Pamätné a stále platné – Janko Jesenský: Demokratické voľby
„V tých voľbách demokratických je predsa čosi novô a to je, že hlas národ má a vyvolení slovo. Pred dažďom rastú oblaky, pred voľbami zas sľuby, po daždi rastú rýdziky, po voľbách – prázdne huby. Pri voľbách národ vyberie si stranu milovanú, po voľbách strana milovaná ho odloží – na stranu. A pravda pravdou zostáva pod potmehúdskym slncom: voliči prídu k urnám a vyvolení – k hrncom“.
17. júl 1929
Sme tesne pred volebným finišom a scenár volieb sa zatiaľ príliš nemení, aj napriek útokom na Smer-SSD, škandálom Borisa Kollára, „pliagam“ Milana Majerského, či migrantom. Predseda PS Michal Šimečka to vyjadril jasne: „Teraz sa sústredíme len na to, aby Fico nemohol zostaviť vládu.“ Takto postupujú i strany OĽaNO a spol, Demokrati, SaS, Modrí. Potvrdil to aj politológ Hrabko, keď povedal: „Témou Róberta Fica strany prekrývajú svoju neschopnosť vládnuť.“
Stupne víťazov sú už obsadené, je len otázne, kto zostúpi do druhej ligy
Smer-SSD napriek všetkému smeruje k víťazstvu, či sa to niekomu páči, alebo nie. Najnovší prieskum NMS Market pre SME mu nameral 22 percenta. Vládu by tak mohol pohodlne zostavovať Smer-SSD za predpokladu, že prezidentka Zuzana Čaputová dodrží slovo a poverí zostavením vlády víťaza volieb. Novú koalíciu by tak mohol tvoriť Smer-SSD spolu s prirodzene najbližším, aj keď klesajúcim Hlasom-SD s 11,4 percentnou podporou, ako i s rastúcou SNS so 7,3 percentami a ak by bolo treba, i so Sme rodina (ktorá síce zatiaľ trucuje) s 5,8 percentami voličskej podpory a dokonca by sa dalo uvažovať aj o Republike, ktorej namerali 8,3 percenta. Pravda, to všetko za predpokladu, že sa tieto strany vôbec do parlamentu dostanú a následne sa dohodnú na koaličnej spolupráci. PS dosiahlo síce 18 percent, ale nemalo by s kým zostaviť vládu, keď zatiaľ z parlamentu vypadávajú strany OĽaNO-KÚ-Zľ, SaS, KDH a samozrejme i Aliancia, Demokrati a Modrí Most Híd.
Tieto tendencie potvrdila aj v anketa Plus jeden deň, do ktorej sa zapojilo až 24 634 respondentov. Anketa je len orientačná, naznačuje však možný výsledok vo voľbách, keď v nej Smer-SSD získal 23,6 percenta, Hlas-SD 16,1 a PS 14,3 percent hlasov, čo je pomerne realistické. Pozitívny by bol aj nižší počet strán v národnej rade, keď tam opýtaní poslali len šesť strán z pôvodných deviatich.
Za 15 dní sa však môže všeličo zmeniť, a tak reálne výsledky spoznáme až v noci 30. septembra 2023.
Smeru-SSD už dlhšie dýcha na krk PS, ktoré má svoje voličské limity pre jeho tvrdošijnú snahu riešiť problémy sexuálnych menšín a tie ho nad súčasné preferencie pravdepodobne nepustia. Je otázne, či to dokážu ovplyvniť aktivity prezidentky Čaputovej a mainstreamových médií, ktoré si to veľmi želajú a robia pre víťazstvo PS úplne všetko. Koalícia piatich strán – PS, Hlas-SD, SaS, Sme rodina a KDH by bola síce teoreticky možná, ale viac ako nepravdepodobná. Veľmi ťažko by Hlas-SD vysvetlil svojim voličom spoluprácu s pravicou a extrémnymi liberálmi. Ešte väčší problém a principiálne výhrady majú strany Sme rodina a KDH k prioritám PS, ako sú registrované partnerstvá alebo liberálne ekonomické riešenia. Ak by PS aj v záujme prípadnej koalície ustúpilo zo svojich princípov, poprelo by vlastnú identitu, a tak liberálno-konzervatívno-sociálna vláda nateraz nie je aktuálna.
V prípade výhry PS vo voľbách a zostavenia vlády by to bolo na škodu Slovenska, a to najmä pre nepripravenosť lídrov progresívcov, osobitne Michala Šimečku, na riadenie štátu. Bola by to nekompetentná a najmä neskúsená vláda, plná programových protirečení, podobná tej Matovičovo-Hegerovej, len slušnejšia a odetá v ružovom.
Výsledky volieb môže tiež ovplyvniť poznatok z predvolebného prieskumu, podľa ktorého až 53 percent voličov nebude voliť rovnakú stranu ako v roku 2020. To sa najviac týka bývalých vládnych strán OĽaNO, ale i SaS, Sme rodina a Za ľudí. Menšie strany, nachádzajúce sa na hranici zvoliteľnosti i hlboko pod ňou, sa môžu stretnúť s nezáujmom voliť ich, keď sa až 60 percent respondentov vyjadrilo, že nedajú svoj hlas stranám s nízkymi preferenciami. Napriek tomu všetci náčelníci chcú kandidovať napriek „obmedzenému počtu indiánov“, v našom prípade voličov.
O budúcej vláde môže rozhodnúť koaličný potenciál
Ako som už naznačil, zostavenie vlády bez koalície nebude možné. Koaličný potenciál môže byť preto limitujúcim faktorom pri zostavovaní vlády po septembrových voľbách. Vylučovanie z možnej vzájomnej spolupráce je pred voľbami akýmsi tradičným folklórom. Lídri strán stavajú bariéry, kreslia červené čiary, len aby si tým získali voličov. Zvyčajne však po voľbách na svoje sľuby akosi zabudnú. Politicky neprezieravé až trápne je vyhraňovanie viacerých politických strán voči Smeru-SSD. Tí, čo odmietajú čo i len uvažovať o povolebnej vládnej spolupráci so SMER-om, ho prakticky môžu tlačiť k hľadaniu iných politických partnerov a ženú ho do spojenectva so SNS alebo Sme rodina a dokonca, ak to bude nevyhnutné, i do spojenectva s Republikou.
Relevantné strany pri vymedzovaní, s kým áno a s kým nie, prezieravo mlčia. Tvrdenie niektorých politikov a analytikov, že Smer-SSD má najnižší koaličný potenciál, je zavádzajúce a podľa môjho názoru i nepravdivé. Verejne ho odmieta len PS, SaS a OĽaNO, čo je však obojstranné a zatiaľ sa dištancuje i KDH a Sme rodina, čo sa však po voľbách môže rýchle zmeniť. Spolupráca Smeru-SSD je možná s Hlasom-SD, SNS a snaží sa o ňu i Republika, ktorá sa snaží legitimizovať a robí psie kúsky, keď sa podarilo viacerým jej členom vstúpiť do antifašistickej organizácie SZPB. (V tejto súvislosti sa natíska otázka, kto chce zdiskreditovať a rozložiť SZPB, je to Republika, skupinka okolo Mičeva, alebo časť terajšieho vedenia SZPB?) Sme rodina, ako skúsenosti ukazujú, pôjde s každou stranou, ktorá jej to ponúkne, veď byť pri koryte je pre ňu dôležitejšie ako nejaké tie princípy. Nuž a KDH bude rado, ak sa vôbec do parlamentu dostane. Uškodiť mu môže nepremyslené ohlásenie kandidatúry nevýrazného Ivana Šimka na post predsedu KDH, aj keď vraj po voľbách. Na strane druhej mu paradoxne môže pomôcť u kresťanských voličov nie príliš šťastný výrok jeho predsedu Milana Majerského o pliage LGBTI. Majerský však má aj iné hriechy v osobnom živote, keď chodil ako učiteľ v tom čase s neplnoletou dievčinou, o 12 rokov mladšou. Tú si síce neskôr pred Bohom zobral, aby ju so súhlasom cirkvi vymenil za inú kresťanku, možnú kandidátku na prezidentku. To všetci tíško tolerujú. Potvrdzuje sa tak, že farizeji v KDH jednoducho nevymreli.
Malé odbočenie
Tu si dovolím malé odbočenie k liberálnej hystérii a kultúrnym vojnám. Patrilo by sa bez obhajoby Majerského najskôr vysvetliť význam slova „pliaga“, ktorý nájdeme v Krátkom slovníku slovenského jazyka ako niečo zlé, nepríjemné, škodlivé. Možno oprávnene predpokladať, že pod pliagou myslel predseda KDH konkrétnu ideológiu a politiku PS.
Namiesto posúdenia faktov nastalo mediálne šialenstvo a pobúrené reakcie liberálnych politikov a médií. Tých demokratov a moralistov, ktorí nemajú nič voči dehonestácii národa, ani vulgárnym vyjadreniam bývalých ministrov Matovičovo-Hegerovej vlády na adresu bežných občanov, keď im nadávali do dezolátov, lúz, hávede, idiotov, bagáže, opíc, sedlákov a podobne. Sú však precitlivení vždy, keď sa to týka sexuálnych menšín, dodávok zbraní na Ukrajinu alebo lokajského prístupu vlády k USA.
Mainstreamové média a progresívcov nepobúrila ani dehonestujúca vitráž na významnej slovenskej kultúrnej ustanovizni Divadle P. O. Hviezdoslava s dúhovou a ukrajinskou vlajkou. Všetci tí moralisti, vraj „slovenskí umelci“ boli a sú ticho, alebo to dokonca obhajujú slobodou umelca. Tu sa mi žiada spomenúť blog Jozefa Banáša v Slove pod názvom Vtipné to nebolo, ale facka to bola riadna!
Dúhové či ukrajinské vlajky na rôznych inštitúciách vrátane prezidentského paláca a štátnych úradoch, mi pripomínajú propagandu z 50. rokov, keď na každom plagáte a úrade bola červená hviezda s kosákom a kladivom. Súčasná propaganda goebbelsovského typu sa tak vôbec v ničom nelíši od tej z post-Stalinovej éry.
Čaká nás politický pat?
Vráťme sa však k stranám, kandidujúcim vo voľbách. Oveľa závažnejší problém ako KDH má Republika a ĽSNS, s ktorými nechce pre ich fašistický charakter zatiaľ nik spolupracovať. Hneď za nimi však nasleduje OĽaNO a spol., s ktorým pre jeho devastačné vládne pôsobenie a najmä nevyspytateľnosť Igora Matoviča – ako tvorcu chaosu a boja proti všetkým – nechce spolupracovať vôbec nikto. Okrem toho sa Igor Matovič svojimi 10 populistickými a veľmi drahými podmienkami, vrátane vyplatenia 500 € za účasť vo voľbách sám z povolebnej koalície vylúčil. To sa týka nielen bývalých koaličných partnerov, ale i odštiepencov od OĽaNO, teda strany Demokrati a ďalších relevantných strán. Veď kto by sa dal do spolku so šialencom a politickým dobrodruhom po viac ako trojročných neblahých skúsenostiach?!
Podobné problémy pri prípadnom zostavovaní vlády môže mať aj PS. Táto strana je tiež neprijateľná pre viaceré politické strany, a to pre svoje programové priority súvisiace s LGBTI. Medzi také strany patrí Smer-SSD, SNS, KDH, Sme rodina, Republika a možno i Hlas-SD, aj keď ten stále váha.
Ak by strany zotrvali na svojich terajších postojoch, po voľbách by bolo veľmi zložité zostaviť vládu a mohlo by dôjsť k politickému patu. Keďže však politika je panské huncútstvo a principiálne postoje sú len pláštikom na zakrytie mocenských záujmov strán pred voličmi, môžeme predpokladať, že viaceré strany sa v konečnej fáze na spolupráci dohodnú.
Každá strana chce vládnuť, a preto sa robia aj veľké kompromisy. V stratégii a vyjednávaní je rozhodne najlepší Robert Fico, čo v minulosti už neraz dokázal. Aj občania si musia uvedomiť, že v parlamentnej demokracii je bežné vytvárať povolebné koalície z viacerých politických zoskupení. Až voľby však rozdajú karty a strany i občania uvidia, čo sa dá z nich poskladať.
Kortešačka pred voľbami graduje a situácia sa mení zo dňa na deň
Do celého predvolebného zápasu môže ešte vstúpiť viacero premenných. Všetko sa bude lámať posledných desať dní pred voľbami, keď uvidíme priamu konfrontáciu v dueloch a debatách lídrov strán, ktorými bude kampaň vrcholiť.
Je tiež otázne, aká bude účasť, ktorú teraz politológovia odhadujú na 64 percent a ako sa na poslednú chvíľu rozhodne takmer 26 percent tých občanov, čo chcú ísť voliť, ale zatiaľ nevedia, koho. K účasti na voľbách vyzývajú najmä prezidentka Čaputová, Ódor, PS, liberálne médiá a spolitizované mimovládky, pravda, len mladých ľudí. Tí všetci vymývajú mozgy mladým voličom, ktorí sú náchylní uveriť demagógii súčasných trendových progresívcov.
Pravdepodobne nie je náhoda, že Ivan Korčok ohlásil kandidatúru na prezidenta práve v čase vrcholiacej predvolebnej kampane. Popri zbieraní podpisov, potrebných k jeho kandidatúre, je totiž pravdepodobné jeho angažovanie aj v propagácii liberalizmu a získavaní voličov v prospech strany PS a SaS a v neprospech Smeru-SSD, ktorý stihol napadnúť hneď vo svojom úvodnom vystúpení.
Niektoré strany až teraz vyťahujú volebné programy, ktoré sú však plné populizmu a nesplniteľných sľubov. Znovu sa presviedčame, že demagógiu Matoviča a jeho nezmyselné „atómovky“ zhrnuté v 10 bodoch, nik neprekoná. SaS znovu predložila ďalších 100 opatrení na 100 dní, čomu môžu uveriť už len naivní idealisti. O solidarite, ktorú má SaS v názve, takmer ani slovo, rovnako ako o pomoci pracujúcim ľuďom, rodinám, dôchodcom. Zdiskreditovaní Demokrati predstavili sedem bodov v programe sarkasticky nazvanom Plán pomoci ľuďom. Nuž neviem, či po tri a pol roku devastácie spoločnosti a neriešenia problémov občanom niekto ešte uverí týmto blábolom. O sľubotechne Borisa Kollára, ktorý sa zmieta v osobných problémoch, škoda hovoriť.
Pred voľbami strany hľadajú top témy, ktorými by oslovili voličov. Najskôr našli zástupnú tému paragrafu 363, potom medveďov, až po vážny problém nedostatku pediatrov. Jednou z predvolebných tém sa už od roku 2016 tradične stáva aj migrácia a problémy s ňou spojené, na ktoré ako prvý znovu upozornil Smer-SSD. Teraz už viaceré strany naliehajú na Ódorovu vládu, aby riešila tieto problémy a chránila národnoštátne záujmy Slovenska. Je však smutné, ak viaceré strany sabotujú rokovanie národnej rady o týchto vážnych témach len pre vzájomné predvolebné vyhraňovanie, keď poslanci odignorovali mimoriadne schôdze a ani jednu zo štyroch schôdzí ani len neotvorili. Tak ako pri iných vážnych témach: Zlodej kričí, chyťte zlodeja!
Vážne témy trápiace občanov Slovenska strany neriešia, nezaujímajú ich. Top témou je vyvolávanie negatívnych emócií, rozdeľovanie spoločnosti a stavanie mladých proti starým, riešenie práv sexuálnych menšín, ale najmä vyvolávanie strachu a nenávisti. To je to, čo – žiaľ – najviac ovplyvňuje voličov.
Dúfajme, že vzhľadom na vyššie uvedené slová volebný finiš v zdraví prežijeme…
Ilustrácie: Ľubomír Kotrha
SÚVISIACE:
Voľby 2023 (1.časť): Strany s „čajovým“ volebným programom, ale zato s chuťou zvíťaziť
Voľby 2023 (2. časť): Napätie na štartovacej čiare
