Pomníky ako tie na Malom Slavíne sú síce venované padlým v boji proti nacizmu, no zároveň sa po rokoch stávajú aj pamätníkmi toho, ako sa k udalostiam z roku 1945 stavala a stavia naša spoločnosť. Pomník červenoarmejcom Jefimuškinovi a Gorjunovovi pamätá časy, keď sem, na Malý Slavín, chodili vrcholoví politickí predstavitelia, ale aj časy, keď sa malo na takéto pamätníky pomaly zabudnúť a dnes zažíva etapu, v ktorej sa pamätníky stávajú terčom vandalizmu či „iniciatív“, ktoré sú súčasťou prepisovania histórie.
Preto je dôležité podujatia ako výstup na Malý Slavín nielen uchovať, ale ich aj ďalej sprístupňovať pre mladú generáciu. Odovzdávať im úctu k padlým a vďaku k preživším, ktorí republiku po vojne postavili znovu na nohy. A zabrániť tak tzv. menticíde ako profesor Lysý, predseda Klubu Nového slova, pomenoval pokusy zabrániť odovzdávaniu skúseností medzi generáciami.
Príhovor prof. Lysého zaznel sprostredkovane ústami Milana Ftáčnika ml. (Pozn. red.: Otec Milana Ftáčnika ml., známy politik rovnakého mena toto podujatie zakladal.) Na Malý Slavín sme totiž museli zrealizovať dve výpravy. Jednu autobusovú – pre účastníkov, ktorí na začiatku zložitých 90. rokov pomáhali vracať úctu a vďaku aj sem na Malý Slavín. A druhú pešiu, ktorá zachováva turistický charakter podujatia.
A pomyselným prepojením medzi obomi časťami XXXI. ročníku výstupu na Malý Slavín boli práve slová Jozefa Lysého.
O rok budeme na Malom Slavíne opäť. A znovu budeme vzdorovať snahám o korekciu dejín. Pridajte sa k nám nabudúce aj vy. Aby ani vaše deti či vnuci nezabudli, že v máji 1945 k nám sloboda prišla z Východu.
(Status na FB 13. mája 2023)
Súvisiace: Martin Krno: Pamäť, štafeta generácií
