Uverejňujeme postreh Michaela Hausera z jeho FB stránky. Príslušnú pasáž z Wallersteinovho textu uvádza v angličtine, pre Slovo ju preložil Ladislav Hohoš.
V Balibarově a Wallersteinově knize „Rasa, národ, třída. Dvojznačné identity“ (Race, Nation, Class. Ambiguous Identities) se v kapitole The Bourgeois(ie) as Concept and Reality (Wallerstein) objevuje pasáž, která je vpravdě prorocká. Na základě Marxových pojmů tu Wallerstein ukazuje, že buržoazie ve skutečnosti nechce soutěž a konkurenci, nýbrž chce monopol a rentu, tedy získat pozici aristokracie. Dnes se tato tendence naplňuje a mluví se o oligarchii, neofeudálech či hyperburžoazii. Tohle se mi na marxistických teoreticích vždy líbilo – často dokázali rozpoznat tendence ve vývoji kapitalismu o desetiletí dříve než ostatní. Balibar a Wallerstein svou knihu vydali v roce 1988. Bohužel i filosofové a společenští vědci mají velmi omezené a téměř vulgární představy o marxismu. Vystačí si s několika schematickými poučkami. Je to jejich ostuda.
Renta a monopol
V tomto príklade renta sa zdá byť to isté, resp. takmer to isté, ako monopolný zisk. Ako je známe, monopol znamená situáciu, kedy v dôsledku absencie súťaže môže obchodník získať vyšší zisk; inak povedané – vyšší podiel na nadhodnote získanej z pôvodného tovarového reťazca, ktorej časťou je monopolizovaný segment. Je koniec koncov evidentné, že čím viac dokáže podnik monopolizovať priestorovo-časovo špecifický typ ekonomickej transakcie, tým vyšší bude zisk. A čím viac bude v trhovej situácii prevládať súťaživosť, tým nižšia bude miera zisku.
Spätosť medzi skutočnou súťaživosťou a nízkou mierou zisku ako taká predstavuje jedno z historických ideologických odôvodnení v prospech systému slobodného podnikania. Škoda, že kapitalizmus nikdy nepoznal slobodné podnikanie. Slobodné podnikanie nikdy nepoznal práve preto, lebo kapitalisti usilujú o zisk, maximalizáciu zisku, aby akumulovali čo najviac kapitálu v rámci možností. Preto sú kapitalisti viac než iba motivovaní, dokonca štrukturálne donútení, usilovať o postavenie monopolu, čo ich tlačí hľadať maximalizáciu zisku prostredníctvom hlavnej agentúry ktorá im to trvale umožňuje, totiž štátu.
Takže vidíme, že svet, ako ho prezentujem, je hore nohami. Kapitalisti nechcú súťažiť, chcú monopol. Usilujú o akumuláciu kapitálu nie v podobe profitu ale renty. Nechcú byť buržujmi, chcú byť aristokratmi. Historicky sa uvedené odohráva od šestnásteho storočia do súčasnosti. Logika kapitalistickej svetovej ekonomiky spočívala a spočíva v tom, že sa v nej nachádza viac a nie menej monopolu, že obsahuje viac renty a menej zisku, že je v nej viac aristokracie a menej buržoázie. (Wallerstein s.147 a nasl.)
L. H.
Poznámka prekladateľa. Samozrejme spôsoby dobývania renty sú zásadne iné ako v historickej forme feudalizmu, podstatné sú technologické inovácie, najmä cloud ako nástroj podnikania. Preto Y. Varoufakis používa termín „technofeudalimus“. (Technofeudalizmus slúžkou vojny, Slovo 9. 2. 2025)
