Cannes a Toulon. 25. augusta bol oslobodený Paríž. Na konci augusta nemecké sily ustúpili za Seinu a operácia Overlord sa skončila. Podľa mediálnych údajov straty spojencov v nej boli viac ako 225 tisíc osôb (z toho vyše 56 000 padlých). Na nemeckej strane boli straty okolo 250 000 tisíc osôb (z toho asi 50 000 padlých) a 200 000 vojakov padlo do zajatia. Civilné obete sa odhadujú najmenej na 25 000 osôb.

K dlhodobým protirečeniam veľkej európskej politiky patrí nepriateľstvo Veľkej Británie k Rusku. Za jeho výraznú postavu sa považuje zarytý rusofób W. Churchill (*1874 – †1965). Poukážeme len na to, že popri už uvedených obštrukciách proti západnému frontu ho však okolnosti prinútili, aby požiadal ZSSR a osobne Josipa V. Stalina o pomoc, keď západným spojencom hrozil v Ardenách na prelome rokov 1944/1945 veľký neúspech. Malo ísť o urýchlenie operácií Červenej armády (ďalej len ČA) na východnom fronte. Nemci tam mali začať nasadzovať viac síl, ktoré by stiahli zo západného frontu.

Krátko po porážke nacistického Nemecka však W. Churchill v duchu svojej rusofóbnej politiky navrhol uskutočniť operáciu Unthinkable (Nemysliteľné), ktorá mala mať dve fázy útočnú a obrannú. Do boja proti ZSSR sa malo nasadiť antikomunistické exilové poľské vojsko (po udalostiach po Mníchove v roku 1938 nazval síce Poľsko „hyenou Európy“, ale v tomto prípade mu to nevadilo) v sile takmer 100 000 mužov a zapojiť aj zvyšky Wehrmachtu (asi 10 – 12 divízií), ktorý v tom čase ešte nebol úplne odzbrojený. Okrem toho sa kalkulovalo aj s tým, že Angloameričania majú v Európe 103 divízií (oproti ekvivalentným 264 sovietskym divíziám), z ktorých sa malo použiť 47 divízií z toho 14 obrnených. Existenciu plánu operácie Veľká Británia do roku 1988 popierala, ale potom sa medializoval.

Operáciu sám Churchill považoval údajne len za hypotetickú a nikdy sa nedostala do štádia prípravy. Išlo však o nebezpečný plán na hranici šialenstva, lebo mohol viesť k vypuknutiu novej svetovej vojny. Našťastie, vojaci boli k churchillovským predstavám nedôverčiví. Žiaľ, dnes sa na Západe znovu objavilo viacero nepoučiteľných agresívnych politikov, ktorí využívajú Ukrajinu na spriadanie protiruských vojenských aktivít nebezpečne eskalujúcich situáciu. 

Výročie D-Day sa pripomína v štátoch, ktoré tvorili hlavné sily operácie, teda v USA, Veľkej Británii a Kanade. Vyvrcholením sú aj „hlavné“ oslavy vylodenia na miestach v Normandii, kde sa operácia uskutočnila. Tie sú pompézne najmä pri okrúhlych výročiach.

Tohto roku sa konali na pláži Omaha. Zúčastnilo sa na nich 25 hláv štátov a vlád. Prvoradými účastníkmi osláv boli prezident USA Joe Biden, z Veľkej Británie kráľ Karol III. a predseda vlády Rishi Sunak, z Kanady predseda vlády Justin Trudeau ((formálnou hlavou štátu je stále britský kráľ) a francúzsky prezident Emmanuel Macron. Prítomný bol aj nemecký kancelár Olaf Scholz.

Tentokrát sa však oslavovalo len západné spojenectvo bez účasti RF ako hlavného nástupníckeho štátu ZSSR. Na oslavy 70. výročia v roku 2014 bol aj po udalostiach na Kryme a juhovýchode Ukrajiny ruský prezident Vladimir Putin ešte pozvaný. V tomto roku sa síce jeden čas mediálne špekulovalo o tom, že možno niekto z RF sa na oslavách zúčastní, ale nakoniec sa ukázalo, že žiadna pozvánka do Moskvy nešla.

Pozvaný a oslavovaný bol ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, ktorého mandát už vypršal, čo demokraticky chúlostivý Západ v tomto prípade nepovažuje za problém. Ukrajinská moc pod jeho vedením patrí k tým, ktorá prehliada neonacistické excesy niektorých domácich síl a o úlohe ZSSR v druhej svetovej vojne sa vyjadruje dehonestujúco. Chápeme ťažkú pozíciu V. Zelenskeho, ale jeho návštevy na Západe a pozývania na rôzne akcie sa začínajú podobať bizarnej tragikomédii či absurdnej dráme o príbehu rozmaznaného chlapca, ktorému vychádzajú v ústrety, len aby nekričal a nerobil neplechu. Jeho reči svedčia o (zámernom?) nepochopení reality a záujme udržať si každú cenu moc, pri čom presviedča Západ, že Kyjev tak či onak raz Rusko porazí… Čoraz viac kruhov a síl vo svete je však presvedčených, že Ukrajina ani so súčasnou západnou podporou nie je schopná vojensky zvíťaziť nad Ruskom. Iste, môže mu škodiť, čo sa všeobecne považuje za hlavný cieľ predlžovania konfliktu, ale dramaticky sa pri tom ruinuje Ukrajina a zvyšujú sa jej ľudské i materiálne straty. Takmer globálnou otázkou je však eskalácia konfliktu, ktorá sa týmto zvyšuje. 

Mediálnu pozornosť vyvolal samozrejme prejav J. Bidena, ktorý mu údajne pripravil Steven Spielberg režisér oskarového filmu „Zachráňte vojaka Ryana“, ktorý sa odohráva v dňoch po vylodení v Normandii. Je len liatím vody do Dunaja opakovať, že v prejave zazneli aj slová o tom, že USA sú neochvejne verné svojim spojencom a záväzkom, dnes aj podpore Ukrajiny. Všetko slúži „len“ na napĺňanie amerických záujmom a zachovaniu „vodcovského“ postavenia USA vo svete. Nezabudlo sa pochváliť ani NATO ako vraj najsilnejší vojenský pakt  v dejinách. 

Podľa The Hill (RFK Jr. hits Biden for invoking Ukraine war in D-Day remarks) nezávislý prezidentský kandidát Robert F. Kennedy Jr. vytýkal Bidenovi, že v prejave kládol hypotetické otázky o tom, ako by reagovali vojaci, ktorí bojovali v D-Day na súčasnú situáciu vo východnej Európe. Ako kritik pomoci USA Ukrajine zdôraznil, že súčasný konflikt na Ukrajine nie je taký, ako bola druhá svetová vojna. Poukázal aj na to, že je jediným kandidátom vo voľbách v roku 2024 v USA, ktorý považuje mier za prioritu.

Oslavy 80. výročia D-Day sa konali v týždni volieb do Európskeho parlamentu. Ich výsledky výrazne sťažili pozíciu dvoch hlavných protagonistov – E. Macrona a O. Scholza.

Koalícia Besoin d’Europe (Potrebujeme Európu), ktorej súčasťou bola aj proprezidentská strana Renaissance (Obnova), sa síce umiestnila na druhej priečke so 14,6 % hlasov, čo však nebol ani polovičný zisk víťazného Národného združenia (31,4 %). Na krk im „dýchali“ aj opoziční socialisti so ziskom 13,8 % hlasov. E. Macron to označil za katastrofu pre vládu a alibisticky hrdinsky rozpustil Národné zhromaždenie a vypísal predčasné parlamentné voľby, ktoré sa budú konať v dvoch kolách 30. júna a 7. júla.

Sociálni demokrati O. Scholza v Nemecku dopadli možno ešte horšie. Umiestnili sa až na tretej priečke so ziskom 13,9 % hlasov za víťaznou CDU/CSU (30,0 %) a AfD (15,9 %). Ide o najhorší výsledok SPD vo všetkých doterajších eurovoľbách. Výrazne sa prepadol aj vládny koaličný partner Zelení. Už viackrát sme písali o tom, že sa znižujú nádeje, že semaforová koalícia vydrží do septembra 2025, kedy majú byť riadne parlamentné voľby. O. Scholz však ako kancelár nemá k dispozícii záchranné koleso francúzskeho prezidenta rozpustiť parlament a naďalej zostať v kresle.

V nezávideniahodnej pozícii je však aj britský predseda vlády R. Sunak. Po Brexite je síce bez starostí s eurovoľbami, ale jeho politická hviezda už vyhasína. Všeobecne sa predpokladá, že 4. júla v predčasných parlamentných voľbách, ktoré prekvapujúco vypísal, utrpí porážku. Niektoré odhady pred voľbami naznačujú, že môže dôjsť aj k historicky najväčšej porážke konzervatívcov v parlamentných voľbách. Rozruch na oslavách D-Day spôsobil tým, že z nich predčasne odišiel, čo zdôvodnil tým, že mal dohodnutý termín rozhovoru pre médiá pred voľbami. Nikto sa mu nemôže čudovať, že na historické oslavy akosi nemá náladu.

V prípade prezidenta USA J. Bidena sa vyjadríme politicky nekorektne. Viditeľne starnúci človek už vôbec nepripomína najsilnejšieho muža planéty a je čoraz poľutovaniahodnejší. Západné médiá hlavného prúdu, najmä z USA, však stále musia okolo neho v čase pred voľbami vytvárať mediálnu bublinu, čo sa nemusí dobre skončiť. S uľahčením sa prijalo, že na oslavách sa mu nepodarilo vyrobiť žiaden faux pas, ktorý by sa omieľal v médiách. Len tak na okraj poznamenáme, že rastú aj problémy so súdom so synom prezidenta, ktorý vyhlásil, že v prípade odsúdenia mu neudelí milosť. 

Vylodenie západných spojencov v Normandii 6. júna 1944, ktoré začalo operáciu Overlord, patrí k významným udalostiam vojenských dejín. Akcia bola starostlivo pripravená. Vysoko oceniť treba všetkých, ktorí sa nej zúčastnili od radových vojakov až po generálov, lebo skutočne išli do neznámeho často aj veľmi ďalekého prostredia a museli počítať s ohrozením svojich životov.

Hold však chceme vzdať aj prezidentovi USA F. Rooseveltovi. Mal leví politický podiel na tom, že USA vstúpili v Európe do bojov s Nemeckom a prihliadal aj k ťažkej pozícii ZSSR. Na zamyslenie však je naopak deformovaná interpretácia súčasnej bezpečnostnej situácie v Európe najmä J. Bidenom a E. Macronom. Aj 80. výročie D-Day využili okrem vzdania úcty účastníkom operácie aj na nič neriešiace rusofóbne výpady, ktoré aj tak napätú situáciu len vyhrocujú. Skupina západných európskych politikov, ktorí majú podobné názory je však oveľa väčšia. Uvidíme, či sa niečo zmení po voľbách do Európskeho parlamentu, ale podľa doterajších hodnotení ich výsledkov sa nečrtá takmer nijaká zmena. A Európa by tak potrebovala mier a stabilitu najmä v záujme vlastného rozvoja, čo však generácia politikov upadajúcej západnej moci nechce vidieť a radšej nerozumne sa podriaďuje USA.

SÚVISIACE:
František Škvrnda st.: Deformovaný D-Day (1. časť)

(Celkovo 451 pozretí, 1 dnes)

Ďalšie články:

Facebook
Telegram
Twitter
Email

Jedna odpoveď

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Účet Klubu Nového slova – IBAN: SK8211000000002624852008
variabilný symbol pre Slovo 52525

Týždenný newsletter