YANIS VAROUFAKIS:
O vojne sa v súčasnosti hovorí viac než o mieri. Nejde iba o reflexiu významu dobre známych strategických pascí, ale tiež o rýchly vznik klaudového (cloud) kapitálu, ktorý zaťahuje svet do týchto pascí štyrmi rozličnými spôsobmi.
Svet je na vojnovej nohe. Nemecká vláda pracuje na appke, ktorá pomôže ľuďom nájsť najbližší kryt. Švédi zverejnili 32-stránkový pamflet If Crisis or War Comes, podobný pamflet nespočetnekrát stiahli vo Fínsku. Rešpektované noviny uverejnili scenáre vojnovej hry, ako Rusko podporované Čínou začne inváziu na nórske arktické ostrovy.
Vedúci predstavitelia EÚ sa zhodujú v tom, že kľúčom na odblokovanie trvale nízkej úrovne investícií v Európe je zbrojný priemysel. Americký prezident Donald Trump nonšalantne rozpráva o prevzatí Grónska a Panamského kanála. Na dovŕšenie všetkého sa schyľuje na búrku nad Taiwanom, Filipínami a nad Juhočínskym morom.
Technofeudalizm: co zabiło kapitalizm?
Poľské vydanie knihy Y. Varoufakisa:
Technofeudalism (What Killed Capitalism)
Melwille House Publishing 2024, 309 strán
Trump a jeho politickí oponenti sa nedohodnú takmer na ničom. Zhodnú sa však v jednej veci. Totiž, že Amerika je chytená do Thukydidovej pasce (termín použil profesor Harvardovej univerzity Graham Allison): ide o osud hegemóna, konfrontovaného s narastajúcou mocnosťou – Čínou. Západ medzitým riskuje pád do Oidipovej pasce: zhoršuje krízu prostredníctvom konania, ktorého zámerom je predísť kríze. Tak ako Oidipus napokon zabil svojho otca Laia iba preto, že Laios vykonal tvrdé opatrenia za účelom zvrátenia delfskej veštby, že ho jeho syn zabije. Každá z uvedených štyroch pascí môže spustiť katastrofickú vojnu.
Lenže zatiaľ došlo k tomu, že nad nami zásadne dominuje klaudový kapitál. Ide o novú formu kapitálu, pozostávajúcu zo sieťovo prepojených strojov, ktoré sme dostatočne vycvičili, aby zmenili to, čo my chceme, a potom nám to predali mimo rámca aktuálnych trhov. Klaudový kapitál na rozdiel od dieselových motorov a priemyselných robotov (t.j. vyrobených výrobných prostriedkov) vyrába nadmerné kapacity na modifikáciu nášho správania, čím dáva bezprecedentnú moc do ich rúk vlastníkov – našich technofeudálnych lordov. Uvedené posilňuje Thukydidove a Oidipove pasce štyrmi rozličnými spôsobmi.
Po prvé, klaudový kapitál s rozšírenými kapacitami umelej inteligencie znižuje prah nasadenia masových zbraní na – hoci cielené – ničenie. Poslať roj mikro-dronov vyzbrojených schopnosťou umelej inteligencie rozlišovať tváre do mestských oblastí, aby autonómne dosiahli vopred určené ciele, je oveľa lacnejšie než nasadiť ťažké bombardéry. Prezidenti a premiéri tak ľahšie získajú morálne osvedčenie na vydaný rozkaz. Kapitalizácia spoločnosti s veľkým klaudovým kapitálom ako Palantir preto prekonala dedičných Behemotov ako Lockheed Martin.
Po druhé, klaudový kapitál podporujúci naše sociálne médiá za účelom dosiahnutia maximálneho zisku, je nastavený na maximálnu angažovanosť. Tento cieľ sa dá najľahšie dosiahnuť, ak budeme rozčúlení, nahnevaní a hrubí voči sebe navzájom. Z tohto podnikateľského modelu vyplývajú toxické verejné debaty, podrývajúce demokratické inštitúcie, ktoré doteraz mali schopnosť držať pod kontrolou príliš bojovných politikov a generálov.
Po tretie, klaudový kapitál oslabil Európu natoľko, že nedokáže plniť rolu zmierovateľa (moderating), ktorú svojho času zohrávala počas studenej vojny. Lebo väčšina klaudového kapitálu sa sústreďuje v Spojených štátoch a v Číne. Vysoká koncentrácia klaudového kapitálu je dnes podmienkou pre zásadnú hospodársku a politickú moc; Európa skĺzla do relatívnej bezvýznamnosti.
Po štvrté, čínsky klaudový kapitál predstavuje skutočného vyzývateľa vo vzťahu k americkému takmer monopolu na medzinárodný platobný systém, ktorý historicky poskytoval americkej vláde voľnosť pri sankcionovaní ktorejkoľvek krajiny alebo osoby. Táto skutočnosť je oveľa významnejšia než animozity, ktoré v USA vyvolala novovzniknutá čínska AI firma DeepSeek, hoci jej ponuka najnovšie viedla k strate 1 bilión dolárov na amerických akciových trhoch.
Čínska rozhodujúca výzva tvárou v tvár USA pramení z hlbokej asymetrie, ktorá nemá nič spoločného s technológiou. Wall Street považuje Silicon Valley za potenciálneho uzurpátora svojich finančných ziskov, v predmetnom spore môže počítať s podporou Federal Reserve. Na rozdiel od uvedeného, v čínskom finančnom sektore ústredná banka a najväčšie technofirmy postupujú jednomyseľne. Výsledkom je bezproblémový a bezplatne prístupný súkromno-verejný digitálny platobný systém, aký Západ nemôže zvládnuť.
Čínsky platobný systém sa v súčasnosti podobá na nedotknutú viacprúdovú diaľnicu, veľmi málo využívanú mimo vlastnej krajiny. Lenže tento systém predstavuje vážnu dlhodobú hrozbu pre globálny monopol platobného systému na báze dolára a poskytuje čínskej vláde i jej spojencom možnosť voľby, ako zmierniť strach z amerických sankcií. Negatívna sebadôvera v nikdy nekončiacom cykle, toto novonadobudnuté presvedčenie poháňa dychtivosť Ameriky „byť tvrdý“ vo vzťahu k Číne.
Na obzore dnešných dní je viac vojny ako mieru. Nejde iba o reflexiu dobre známych strategických pascí, ale tiež o vzostup technofeudálnej moci, ktorá nás do týchto pascí ženie.
Autor je bývalým ministrom financií Grécka, vodcom strany MERA25 a profesorom ekonómie na Aténskej univerzite.
Zdroj: Technofeudalism Is War’s Handmaiden. Athens Feb 6, 2025. © Project Syndicate
Preložil Ladislav Hohoš
Komentár prekladateľa
LADISLAV HOHOŠ:
Pred našimi očami sa odohráva druhé alebo tretie preformátovanie svetového poriadku. Podľa toho, či začneme počítať od Jaltskej konferencie (aktuálne 80. výročie, AD 1945) alebo Maltskej konferencie medzi G. H. W. Bushom a M. Gorbačovom v decembri 1989. Zjednodušene povedané, na Malte bola preformátovaná stredná a východná Európa, nasledoval rozpad ZSSR. Lenže preformátovanie smerom na Západ a do ostatných svetadielov sa zdanlivo zastavilo. Lebo bol nastolený „koniec dejín“ a unipolárna hegemónia USA pod krycím názvom „poriadok založený na pravidlách“. V skutočnosti však prebiehali tiché procesy ako postupné formovanie združenia BRICS. A USA jednak zlyhali v niektorých hegemoniálnych ambíciách, presnejšie vojnách, ktoré viedli, jednak zaviedli opatrenia, ktoré priviedli mnohé štáty sveta k úvahe, že sa začali snažiť o multipolaritu, teda rozvíjať vzťahy so širším spektrom krajín. Na medzinárodnú scénu vstúpila premyslená stratégia čínskej Hodvábnej cesty, ktorá nepredpokladá zasahovanie do vnútorných záležitostí štátov. Neoliberálna globalizácia založená na unilateralite a unifikácii narazila na prekážky, ktoré nedokázala prekonať. Argument o rozmanitosti civilizácií, ktorá podľa S. P. Huntingtona bude viesť k vojnám, by si žiadal samostatnú úvahu.
Spomeniem iba dve prekážky, Po prvé, spochybnenie záväznosti medzinárodného práva dvoma udalosťami v Európe: bombardovanie Juhoslávie (1999) a špeciálna vojenskú operácia na Ukrajine (2022). Po druhé, sabotáž medzinárodného platobného systému SWIFT, ktorý použili USA ako sankčnú zbraň, čo vedie k váhavej snahe viacerých krajín o dedolarizáciu platobného styku.
Druhé (tretie) preformátovanie začal prezident Trump v súčasnosti. Totiž akceptoval do určitej miery multipolaritu, lebo uznáva reálny pomer síl vo svete. Ergo začal rokovať s Ruskou federáciou, ktorej záujmy predchádzajúca administratíva jednostranne ignorovala. Pred našimi očami vznikla Veľká trojka, na rozdiel od Jalty je súčasťou Čína. Dúfam, že pravoverní ľavičiari, ktorí ma odsudzovali, že som už na začiatku vojny presne definoval, že nejde v prvom rade o Ukrajinu, ale o proxy vojnu o Nový svetový poriadok, uznajú svoj omyl. Ukrajina je pre prezidentov Veľkej trojky sekundárny problém.
Čo je teda primárny problém? Prezident Trump uvoľnil na vývoj umelej inteligencie obrovskú sumu, EÚ v medziach možností sumu relatívne skromnú. Teda tvrdo súťažia dve veľmoci, USA a ČĽR. Prečo teraz? Medzi odborníkmi bolo dávno známe, že sa blíži singularita AI, v preklade, že schopnosti AI sa vyrovnajú ľudským schopnostiam alebo ich prekonajú, ako R. Kurweil predpovedal na rok 2029 a zrejme sa nemýlil. Strategické priority, v prvom rade vo vojenstve, sú vo využití AI a vo vesmírnom zbrojení, spojené s obrovskými rizikami. Čína úspešne súťaží v kozme, vo vývoji kvantového počítača a vo výskume AI. Nedá sa vylúčiť ani hrozba vojny medzi týmito dvomi veľmocami, ktorá by veľmi rýchlo prerástla do svetovej vojny.
Yanis Varoufakis používa termín „technofeudalizmus“. Absolutistická monarchia sa javí vládnucej triede, ktorou je momentálne finančná oligarchia, ako vhodné usporiadanie spoločnosti vzhľadom na hierarchiu systémov AI. Nová ľavica by sa mala začať dívať do budúcnosti, nie reštartovať minulosť (jeden naivný pokus o Reštart máme na Slovensku). Treba riešiť otázku, ako zabezpečiť, aby výdobytky AI boli na prospech všetkých, a nie iba malej menšiny, pre ktorú sa stane väčšina svetovej populácie zbytočnou. Milovníkom sci-fi pripomeniem ako varovanie parazitickú civilizáciu Goa´uldov zo slávneho seriálu Stargate.
Na Slovensku vedieme žabomyšie politické vojny a hádame sa o veciach, ktoré prestávajú v dohľadnej budúcnosti platiť. Budúcnosť nám uniká.
Literatúra:
G. Allison, Osudová past. Prostor 2023.
L. Hohoš a kol.: Civilizácia na rázcestí po polstoročí. Veda 2019.
Y. Varoufakis: Technofeudalism: What Killed Capitalism. Melville House 2024.
Dodatok na tému
Dohľadná budúcnosť
Šéfkomentátor a renomovaný analytik Martin Wolf z Financial Times v rozhovore s Filipom Zelenkom v týždenníku Respekt:
„Myslím, že Evropané musejí říct: chceme mít blízké vztahy s USA, ale nemůžete si s námi dělat, co chcete, a pokud se k nám budete chovat takto, budeme se muset podívat na naše spojenecké vztahy. Možná se budeme muset přiblížit Číně, ale zjevně ne Rusku, které je ekonomicky irelevantní a zůstává pro nás velmi velkým problémem. Evropané se na to musejí začít dívat více z pohledu 19. století, protože to, jak se chovají USA, Čína a Rusko, znamená, že se Evropa musí do jisté míry chovat jako velmoc. Mám ale obavy, že pokud to Evropa nedokáže, tak USA na jedné straně a Rusko s Čínou na straně druhé ji roztrhají na kusy. Jsou dost silné na to, aby to udělaly.“
No, že prezident Trump obnovuje imperializmus 19. storočia, zdôraznil nedávno Faried Zakaria v jednom zo svojich stĺpčekov. Ide o merkantilizmus. USA nebudú presadzovať svoje záujmy vojnami, ale hospodárskou silou. Minister zahraničných vecí USA M. Rubio aktuálne odsúdil vojny, ktoré viedli a vedú USA počnúc Vietnamom.
A čo na to Európska únia a bruselskí komisári? Určite vedia, že najväčšími obchodnými partnermi EÚ sú USA 16,7 % a ČĽR 14,7 %, teda EÚ je medzi dvoma mlynskými kameňmi. Uvedené údaje sú z roku 2023. Pokiaľ ide o podiel RF, klesol v roku 2022 z 9,7 % na 5,3 %, o rok neskôr na 1,7 % v dôsledku sankcií. Takže by M. Wolf mohol mať pravdu, že Rusko je pre EÚ ekonomicky irelevantné. Lenže je všeobecne známe, že Európa má nedostatok prírodných zdrojov a energie musí dovážať. Obchod s RF by mohol byť vzájomne výhodný. Rusko sa v minulosti osvedčilo ako spoľahlivý dodávateľ surovín a energie bez ohľadu na politické turbulencie. Pre Nemecko je kľúčovou otázkou, ako čeliť kríze, obnovenie plynovodu NS-2.
Nejaký čas upozorňujem, že krajiny EÚ čaká dezindustrializácia (odchody firiem do USA, lebo lacné energie) a teda pauperizácia. Navyše horúčkovité zbrojenie (absurdných 5 %), ktoré prehĺbi krízu, a nie je potrebné. Zánikom Varšavskej zmluvy sa predsa otvorila cesta ku kolektívnej bezpečnosti v Európe, ktorá bola kedysi zaručená Záverečným aktom Helsinskej konferencie (1975) až do bombardovania Juhoslávie v roku 1999. To by bola téma na osobitný komentár vrátane erózie medzinárodného práva.
Rozsah obchodu EÚ s ČĽR je len o 2 % nižší ako pomer obchodu s USA. Odborníci vedia, že EÚ je viac závislá od Číny než naopak. Výrazy ako „roztrhajú na kusy“ som vo svojich analýzach nikdy nepoužil. Ibaže M. Wolf má pravdu. Číne i USA môže byť EÚ ukradnutá, dokonca môže byť prekážkou v bilaterálnych dohodách. Pani Nulandová nie náhodou vo vzťahu k EÚ svojho času spopularizovala najfrekventovanejšiu anglickú nadávku. Čínsky veľvyslanec nám vysvetlil, že jeho krajina by mohla mať dobré vzťahy s EÚ, lenže (diplomaticky vyjadrené) EÚ by musela zmeniť stratégiu.
V diskusných reláciách na Pervom kanale EÚ spomínajú veľmi zriedka, najnovšie vedenie EÚ označili za bezvýznamné. Inak povedané, je to signál, že Rusko sa orientuje na kontinent, ktorý nazývajú ideológovia ako pán Dugin Eurázia; oni v zásade vyčkávajú, ako sa EÚ rozhodne a či sa nerozpadne. Ak ostane satelitom USA, tak sa pravdepodobne rozpadne. EÚ musí realisticky odpovedať na drastické clá, ktoré mieni zaviesť prezident Trump. Musí aj za cenu sankcií zo strany USA pragmaticky udržiavať vzájomne výhodné obchodné vzťahy aj s krajinami BRICS. Vyzerá to tak, že po ukončení vojny na Ukrajine sa svet rozdelí na makroregióny, medzinárodný obchod bude zložitejší, lebo čiastočne sa budú uplatňovať protekcionistické opatrenia. Ujednanie o novom svetovom poriadku, v ktorom by bola posilnená úloha OSN, je vecou vzdialenejšej budúcnosti.
Skutočný Európan nie je ten, čo vykrikuje na námestiach. EÚ nemôže fungovať ako petrifikovaný skanzen. Musí sa preformátovať v súlade s preformátovaním sveta, aby zaujala postavenie jedného z makroregiónov. Naliehavo teda potrebujeme politikov znalých politického realizmu.
Zdroje:
Martin Wolf: Pokud se Evropa nebude chovat jako velmoc, tak ji ostatní roztrhají na kusy. Respekt 6. 2. 2025
Faried Zakaria: Trump revives 19th-century imperialism. Make Russia great again! Washington Post January 10, 2025
Jedna odpoveď
Pridal by som k významu Varufakisovho popisu technofeudalizmu (používa aj synonymá hyperkapitalizmus a fašizmus) jeho avízo zmeny textúry (vnútorných vzťahov a väzieb) kapitalizmu. Iste ostávajú mantinely tradičných ekonomických funkcií civilizácie (zásobovanie, distribúcia luxusu a pod.). No producenti kľúčových komodít už dávno prestali byť určujúcimi. Myslím, že aktuálne prebieha proces likvidácie dominancie obchodu (marketingu). Kapitál sa snaží udržať kontrolu nad transformáciou civilizácie (a najmä nad jej cieľmi) ovládnutím komunikácie. Hoci pojem technofeudalizmus indikuje/akcentuje „hardware“, zrejme kľúčovým je „software“ technofeudalizmu! Pre mňa je symptomatické aj to, že nositeľom je zmeny je supermládež. Amerika je „na větvy“ z toho, že Musk obsadzuje kľúčové miesta administratívy „absolventmi“… Ide, zrejme o to, aby budovatelia technokapitalizmu získali kvalifikáciu, musia sa sami kvalifikovať (a získať zdatnosti) v deštrukcií existujúcej kapitalistickej civilizácie (z „demokratickej štátnosti“ na veľmocenský/imperiálny fašizmus)