Preformátovanie?! Kto získa Veľprsteň?

Snažím sa dopátrať, aký je skutočný účel Liberation Day, teda balíka colných opatrení, ktoré uvalil prezident Trump de facto na celý svet.

Všetci renomovaní ekonómovia z rôznych zdrojov sa zhodujú, že ochranárske clá (merkantilizmus) zo strany USA nedosiahnu cieľ, teda reindustrializáciu americkej ekonomiky ani vytýčené heslo MAGA (komunizmus na US spôsob). V odhadoch dôsledkov sa líšia, v zásade však hovoria o negatívnych až katastrofických dopadoch na svetové hospodárstvo, podľa teórie hier teda budú iba porazení a žiadni víťazi.

Profesor Igor Lukeš (Boston University, honorárny konzul) na ČT24 pripustil ako jednu z možností nekvalifikovanosť novej administratívy v Bielom dome. To môže byť čiastočne pravda. Ako protiargument by mohol slúžiť celostránkový novinový inzerát, ktorý zverejnil podnikateľ Donald Trump 2. septembra 1987 v New York Times. Podľa jeho názoru Japonsko a iné krajiny zneužívali výhody na úkor Spojených štátov, obzvlášť neplatili za svoju obranu. „Zdaňte tieto bohaté krajiny, nie Ameriku!“ (1) S Japonskom sa Amíci vysporiadali v rámci Plaza dohody v roku 1985, devalvácia dolára a revalvácia jenu skoncovala s vtedajším japonským hospodárskym zázrakom. Prezident Trump vo svojom prvom funkčnom období viackrát kritizoval Čínu a EÚ, že udržiavajú nízky kurz svojich mien voči doláru tým, že „pumpujú peniaze do svojich systémov“ (2019).

Fareed Zakaria svoj najnovší stĺpček vo Washington Post nazval „Trumpova obchodná vojna proti realite“. (2) Mimoriadne ostro sa vyjadruje proti clám, ktoré vedú do minulosti, do industriálnych 60-tych rokov. Ba čo viac, dokonca do 19.storočia, kedy USA boli chudobnou krajinou pod nadvládou finančnej oligarchie; uvedené charakterizoval ako Trumpovu „nostalgickú fantáziu“. Clá sú zamerané na tovary, lenže tri štvrtiny amerického vývozu sú v službách, ktoré majú nehmotnú pridanú hodnotu. Krajiny, ktoré zasiahnu clá, budú obchádzať obchod s USA a snažiť sa medzinárodné obchodné toky presmerovať na iné krajiny, z čoho bude najviac profitovať Čína. Zakaria argumentuje ekonomickou silou USA: v roku 2008 bol HDP USA a EÚ približne rovnaký, okolo 14 biliónov $, v roku 2023 bol HDP USA dvojnásobný (27,7 biliónov $) oproti EÚ (15,7 biliónov $). Uznávaný politológ varuje, že všetky krajiny usilujú o hospodársky rast a teda musia obchodovať, vrátane USA, lenže clá tomu bránia.

Pokúsim sa na základe vlastného štúdia naznačiť, aké môžu byť skutočné dôvody ekonomických opatrení presadzovaných prezidentom Trumpom. Domnievam sa, že ide o určitú afinitu s kultúrnou revolúciou, ktorú svojho času presadil Mao Ce-tung. Skutočným cieľom predsedu Maa bola deštrukcia prežitkov feudalizmu, ktoré prekážali modernizácii. Nevadilo, že ideológia napáchala obrovské škody, konfucianizmus sa našťastie Maovi vykoreniť nepodarilo. Ochranné clá zo strany USA sú síce ekonomický nezmysel, ale tak ako nová administratíva chce zlikvidovať štruktúry Deep State, chce definitívne zrušiť svetový poriadok, ktorý fungoval po druhej svetovej vojne. Tento proces sa začal perestrojkou. Pripomínam, že v novembri 1985 sa v Ženeve po prvý raz stretli prezident R. Reagan a generálny tajomník ÚV KSSZ M. Gorbačov.

Prezident Trump chce zlikvidovať neoliberálnu globalizáciu založenú na celosvetovej unifikácii, ktorú mal ovládať jeden hegemón – USA – pod krycím názvom „šírenie slobody a demokracie“. Ak nebude nastolená „vojna všetkých proti všetkým“, bude potrebná dohoda makroregiónov na novom svetovom poriadku, čiže na pravidlách súťaže, resp. národnej konkurencie určovanej príslušnosťou k makroregiónu alebo k nezávislým. Lenže pravidlá nebude určovať a vymáhať jeden hegemón, ale budú sa na tom podieľať viacerí globálni aktéri. Máme jednu medzinárodnú organizáciu, ktorá by mohla naplniť úlohu garanta NWO, ale až po zásadnej transformácii – OSN a jej Bezpečnostnú radu. Aktuálne je OSN v rozklade. Dalo by sa povedať, že vo Valnom zhromaždení si USA už nemôžu byť isté poslušnosťou menších štátov pri hlasovaní. USA majú sklon organizácie, ktoré sa im vymykajú spod kontroly, začať ignorovať, prípadne ich prestať financovať alebo z nich vystúpiť. Platí napríklad pre WTO i WHO. Lenže inú organizáciu ako OSN schopnú naplniť poslanie, ktoré prezident Wodrow Wilson definoval v štrnástich bodoch pre League of Nations v roku 1918, nemáme a nebudeme mať.

Uvediem niektoré menej známe fakty, ktoré pri analýze aktivít súčasnej US administratívy treba brať do úvahy. Profesor S. P. Rosen (National Security Council, Harvard University) je toho názoru, že viac vojenských základní by malo byť na západnej pologuli, menej v Ázii a v Európe. Bezpečnostná stratégia, ktorú uplatňovali USA od druhej svetovej vojny, je zastaralá. Máme konvenčné zbrane, ktoré sú schopné presne zasiahnuť cieľ na oveľa väčšiu vzdialenosť. Ďalej balistické a hypersonické rakety so satelitným navádzaním. Americkí vojaci na základniach v Európe a juhovýchodnom Pacifiku sú zraniteľní a treba ich premiestniť alebo rozptýliť. Čína by v prípade vážneho konfliktu mohla ohroziť americkú pevninu. Americké jednotky, ktoré ostanú, budú rozptýlené v redšie obývaných oblastiach, napríklad vo Fínsku, Švédsku a baltských krajinách. Väčšina amerických vojakov opustí Európu aj Áziu. Preto treba zvýšiť americkú kontrolu nad strategickými oblasťami na západnej pologuli, ako sú Kanada a Grónsko. Rozhodujúcim faktorom pre budúce vedenie vojny je systém ISR (Intelligence, surveillance and reconnaissance), digitálne prepojenie všetkých vojenských platforiem – pozemnej, námornej, leteckej, kozmickej. (3) Toľko o zmene strategických priorít. Zmenili sa však priority ovládania hospodárskych a finančných tokov, v rámci čoho USA nadobudli unikátnu moc.

(Na záver tejto state pripájam recenziu nobelistu P. Krugmana o tom, ako vedie Amerika ekonomickú vojnu, ktorá bola v Slove uverejnená vo februári 2024.)

Minulý týždeň F. Zakaria vo svojom stĺpčeku predniesol obžalobný zoznam na prezidenta Putina a obvinil ho zo všetkých možných agresií vrátane tých, ktoré nezačal (Gruzínsko, Čečensko). (4) Politológ je známy svojou podporou Demokratickej strany a prezidenta Bidena. Ruská násilná agresia na Ukrajine vraj nebola vyprovokovaná. Putin má podľa Zakariu imperiálne ambície, lebo Sovietsky zväz bol posledným multinárodným impériom. Nemá význam polemizovať o faktoch. Uvedené predstavuje stanovisko Deep State a bolo oficiálnou líniou americkej zahraničnej politiky počnúc prezidentom Obamom a končiac Bidenom. Uvedený postoj a zahraničnopolitický kurz radikálne zmenil prezident Trump vo svojom druhom funkčnom období; počas jeho prvého mandátu mu v tom zabránil Deep State prostredníctvom inscenovaného vyšetrovania o údajnom zasahovaní Ruska do volebnej kampane, pričom žiadne dôkazy sa nenašli. 

Popredný ruský politológ a amerikanista Dmitrij Jevstafjev – a nielen on – konštatuje, že na dosiahnutie svojich cieľov rovnako Európa ako USA potrebujú strategickú prestávku v konflikte na Ukrajine. (5) Pokiaľ ide o USA, doteraz boli priamym účastníkom konfliktu. Dôkazom je známy článok New York Times o tom, že akcie ukrajinských ozbrojených síl od začiatku vojny riadi americká armáda predovšetkým cez satelity a spravodajské operácie. (6) V súčasnosti sa zdá, že EÚ by mala zohrať samostatnú úlohu a pokračovať vo vojne namiesto USA. Okrem militantných hlasov nostalgického imperialistu Starmera, malého Napoleona Macrona a vajatajúcich Nemcov sa v Európe ozývajú aj realistické hlasy. Niektoré krajiny sa jednoznačne vyjadrili, že vojakov do koalície ochotných nevyšlú (Taliansko, Maďarsko, Slovensko, zatiaľ ani Španielsko).

Spôsob riadenia Európskej komisie z Bruselu pripomína kampane, ktoré organizovali boľševici namiesto kvalifikovaného riadenia štátu. Nevadí, že kampaň spravidla skončila neúspechom, bola vystriedaná ďalšou kampaňou smerom k svetlým zajtrajškom. Lisabonská stratégia zlyhala v pôvodnej nereálne ambicióznej verzii (2000) a rovnako v upravenej verzii (2005), podobný osud mali socialistické päťročné plány. Nasledovala ďalšia kampaň, prehnaný Green Deal, ktorý zmarila čínska konkurencia. Najnovšie je to plán ReArm so spektáklami stretnutí premiérov koalície ochotných. Lenže tento plán militantnej komisárky K. Kallasovej na vojenskú pomoc Ukrajine v rozsahu 40 miliárd € úplne skrachoval. Je všeobecne známe, že zvýšenie výdavkov na zbrojenie na 5 % HDP by znamenalo totálnu transformáciu EÚ na vojnovú ekonomiku. Nejde len o finančné prostriedky, plán vyžaduje vybudovanie nových zbrojných fabrík napriek masívnemu dovozu vojenskej techniky z USA. A európske krajiny nemajú ani dostatok vojakov, viaceré by museli  obnoviť brannú povinnosť. Ak by cieľom horúčkovitého zbrojenia mala byť vojna s Ruskom, tak ani realizácia ReArm neumožní dosiahnuť strategickú paritu s Ruskou federáciou.

Vo svojich statusoch som navrhoval pre EÚ inú opciu. Vychádzam z toho, že dohoda medzi USA a RF okrem zastavenia proxy vojny bude znamenať obnovenie štandardných obchodných vzťahov, diplomatické styky na najvyššej úrovni už nadviazané boli. Pravdepodobne došlo aj k dohode o obnovení prevádzky plynovodu Nord Stream a vyriešení štandardnej obchodnej plavby v Čiernom mori. A ďalšie… EÚ by mohla obnoviť obchodné vzťahy s Ruskom, samozrejme, nerušiť obchodné vzťahy s Čínou. Otvorenou otázkou je, ako by sa formovali styky so Spojenými štátmi. Vykrikovanie o tvrdej odvete na americké clá považujem za zbytočný cirkus. Veď hospodárstvo EÚ sa už asi dvadsať rokov nachádza v stave stagnácie. Takže EÚ nie je pre USA rovnocenným obchodným partnerom. Ak by sa EÚ mala stať jedným z globálnych aktérov, teda jedným makroregiónom budúceho multipolárneho sveta, musí okrem hospodárskej disponovať aj vojenskou silou. V Európe by bolo možné obnoviť systém kolektívnej bezpečnosti, ktorý obsahoval Záverečný akt Helsinskej konferencie (1975). Platil do bombardovania Juhoslávie v roku 1999, ktoré predstavuje precedens porušenia medzinárodného práva.

Aká by teda bola rozumná úroveň zbrojenia v Európe po odchode väčšiny amerických vojenských síl? Dmitrij Jevstafjev charakterizuje politiku euroatlanticistov ako „výchovu nového geopolitického hráča“. Vojensko-politický a vojensko-mocenský potenciál NATO by sa mal utvoriť v pobaltskom regióne. Regionálny obranno-útočný potenciál na odstrašenie Ruska by mal pôsobiť na území od inkriminovaného koridoru Suwalki po ostrovy Gogland (skala vo Fínskom zálive) a Ålandy (provincia na juhovýchode Fínska). Existuje viac defenzívno-ofenzívnych scenárov týkajúcich sa Kaliningradskej enklávy, kde sú celkom určite umiestnené aj jadrové zbrane. Napríklad scenár invázie do Estónska cez Narvu v roku 2028. Ide o narastanie geopolitickej „odvahy“ Európanov nezávisle od USA s relatívne menším rizikom, že situácia prerastie do priamej vojenskej konfrontácie s Ruskom ako na Ukrajine. Dúfajú, že Moskva sa bude správať zdržanlivo, lebo Ukrajina. Situáciu v Kyjeve budú riešiť Američania a Briti, na udržiavanie mieru na Ukrajine podľa „bruselského vzoru“ sa bude môcť zahrať Macron. Tento scenár vysvetľuje skutočnosť, ktorú som nedokázal pochopiť: prečo sa Švédsko vstupom do NATO vzdalo dvestoročnej úspešnej neutrality; resp. prečo Fínsko, krajina, ktorú som navštívil a obdivujem, tiež vstúpilo do NATO napriek tomu, že má dlhú spoločnú hranicu s Ruskom (1 300 km). Zrejme preto, lebo dostali ponuku, ktorá sa nedala odmietnuť.

Epilóg

Momentálne sa podarilo odvrátiť tretiu svetovú vojnu. Tak ako v roku 1962 a údajne v roku 1983. Vzhľadom na dosiahnutý kompromis založený na vzájomnom odstrašovaní však nemožno predpokladať, že ide o dosiahnutie trvalého mieru.

Nemá platiť žiadne uzavretie mieru, ktoré sa robilo s tajnou výhradou obsahujúcou látku pre budúcu vojnu.“ Immanuel Kant. (7)

Osvietenský filozof rozmýšľal o večnom mieri pozoruhodne realisticky. Momentálne sme dosiahli odklad svetovej vojny. A nastupuje etapa novej technologickej súťaže, v pozadí ktorej je boj o svetovládu. Vážni kandidáti, schopní technologickej súťaže na úrovni kvantového počítača, umelej inteligencie a prenikania do kozmu, sú Američania a Číňania+Rusi, USA a ČĽR (presnejšie os Peking – Moskva).

Merkantilizmus ešte vládol, keď po napoleonských vojnách vtedajšie mocnosti rozhodovali na Viedenskom kongrese (1815) o novom svetovom poriadku. A úspešne, prvá svetová vojna vypukla až o storočie neskôr. Treba pripomenúť, že v polovici 19.storočia s nástupom priemyselnej revolúcie začala prvá vlna globalizácie, známa ako La belle époque. Okrem iného ju charakterizovali napríklad svetové výstavy. Lenže Ríša, nad ktorou Slnko nezapadá, už nezvládala hegemóniu a akosi z ničoho nič vypukla prvá svetová vojna, v pozadí ktorej išlo o pravidlá, lebo každý aktér hájil svoje „národné záujmy“ (Ch. Clark). (8) Druhá svetová vojna bola vojnou rivalizujúcich impérií, Nemecka a Japonska, do určitej miery podmienená Versailleským mierom. Nemecko podľa pôvodného britského geopolitického scenára malo zlikvidovať „sovietske impérium“. Ako je známe, toto chcel za pomoci desiatich divízií zložených z  nemeckých vojnových zajatcov dosiahnuť aj W. Churchill v roku 1945 prostredníctvom operácie Unthinkable. Potom nasledovala studená vojna, lebo dohody z Jalty a Postupimi nedokázali udržať spoločnú štvormocenskú správu porazeného Nemecka. Tieto dohody však zabezpečili osemdesiat rokov mieru v Európe, čo umožnilo v 70-tych rokoch spustiť druhú vlnu globalizácie pod hegemóniou USA. Pokiaľ ide o budúcnosť globalizácie, nejaká tretia vlna globalizácie je nevyhnutná, musí však dôjsť k multilateralizmu ohľadom pravidiel. Stále však tak či onak pokračuje rozkúskovaná hybridná vojna. Pretrváva teda riziko Hobbesovej Bellum omnium contra omnes. Nedá sa ani vylúčiť, že sa v dohľadnej budúcnosti nájde impérium, ktoré v mene „šľachetného“ mesianizmu rozpúta tretiu horúcu vojnu. Varovná prognóza:

Kto získa Tolkienov The One Ring, ovládne svet. V preklade – kto vyhrá súťaž o umelú inteligenciu, bude hegemónom.

Ilustrácie: Ľubomír Kotrha

Odkazy:
1. „Tax these wealthy nations, not America.“
2. https://fareedzakaria.com/columns/2025/4/3/trumps-trade-war-on-reality
3. S.P. Rosen: A Better Way to Defend America | Foreign Affairs March 14, 2025
4. https://fareedzakaria.com/columns/2025/3/28/putin-is-on-the-wrong-side-of-history-and-lately-so-is-the-us
5. Európa v procese radikálnej transformácie. NEWSFRONT (agentúra, ktorá pôsobí na Kryme. Prevzaté z webu Dmitrij Jevstafiev, RT. 2.04.2025.
6. https://financnenoviny.com/the-new-york-times-o-partnerstvo-alebo-tajna-historia-ukrajinskeho-vojenskeho-konfliktu/; New York Times: The Secret History of the War in Ukraine     31.3.2025.
7. I. Kant: K večnému mieru. Archa, Bratislava 1966, s.10.
8. Ch. Clark: Náměsičníci. Ostrava, BB/art 2014.

Ako Amerika vedie ekonomickú vojnu

Ladislav Hohoš sprístupňuje a číta recenziu Paula Krugmana na knihu: Podzemné impérium. Ako Amerika ozbrojila svetovú ekonomiku. (Slovo, 11. februára 2024.)

Otázku  v titulku si nekladie nejaký bezvýznamný ľavicový komentátor, ale nositeľ Nobelovej ceny za ekonómiu Paul Krugman. Uznávaný americký odborník tentoraz napísal recenziu do renomovaného časopisu Foreign Affairs a knihu H. Farrell and A. L. Newman Underground Empire. How America Weaponized the World Economy. (Podzemné impérium. Ako Amerika ozbrojila svetovú ekonomiku.)

Čo to znamená ozbrojiť svetovú ekonomiku? V hybridnej vojne sa všetky sféry spoločenského života stávajú zbraňami, vrátane technológie, ekonómie a práva. Ak sa dva štáty so svojimi národnými menami rozhodnú uzavrieť obchod, ich meny nemajú možnosť na finančných trhoch obchodovať priamo, ale prostredníctvom bánk, ktoré používajú americké doláre. Všetky banky musia mať prístup k U.S. finančnému systému a teda sa riadiť pravidlami, ktoré stanovil Washington. Lenže existuje ešte jeden menej známy dôvod, prečo USA majú obrovskú prikazovaciu moc nad ekonomikou. Väčšia časť káblov z optických vlákien prenášajúcich dáta po celom svete prechádza cez USA. Na americkej pôde môže NSA monitorovať ich obeh, najjednoduchšie je všetko nahrávať. Takže USA môžu pohodlne vykonávať špionáž všetkých obchodov vo všetkých krajinách. Na základe toho sa môžu rozhodnúť, že konkurenti ohrozujú ich záujmy a uplatniť patričné sankcie.

Špionáž a sankcionovanie sú subjektom podzemného impéria. Farrell a Newman vysvetľujú, ako USA začali využívať a uplatňovať túto hroznú moc. Po atentáte z 11. septembra (2001) začali využívať túto svoju moc, aby zadržovali Čínu a Rusko. Pokiaľ sa niektoré štáty usilovali uniknúť z americkej siete, je to nesmierne ťažké. USA v mene bezpečnosti vytvorili systém, ktorý sa často zneužíva, lebo tieto siete sa stali nástrojmi dominancie. Lenže keď Washington uplatňuje tieto nástroje príliš často, ostatné krajiny tým podnecuje, aby sa snažili zrušiť súčasný medzinárodný poriadok. USA môžu odstaviť Čínu od značnej časti svetovej ekonomiky a spomaliť globálny rast. Washington ďalej môže prostredníctvom svojej autority potrestať štáty a ľudí, ktorí neurobili nič zlého. Experti by sa podľa autorov knihy mali zamyslieť, ako obmedziť alebo úplne zastaviť americké podzemné impérium. Ústredné postavenie USA v globálnom financovaní a prenose dát nepredstavuje nič nového. Na počiatku minulého storočia napríklad britská libra zohrávala rozhodujúcu úlohu v medzinárodných transakciách a väčšina globálnych podmorských káblov prechádzala cez Londýn.

V roku 2023 na rozdiel od roku 2001 odborníci používajú termín hyperglobalizácia, svet je oveľa viac prepojený ako vtedy, globálny obchod a objem medzinárodných transakcií sú neporovnateľné. Uvedené skutočnosti a fakt, že množstvo týchto obchodov prechádza cez banky a káble, ktoré v rámci ekonomickej vojny kontrolujú USA, dáva Washingtonu moc, akú nemala žiadna vláda predtým. Táto dominancia podľa niektorých pozorovateľov poskytuje USA značné ekonomické výhody. Neexistujú žiadne štúdie, ktoré by dokázali prospech z umiestnenia káblov z optických vlákien, resp. ak majú také zisky, sú malé.

Na druhej strane autori ukazujú, že americká kontrola nad svetovou ekonomikou umožňuje uplatňovať nové spôsoby politického vplyvu po roku 2001. Týmito metódami sa podarilo rozbiť operácie teroristov z al-Káidy. Neskôr Washington rozširoval finančný dohľad a používanie sankcií. Doláre obiehajúce v medzinárodných transakciách nie sú vo vreciach bankoviek, ale v bankovom depozite, pričom každá banka s depozitom v USD musí mať prístup k americkému finančnému systému, od ktorého ich USA môžu odrezať. (To je aj prípad slovenského občana, ktorý podlieha americkým sankciám a nemôže disponovať žiadnym majetkom. Pozn. prekl.)

Oveľa zásadnejším dôkazom americkej moci je SWIFT (the Society for Worldwide Interbank Finacial Telecommunication), prostredníctvom ktorej sa realizujú medzinárodné finančné transakcie so sídlom v Belgicku. Po útokoch z roku 2001 však organizácia, ktorej fungovanie závisí od dobrej vôle amerických finančných inštitúcií, začala poskytovať údaje USA. V roku 2012 týmito metódami začali USA uplatňovať brutálne sankcie voči Iránu až po jeho odrezanie od svetového finančného systému. (A odskúšali zavádzanie sankcií, ktoré v roku 2022 začali plošne uplatňovať proti RF. Pozn. prekl). Vláda USA dokáže monitorovať takmer všetku medzinárodnú komunikáciu. Na styčných bodoch, kde sa káble z optických vlákien nachádzajú na americkom území, inštalovali „splitters“ – hranoly, ktoré rozdeľujú svetelné toky (nosiče informácií) na dva prúdy: jeden prúd ide pôvodnému adresátovi, druhý do NSA administrácie, disponujúcej vysoko výkonnými počítačmi.

Iné krajiny, samozrejme, usilujú o špionáž vo vzťahu k USA, osobitne Čína sa usiluje získať pokročilé americké technológie. Napriek veľkému úsiliu nedokázala spochybniť americké prvenstvo. USA stále dominujú, pokiaľ ide o kľúčové intelektuálne vlastníctvo, ani nie o software, ktorý ovláda polovodičové čipy, ale skôr software dizajnu týchto čipov. Podzemné impérium kontroluje doláre, kontroluje informácie a kontroluje intelektuálne vlastníctvo. Takto sa podarilo zasiahnuť a podstatne obmedziť čínsku Huawei. Spoločnosť mohla expandovať s 5G zariadeniami po celom svete. Pod zámienkou, že Huawei obchodovala s Iránom a tým porušila sankcie, postavili predstaviteľku pred súd a prinútili fabriku na Taiwane, aby Huawei prestala dodávať pokročilé čipy. Podľa autorov USA v tichosti viedli postmodernú vojnu s Čínou a vyhrali.

Podobne USA odrezali od svetového finančného systému Severnú Kóreu a úspešne sankcionovali ruskú centrálnu banku. Lenže, ako autori upozorňujú, ak budú USA používať svoju ekonomickú moc príliš voľne, môžu tým podrývať základy tejto moci, preceňujú ju (overreach). Ak USA použijú zbraň USD vo vzťahu k prílišnému počtu krajín, môžu sa tieto úspešne spojiť a zavádzať alternatívne metódy medzinárodných platieb. (Už sa stalo. Pozn. prekl.) Pokiaľ budú krajiny príliš znepokojené špionážou zo strany USA, môžu káble optických vlákien viesť mimo ich územia. A ak Washington príliš obmedzí svoje vývozy, zahraničné firmy sa môžu odvrátiť od ich technológie. Zatiaľ ešte podľa autorov USD vládne napriek „zhubnej obmedzenosti“ Trumpovej administratívy. Skrytá moc Washingtonu pretrváva. Čína ako svetový obchodný dom by sa mohla brániť tým, že obmedzí svoje medzinárodné a informačné toky, čo by malo rovnako vážne následky ako pokusy nahradiť USD. A od vojen bez pušného prachu nie je ďaleko k vojnám s pušným prachom. Ozbrojenie obchodu bolo jedným z dôvodov druhej svetovej vojny, Nemecko a Japonsko boli vtedy vystavené medzinárodným sankciám. Čína by mohla vrátiť úder útokom na Taiwan kvôli polovodičovému priemyslu. Aj keby USA nezneužívali svoje podzemné impérium a nesnažili sa vyprovokovať horúci konflikt, stále je dosť dôvodov obávať sa americkej ekonomickej a dátovej moci, totiž USA nemusia vždy byť v práve. USA urobili množstvo neetických politických rozhodnutí a poškodili nezainteresovaných. Napríklad Trump zaviedol tarify voči Kanade a Európe. Možno si dobre predstaviť, že ak sa po druhý raz dostane k moci, pokúsi sa podkopať ekonomiky krajín, ktoré si dovolia byť kritické ohľadom jeho politiky. Podzemné impérium trpí na nedostatok zodpovednosti (Irak, Ukrajina a i.).

Autori nemajú žiadny zázračný recept na elimináciu uvedených rizík. Navrhujú iba návrat podzemného impéria k sofistikovanému mysleniu, ktorým sa svojho času vyznačovala nukleárna rivalita. Pritom však treba zobrať do úvahy, ako sa zmenila povaha globálnej moci. Podľa recenzenta Krugmana, politici a výskumníci by sa mali spojiť na riešenie týchto problémov. Možným výsledkom by mohlo byť sformovanie medzinárodných pravidiel na využívanie ekonomických styčných bodov spolu so súborom, ktorý by obmedzoval tarify a iné ochranárske opatrenia od založenia GATT v roku 1947. GATT, z ktorej sa vytvorila WTO (od r. 1995) robí viac než iba chráni krajiny pred nimi samými, pred ich zlými inštinktmi. Pokiaľ ide o novšie formy ekonomickej moci, bude ťažké vykonať niečo podobného. Experti by sa však mali pokúsiť o regulácie, ktoré by mali podobný zmierňovací dopad, aby sme udržali svet bezpečným. Stávky sú príliš vysoké, aby sme tieto výzvy ignorovali.

Zdroj: Paul Krugman, The American Way of Economic War, Is Washington Overusing Its Most Powerful Weapons? © Foreign Affairs 2024, V.103, N.1.

Poznámka prekladateľa.

Exminister obrany USA Robert Gates nedávno v interview pre FA povedal: Nobody seems to be afraid of us (Zdá sa, že sa nás nikto nebojí). Samozrejme, dôvodov na obavy je viac než dosť. V každom prípade pre našich politikov podnet na zamyslenie, či netreba „diverzifikovať portfólio“. USA dezindustrializujú EÚ, lebo zaviedli clá a firmy sa sťahujú za oceán. Šialenci v Bruseli sa zrejme podrobia nátlaku a budú viesť vojnu proti Rusku v rámci NATO bez podpory U.S.Army. Nielen USA, ale aj RF z Európy odchádzajú, Čínu oni vyháňajú. Takže z Európy sa stane patrične pauperizovaná periféria svetového diania. Pokiaľ ide o USA, ich gerontokracia pripomína roky po smrti L. I. Brežneva. Henry Kissinger rozlišuje medzi hegemony a leadership. Hegemónia sa zakladá na násilí, vodcovstvo predpokladá aj iné kvality, napríklad schopnosť dobrovoľnej spolupráce (win-win). Politická elita USA aktuálne má na výber.