Môže sa stať, že akademická disciplína naraz nadobudne na aktuálnosti a poskytuje alternatívne odpovede k aktuálnej výbušnej situácii. Existuje napríklad taká disciplína ako historická sociológia, ktorou súčasťou je civilizačná analýza. Zakladateľom teórie multiple modernities bol profesor sociológie na The Hebrew University of Jerusalem Shmuel Noah Eisenstadt. Zaoberal sa vzorcami modernizácie v rámci rozličných civilizácií a dospel k uzáveru, že kultúrny vývoj a modely modernizácie sú diferencované, západné aj nezápadné; monografia vyšla v roku 2000. Inak povedané, je viac ciest modernizácie, nielen Okcident, ale aj Orient (nezápadné prístupy).
Ak uznáme viaceré cesty vývoja civilizácií, ide tiež o argument proti koloniálnej nadradenosti Západu, resp. hegemónii anglosaského impéria. Profesor Yale University Samuel P. Huntington vydal zásadnú monografiu The Clash of Civilizations and the Remaking of World Order v roku 1996. Dospel k uzáveru, že zrážky medzi civilizáciami (kultúrnymi vzorcami) sú nevyhnutné a prebiehajú najmä v zlomových líniách. Spomedzi 8 civilizácií aktuálne prebieha rozhodujúci konflikt medzi západnou civilizáciou a islamskou, resp. konfuciánskou.
Konflikty medzi civilizáciami sa doteraz vždy riešili vojnami, od počiatku dvadsiateho storočia to boli dve svetové vojny. Akademická disciplína ako civilizačná analýza môže prispieť k lepšiemu pochopeniu a mierovej koexistencii rozmanitých civilizácií. K tomuto prispieva aj kolektívna monografia, ktorá bude prezentovaná na Filozofickom ústave AV ČR. Významnou mierou sa na tomto výskume podieľa jeden zo zakladateľov, profesor Jóhann P. Árnason, ktorý žije striedavo na Islande a v Prahe.
Ani Deus Vult, ani džihád, ale vzájomné pochopenie k odlišnosti a spoločnej zodpovednosti za osud pozemskej civilizácie napriek kultúrnym rozmanitostiam.
