Voľby 2023 (2. časť): Napätie na štartovacej čiare

Vo voľbách majú strany jediný cieľ – uspieť za každú cenu. V článku pre Slovo pod názvom Voľby 2023: Strany s „čajovým“ volebným programom, ale zato s chuťou zvíťaziť som sa vyjadroval najmä k programom kandidujúcich strán. Dnes viac k predvolebnej kampani, číslam preferencií strán, ako i predvolebným prieskumom agentúr, ktoré môžu výsledky volieb výrazne ovplyvniť.  

Už nie politický zápas, ale neľútostný predvolebný boj

Takmer pred mesiacom som v článku Hra s číslami s predvídateľným koncom komentoval nielen vtedajší stav, ale i predpokladaný vývoj. Zatiaľ mi situácia v predvolebných prieskumoch preferencií dáva za pravdu. Tendencie možného víťazstva Smeru – SSD a jeho prenasledovanie stranou PS, ako i tretie a štvrté miesto Hlasu – SD a Republiky sa potvrdzujú.

Stále vedie Smer – SSD, ktorý spolu s nevyspytateľným PS má účasť v parlamente istú, podobne ako Hlas – SD, aj keď mu preferencie klesajú, ako i štvrtá, problematická Republika, ktorá sa zrazu farizejsky hlási k SNP a „tlačí sa“ do SZPB. Do volieb budú musieť najmä strany SNS a KDH vyvinúť mimoriadne úsilie, ak budú chcieť zasadnúť do parlamentných lavíc a uchádzať sa o nejaké to miestečko vo vláde. SNS má vďaka spojeniu viacerých národných strán o niečo väčšiu šancu ako KDH, ktoré je silné v regiónoch, avšak už niekoľko rokov nevie preskočiť svoj tieň.

Bývalé vládne strany OĽaNO, Sme rodina a SaS sú stále na hrane zvoliteľnosti, strana Za ľudí samostatne ani nekandiduje. Je však pravdepodobné, že tieto stany volebný finiš zvládnu. Aj keď si to lídri viacerých strán nechcú priznať, na parlament môžu zabudnúť Demokrati, Modrí s Mostom-Híd, Aliancia, ĽSNS, Maďarské fórum a o ministranách, ktoré sa nevedia dostať cez jedno percento preferencií ako KSS, Piráti, Spravodlivosť, Vlastenecký front, či dokonca Karma ani nehovoriac. Je preto predpoklad, že v predčasných voľbách bude značný, možno až 20-percentný prepad voličských hlasov, čím získajú najmä víťazi volieb. 

Politickí diletanti bývalej vládnej koalície sa čudujú vysokým preferenciám Smer – SSD. Nechcú si priznať, že za rast Smeru môžu najmä oni sami, ich nekompetentné, chaotické vládnutie, marazmus v spoločnosti a vyvolávanie nenávisti vrátane bezhlavého boja proti Smeru. Tejto strane sa stačilo len pozerať na vyčíňanie pravicových strán, strašenie korupciou a hrozbou z Ruska. Namiesto útokov na Smer – SSD by sa pravica bývalej koalície mala modliť, aby občania zabudli na jej 3,5-ročné devastačné vládnutie.

OĽaNO a spol. už nie je len stranou s kandidátmi na poslancov, pozbieranými na ulici, ale je i nepredstaviteľnou zmesou ľudí od liberálov, cez tvrdé jadro ultrakonzervatívcov a náboženských fundamentalistov až po Rómov a Maďarov.  Svedčí o tom i celý názov koalície: OĽaNO a priatelia – NEKA, NOVA, Slobodní a zodpovední, Pačivale Róma, Magyar Szívek, Kresťanská únia a Za ľudí, ktorí nikdy nemôžu fungovať ako jedna strana s uceleným hodnotovým ukotvením, programom a záujmami.

Prieskumy sa stávajú volebnou zbraňou

Predvolebné prieskumy polarizujú spoločnosť a môžu výrazným spôsobom ovplyvniť voľby a ich výsledky. Ak by sme chceli volebné preferencie k niečomu prirovnať, tak sú ako ženská spodná ielizeň; zakrývajú to, čo by viacerí chceli vidieť. Agentúry ich robia spravidla na mieru toho, kto si ich objedná, či sú to mainstreamové média, či samotné kandidujúce strany.  Spravidla platí, koho chleba ješ, toho pieseň spievaj. To v preklade znamená, kto dá viac, má vyššie preferencie, alebo sa aspoň znížia percentá politickým protivníkom. Samozrejme, agentúry to robia profesionálne, len o dve, maximálne tri percentá, čo vraj môže byť štatistická odchýlka. Dve percentá v prospech alebo neprospech kandidujúcej strany nie sú veľa. Iné je to však pri stranách s 15- až 20-percentnou podporou a zásadne iné u strán, pohybujúcich sa na päťpercentnej hranici zvoliteľnosti do parlamentu. V poslednom čase agentúry vopred zvýrazňujú, že ide o momentálne nálady voličov, ktoré sa môžu meniť z hodiny na hodinu, a tak sa tvária ako svätý za dedinou, my nič, to nevyspytateľní voliči. 

Prieskumy sú mimoriadne nedôveryhodné a voliči im oprávnene prestávajú veriť. Nie je možné, aby v priebehu troch dní vyšli dva diametrálne odlišné preferencie strán, čoho príkladom sú preferencie u troch najvýznamnejších strán od Medián SK (prvé číslo) a SANEP (číslo druhé): Smer – SSD 17,8 k 21,4; PS 17,8 k 15,6 a Hlas – SD 9,4 k 15 percentám. V reálnom živote to však vyzerá tak, že rozhodujúca časť voličov je proti PS. Na predvolebné mítingy tejto strany došlo v Bardejove 27, v Žiline 29 občanov a v Trenčíne za dve hodiny 3 okoloidúci na rozdiel od stoviek voličov, ktorí boli zvedaví na Smer či Hlas. Prieskumy sa dajú evidentne kúpiť, ale potom vyzerajú, ako keby boli robené v bratislavskej kaviarni alebo na festivale Pohoda.

Voliči majú z meniacich sa čísiel guláš, niektorí sú vystrašení z vysokých preferencií strany, ktorú nechcú vidieť v parlamente a už vôbec nie vo vláde, iní sú sklamaní z nízkych čísiel ich preferovanej strany. Volič má rád víťazov a na strane druhej nechce, aby jeho hlas prepadol, a tak neraz volí menšie zlo. Preto sa strany cez prieskumné agentúry snažia manipulovať najmä posledné predvolebné prieskumy, na základe ktorých sa váhajúci volič neraz rozhoduje.

Do akej miery boli prieskumy objektívne, budeme môcť porovnať až po vyhlásení výsledkov volieb. Pre zaujímavosť ponúkam pokus o „zreálnenie“ agentúrnych preferencií v podobe priemeru čísel preferencií strán za posledný mesiac. Údaje sú vybraté zo štyroch agentúr (AKO, Focus, Medián SK, Polis) a sú len orientačné. Smer – SSD je pomerne stabilný s19,8 percenta, PS má výkyvy okolo 16,5 percenta, Hlas – SD pokles na priemerných 12,5 percenta a Republika oscilujúca okolo 9 percent. Potom sú tu strany v ohrození, ako OĽaNO, SaS, Sme rodina, SNS, KDH, ktoré sa pohybujú od 5,5 po 6,9 percenta. Strany, ktoré sa s vysokou pravdepodobnosťou nedostanú do parlamentu, ako Aliancia, Demokrati, ĽSNS a Modrí s 1,2, cez 2,6 až po 3,8  percent podpory.

Práve Aliancia môže mať vážne problémy, keď sa o maďarského voliča uchádza samostatne aj Maďarské fórum a významný odliv môže nastať aj smerom k Modrým Most-Híd a dokonca i k OĽaNO, ktoré má na kandidátke ľudí z maďarského prostredia.

V zostávajúcich 25 dňoch môžu ovplyvniť výsledky volieb viaceré faktory

Tendencie vývoja preferencií sú pomerne jasné, konečné výsledky volieb však môžu ovplyvniť minimálne tri faktory.

Prvým je volebná účasť, ktorá sa podľa ostatného prieskumu AKO v súčasnosti pohybuje okolo 76 percent, čo je oproti predchádzajúcim voľbám v roku 2020 o desať percent viac. Je to pomerne nereálne číslo. Vysoká účasť by pomohla najmä PS, pravda, len ak sa na voľbách zúčastní významnejšia časť mladých voličov. Preto tie výzvy prezidentky Čaputovej, Ódora, Šimečku a spolitizovaných mimovládok k mladým, aby sa na voľbách zúčastnili, preto im „vymývajú mozgy“. Ak im tak záleží na štáte, prečo nevyzývajú seniorov a ďalšie skupiny občanov?! Naopak, vysoká účasť poškodí najmä stranám, ktoré sú dnes na hrane zvoliteľnosti ako Sme rodina, SaS, KDH, SNS a Aliancia. Pri vyššej účasti sa totiž zníži ich percentuálny výsledok, a tak sa viaceré z nich nemusia dostať do parlamentu.

Druhým významným faktorom je stabilita voličskej základne, ktorú má výrazne najvyššiu Smer – SSD so 65 percentami a až za ním nasleduje OĽaNO s 58 a SNS s 52 percentami stabilných voličov. Menej stabilnú voličskú podporu, pohybujúcu sa od 26 po 38 percent,  má PS, KDH, Hlas – SD a SaS. Môže sa stať, že pôvodní voliči týchto strán sa môžu v deň volieb prikloniť k inej strane, alebo sa rozhodnú nejsť voliť.  

Podobne je to aj  s otázkou druhej voľby, ktorá by nastala, ak by voliča sklamala strana, ktorú si pôvodne vybral. Tu by si síce najviac voličov vybralo PS, a to s 11 perecentami a SaS s 10,6 percentami, ale hneď potom nasleduje Smer – SSD s 10 percentami, čo je mimoriadne vyrovnané. V prípade druhej voľby by tak pravdepodobne došlo k posilneniu PS na úkor SaS a Smeru – SSD, ktorý by získal časť hlasov, určených pôvodne Hlasu – SD a SNS.

Aj tu sú na tom biedne OĽaNO i Demokrati so štyrmi percentami hlasov v prípade druhej voľby a úplne najhoršie strany SNS s 2,4 a Modrí s 1,6 percentami možného zisku voličských hlasov z iných strán. Tieto výsledky nedávajú reálnu šancu, aby sa voliči v prípadnej druhej voľbe rozhodli pre tieto strany.

Tretím faktorom môže byť stiahnutie kandidátok strán, ktoré pochopia, že nemajú šancu uspieť, čo môže zamiešať výsledky volieb. Nemožno to očakávať od strán, ktoré sú síce pod hranicou zvoliteľnosti, ale za každú cenu chcú zabojovať, ako Demokrati či Aliancia. Takýto prístup by sa však dal očakávať minimálne od malých, politicky marginálnych strán, ako Modrí – Most Híd, Maďarské fórum, ĽSNS a ďalších politicky neviditeľných ministrán. Ak by tak tieto strany urobili, posilnili by PS, Smer – SSD, čiastočne i SNS a Republiku.

Nastane 30. septembra bod zlomu? Čo môžeme čakať?

Po horúcom auguste nás čaká politicky rozpálený september. Volebné akcie sa nahusťujú a kandidujúce strany sa predháňajú v sľuboch. Čaká sa mimoriadne vyostrené vyvrcholenie volebnej kampane, jej vulgarizácia, odhaľovanie káuz protivníkov, až po ich diskreditáciu. Programy budú – ako vždy – až na poslednom mieste.

V závere volebnej kampane môžeme očakávať vylievanie celých vedier špiny na politických protivníkov. Demokrati najmä v osobe Jaroslava Naďa a Juraja Šeligu spolu s predsedom PS Michalom Šimečkom výrazne polarizujú, rozdeľujú spoločnosť, vyvolávajú nenávisť, provokujú a dehonestujú občanov Slovenska.  Ľudia však majú plné zuby chaosu a marazmu v spoločnosti, ale i hádok medzi politikmi, čo sa môže prejaviť v septembrových voľbách.

Do volebného zápasu nešťastne vstúpila prezidentka Zuzana Čaputová svojou výzvou zverejnenou 31.8.2023: „Veľmi by som si želala, aby bol posledný mesiac politickou súťažou, nie politickou vojnou.“  Hovorí to tá Zuzana Čaputová, ktorá výrazne prispieva k polarizácii a vyvolávaniu nenávisti v spoločnosti v súvislosti s podporou nezmyselných a protiľudových opatrení pri očkovaní proti Covid 19, ako i podpore zvyšovania výdavkov na zbrojenie a na dodávky zbraní na Ukrajinu. Popritom výrazne zasahuje do predvolebnej kampane jednostranným protežovaním strany PS a otvorenými útokmi proti Smeru – SSD. Uverí jej falošným vyjadreniam a „srdcervúcim“ výzvam ešte niekto?

Aj 25 dní pred predčasnými voľbami sú výsledky volieb pre príliš veľa premenných nejasné. Zato sú pomerne jasné tendencie, smerujúce k víťazstvu Smeru – SSD a  druhému miestu PS, avšak šialené výmysly ľudí ako Matovič, ale i kriminalizácia opozície i aktivity prezidentky v prospech PS môžu tento vývoj výrazne ovplyvniť, a dokonca i zvrátiť.

Až 30. september sa ukáže, či zafungujú Matovičove atómovky, či goebbelsovská propaganda strán bývalej vládnej koalície, či americký vplyv a či populistické sľuby kandidujúcich strán, alebo programy strán zamerané na riešenie skutočných problémov občanov.

Ako to dopadne, ukážu až samotné voľby. A možno budeme z ich výsledkov prekvapení.

Ilustrácie: Ľubomír Kotrha

SÚVISIACE:
Milan Benkovský: Voľby 2023 (1.časť): Strany s „čajovým“ volebným programom, ale zato s chuťou zvíťaziť
Milan Benkovský: Hra s číslami s predvídateľným koncom  

(Celkovo 341 pozretí, 1 dnes)

Ďalšie články:

Facebook
Telegram
Twitter
Email

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Účet Klubu Nového slova – IBAN: SK8211000000002624852008
variabilný symbol pre Slovo 52525

Týždenný newsletter