Slovensko je pred voľbami vo veľmi biednom stave. Podľa indexu prosperity sme až na 23. mieste spomedzi 27 štátov Európskej únie, druhou či treťou najchudobnejšou krajinou, máme štvrté najhoršie školstvo, najvyššie ceny potravín, máme rekordný deficit verejných financií a sme najviac zadlženou krajinou v EÚ. To je výsledok nekompetentného 3,5-ročného vládnutia, či skôr bačovania bývalej koalície OĽaNO, Sme rodina, SaS a Za ľudí. Dnes sa už strana Za ľudí vezie na kandidátke OĽaNO a Demokrati, či skôr OĽaNO 2 sa tiež tvária, akoby vo vláde nikdy neboli. Občania by preto mali spozornieť a nemali by na vládnutie Matovičovo-Hegerovej vlády vo voľbách zabudnúť.
Aby toho nebolo dosť, máme tu Ódorovu úradnícku vládu pani prezidentky Čaputovej, ktorá je bez dôvery a nerieši žiadne akútne problémy občanov. Okrem toho sme svedkami rozvratu štátnych orgánov, vojny v polícii, prebiehajúceho boja medzi bezpečnostnými zložkami i nevídaného stavu, keď Ministerstvo vnútra SR v podstate riadi policajný prezident Hamran, ktorý už útočí nielen na SIS, ale i na Generálnu prokuratúru SR. Žiaľ, tomuto marazmu sa pani prezidentka Čaputová s Ódorom len prizerajú podobne ako snahám o kriminalizáciu opozície.
Za týchto podmienok sa chystáme na predčasné voľby, ktoré sú však predčasné viac-menej len svojím názvom. V skutočnosti ide o voľby, ktoré sa uskutočnia len päť mesiacov pred ich riadnym termínom.
Predvolebný mocenský zápas
Septembrový termín volieb je výsledkom spojenia dvoch mocenských centier (NAKA by ich možno nazvala organizované zločinecké skupiny), a to strán bývalej vládnej koalície a prezidentky Zuzany Čaputovej s jej Progresívnym Slovenskom. Áno, posledné udalosti potvrdili, že odklad volieb z mája či júna na koniec septembra bol jasným zámerom na realizáciu dvoch strategických cieľov.
Prvým bolo predĺženie času pre orgány činné v trestnom konaní (OČTK), osobitne NAKU a špeciálnu prokuratúru, na prenasledovanie a stíhanie opozície, predovšetkým Smeru – SD, ktorému nebezpečne stúpali preferencie. To verejne priznali Matovič, Heger aj Sulík.
Druhým cieľom bolo, aby sa zabudlo na vyčíňanie a nekompetentné, chaotické vládnutie strán bývalej vládnej koalície – OĽaNO, Sme rodina, SaS a Za ľudí. Aby sa zabudlo na deštrukciu právneho a sociálneho štátu, na zneužitie testovania a očkovania proti Covid 19 na šikanovanie a obmedzovanie občanov. Aby sa zabudlo na rozvrat verejných financií, minimálnu pomoc ľuďom a neriešenie problémov súvisiacich s infláciou a extrémnym nárastom cien potravín. Teraz sa všetci títo bývalí mocipáni vyviňujú, zahadzujú staré smradľavé kabáty a drzo hovoria, ako oni budú riešiť všetko to, čo za viac ako tri a pol roka zdevastovali. Popri tom bolo ďalším cieľom prezidentky vytvorenie dostatočného priestoru na ďalšie posilnenie PS. To sa zatiaľ darí, no vzhľadom na programové zameranie a averziu väčšiny občanov na PS to nemusí viesť k predpokladanému úspechu a výsledku, aký sa snažia mainstreamové média prezentovať cez často umelo navyšované prieskumy preferencií PS, ktoré sú aktuálne na úrovni 17,6 percent.
V určitom slova zmysle boli ciele odkladu termínu volieb splnené. Konečný výsledok vo voľbách však môže byť úplne opačný. Volič je o niečo vyspelejší, menej naivný a najmä nie všetci zabudnú na vládu dezolátov, čo ukazujú aj doterajšie preferencie OĽaNO, SaS a Demokratov. Manipulátori asi tiež zabudli na mentalitu Slovákov a to, že ak prenasledujú opozíciu, či jej jednotlivých členov, robia z nich obetných baránkov, a Slovač má sklon takýchto ľutovať, či dokonca podporiť v odpore proti aktuálnej moci.
Programy strán sú ako cisárove nové šaty – neviditeľné
Všeobecne sú volebné programy väčšiny kandidujúcich strán mimoriadne populistické, sú bez vízií, hodnôt a návrhov riešení. Sú len akousi povinnou súčasťou predvolebnej kampane. Niekde sú to podľa vychvaľovania lídrov SaS, či KDH „najlepšie, vynikajúce volebné programy“, niekde ako u Smeru – SD, Hlasu – SD podľa kritikov slabšie. Pritom obe tieto sociálno-demokratické strany majú prepracovaný program rozvoja Slovenska a odborníkov, schopných ho realizovať. SaS, ktorá sa najviac chváli svojím programom, ho do značnej miery skopírovala z volieb 2020, čomu sa však nemožno čudovať, keďže z pôvodného programu za tri roky realizovala len minimum.
Viacero strán programy prakticky nemá, alebo ich majú zúžené na zopár bodov, ako deväťbodový program Sme rodina. Podobne aj SNS má pomerne stručný a obsahovo chudobný volebný program a líder národniarov Danko sa sústreďuje skôr na kritiku toho, čo bolo, ako na realizovateľné riešenia problémov Slovenska. Úplne všetkým však chýba dlhodobá i strednodobá vízia zlepšenia života na Slovensku. Nie sú založené na ideách, na hodnotách a snažia sa často len populisticky riešiť najpálčivejšie súčasné problémy ľudí. Robia tak preto, aby sa občanom zapáčili v deň volieb a na ostatnom im nezáleží. Vo volebných programoch buď úplne absentujú riešenia dlhodobých problémov občanov, akými sú zdravotníctvo, školstvo, dostupnosť bývania a ďalšie, alebo ich strany obchádzajú všeobecnými frázami.
Základom volebných programov bývalých vládnych strán nie je odpočet výsledkov ich 3,5-ročného vládnutia, ale riešenie problémov, ktoré oni sami spôsobili. Ide o chaos v riadení štátu, nastolenie práva a spravodlivosti, zníženie dlhu a šetrenie verejných financií, či začatie ekonomických reforiem. Súčasťou volebného boja je v prvom rade strašenie Ficom, šírenie nenávisti, rozdeľovanie spoločnosti, arogancia a demagógia vo volebnej kampani. K týmto praktikám sa pridáva v predvolebnom zápase i PS a Modrí.
Takmer všetky strany sú za pomoc občanom pri riešení cien potravín a energií, či rastúcich úrokov hypoték, pravda, rôznym spôsobom. Vidiac, čo sa deje s cenami a dostupnosťou tovarov vrátane liekov sú už dokonca viaceré strany, pôvodne vyznávači zlatého teľaťa – voľného trhu, za silnejší štát. Proklamujú sociálnu podporu i prehlbovanie demokracie. V zahraničnej politike všetky strany s výnimkou Republiky deklarujú zotrvanie v EÚ a NATO. Výrazne sa líšia len v jednostrannej orientácii na USA a vo vojenskej podpore Ukrajiny, kde dominuje PS, spolu s OĽaNO a spol., Demokratmi a Modrými – Most Híd, pričom na druhej strane brehu rieky stojí najmä Smer – SD. Pomoc LGBTI komunite sa najviac prejavuje u PS a SaS, kde patrí k hlavným pilierom ich programov. Tieto témy však voľby na Slovensku, ako vieme, nevyhrávajú.
Viaceré strany sa namiesto riešenia reálnych problémov občanov sústreďujú na témy, ktoré sú pre ľudí nepodstatné. Ako príklad môže slúžiť zrušenie či obmedzenie paragrafu 363, zákaz, prípadne obmedzenie interrupcií, ktoré odmieta podľa prieskumu AKO vyše 82 percent občanov.
Rozpadnutá koalícia je za navyšovanie prostriedkov na zbrojenie, straší voličov hrozbou z Ruska, mafiou, korupciou a div nie totálnym úpadkom Slovenska. Platí tu priama úmera: Čím slabší program, tým silnejšia hrozba Ficom.
Volič by si mal pri vhadzovaní hlasovacieho lístka do urny spomenúť na neplnenie sľubov strán bývalej koalície o udržaní sociálnych istôt a benefitov z minulosti, na praktické pošliapanie takmer všetkých predvolebných sľubov od zrušenia 13. dôchodku, cez 25 tisíc nájomných bytov, zavedenie hmotnej zodpovednosti politikov až po zníženie kvóra pre platnosť referenda.
Mal by však aj zvážiť reálnosť spravidla populistických sľubov strán a pripomenúť si staré známe – nikto vám nemôže dať viac, ako strany pred voľbami sľúbiť.
Problémovou a deliacou stranou bude vo voľbách PS
PS v súčasnosti najviac rozdeľuje spoločnosť a spolu s OĽaNO a Demokratmi vyvoláva nenávisť medzi ľuďmi, nenávisť voči Smeru – SD, ale i všetkým tým občanom, čo nezdieľajú ich názor. Podľa Michala Šimečka je jedným z dvoch volebných priorít boj proti Ficovi: „Základná výzva je nedopustiť, aby Róbert Fico mohol vládnuť, aby tu bola politika pomsty a nenávisti.“ Nuž, ak to voličom bude stačiť k ich životu, tak niet nádeje na lepšie Slovensko.
PS predstavilo svoje základné programové hodnoty, ktoré chce presadzovať. Okrem iného, ako uviedol predseda liberálov a „nádejný premiér“ Šimečka, „dúhové práva sú v DNA celej strany a z toho nikdy neustúpime“. Manželstvá homosexuálov a adopcie detí sú pre nich základné ľudské práva. O práve na dôstojný život, práve na kvalitnú zdravotnú starostlivosť a vzdelanie, na prácu, na bývanie, či na mier vôbec nehovoria. Michal Šimečka je viac Európan ako Slovák a tomu zodpovedá i jeho ne-videnie problémov občanov Slovenska. PS chce zaviesť paragraf na stíhanie hanobenia rodovej identity a ich prioritou má byť podpora rasových a etnických menšín, LGBTI, utečencov a migrantov, čo si budú klásť ako podmienku vstupu do akejkoľvek koalície. Je síce pekné a dokonca i správne obhajovať práva rôznych menšín, ale nie dehonestáciou, či potláčaním spôsobu života väčšiny občanov Slovenska. Svojimi ultraliberálnymi názormi si však progresívci sami okliešťujú svoj koaličný potenciál a podľa môjho názoru i znižujú svoju voličskú podporu, aj keď to tak zatiaľ nevyzerá.
Ďalšími prioritami sú globalizácia, navyšovanie výdavkov na zbrojenie a šetrenie verejných financií – a to podľa vyjadrenia ekonomického experta PS – na úkor pracujúcich, ale i seniorov, ktorí sú podľa neho nepotrební, pritom 150-tisíc z nich pracuje a v podstate personálne zachraňuje naše zdravotníctvo a školstvo, a ktorých dôchodky sú podľa PS vraj nadpriemerne vysoké.
Priority PS poodhaľujú duchovnú a hodnotovú vyprázdnenosť tejto strany, no napriek tomu ich mainstreamové média protežujú a robia z nich div nie favorita volieb.
Zhrnuté a podčiarknuté
Väčšina kandidujúcich strán nevie a ani nemá záujem riešiť problémy, uvedené v úvode príspevku v súvislosti s indexom prosperity. Slovensko sa v ňom nachádza takmer na dne rebríčka EÚ, a to dokonca v zásadných ukazovateľoch. Namiesto toho viaceré strany len sľubujú a ťahajú voličom medové motúzy pod nosom. Ich základnou prioritou nie je lepší život občanov, ale porážka politického protivníka a volebné víťazstvo za každú cenu. O tom však nabudúce.
Na záver ešte poznámka k výročiu SNP
Je smutné, ak oslavy 79. výročia SNP najvýznamnejšej pokrokovej udalosti novodobej histórie Slovenska najskôr zatienila spomienka na 55. výročie invázie vojsk Varšavskej zmluvy do Československa v roku 1968 a teraz predvolebný zápas, ktorý sa stáva bojom na život a na smrť. Stáva sa už, žiaľ, pravidlom, že túto udalosť, ktorá sa stala základom našej štátnosti, si naši ústavní činitelia pripomínajú len z akejsi povinnosti. Spolu s niektorými stranami a mainstreamovými médiami sa snažia o manipuláciu dejín a znižovanie rozhodujúcej pomoci Sovietskeho zväzu v SNP a nášho oslobodenia Červenou armádou. Dokumentujú to i tým, že na spomienkové oslavy nepozývajú zástupcov Ruska ako nástupníckeho štátu Sovietskeho zväzu, ale i Bieloruska, zato vítajú predstaviteľov USA a Nemecka.
Aktuálne budú oslavy výročia SNP dokonca len tichou spomienkou s kladením vencov, bez vystúpení predstaviteľov štátu a odboja, veď načo… Už len čakám, kedy budú vyvesené čierne zástavy k výročiu SNP, ako to urobil Kotleba s Uhríkom na budove VÚC v Banskej Bystrici. Už tri roky evidujeme tiež snahy o potláčanie postavenia SZPB ako organizácie nositeľov odkazu SNP. Aj v tomto je potrebná zmena, ktorú bude možné realizovať po voľbách, ak uspejú sociálnodemokratické strany.
Ilustrácie: Ľubomír Kotrha
One thought on “Voľby 2023 (1. časť): Strany s „čajovým“ volebným programom, ale zato s chuťou zvíťaziť ”
Téma ŠKOLSTVO sa v predvolebných programoch objavuje len ako nepovinný predmet. Japonci to majú ako HLAVNÝ PREDMET ! A práve tam je ten /nie kameň!/ balvan úrazu. Vzdelávanie a výchova. A ešte okrem toho: Vzdelávanie a výchova! A obsah týchto dvoch deziderátov by mal byť v programe rozpísaný na
80 zo 112 strán ! Povinné predmety: Pravda, spravodlivosť, vlastenectvo, národné povedomie,statočnosť, organizácia spoločnosti, práce a života vôbec,láska a priateľstvo, rešpekt k zákonom a zákonitostiam, sebareflexia, pomoc slabším ,zjednocovanie šteblíkov v rebríčku hodnôt……
Viete, v čom je tragédia? Že som pre Vás smiešny.Prečítajte si to raz do roka !