Pre vyhodnotenie ankiet týkajúcich sa zahraničnej politiky platia tie isté východiská, zásady aj metodika ako pri anketách o vnútornej slovenskej politike. Načrtávajú a zovšeobecňujú len názory a nálady čitateľov Slova, ktorí sú ochotní podeliť sa o ne v odpovediach na anketové otázky.

Sociológ Jozef Schwarz,
autor anketových otázok Slova.
Vojenský konflikt na Ukrajine púta oprávnenú pozornosť takmer každého z nás. Trvá bezmála tri roky a Slovenská republika prejavuje čím ďalej tým viac snahu o jeho riešenie. Trvalom mierovom vyriešení. Ako sme si predstavovali jeho vývoj sondovala anketová otázka z februára: „Myslíte si, že ozbrojený rusko-ukrajinský konflikt sa skončí v roku 2024?“Najviac „priaznivcov získala odpoveď – nie, bude pokračovať aj v roku 2025 – až 55,3 percent. Skoro štvrtina (24,7 %) si myslela, že sa skončí vojenským víťazstvom Ruska a pätina dúfala v politické riešenie. (Pod politickým riešením je možná akákoľvek dohoda – mier, prímerie na neurčitý čas, zamrznutá vojna, atď.) Pred rokom nikto neveril vo vojenské víťazstvo Ukrajiny. Pre porovnanie – prvá anketová otázka v tomto roku (2025) bola taká istá. V odpovediach je opäť najviac zastúpená alternatíva pokračovania vojny aj v roku 2026, ale je to iba niečo viac ako tretina odpovedajúcich. A priaznivci vojenského víťazstva Ruska i politického riešenia majú takmer zhodné tretinové počty. Samit vo Washingtone v lete 2024 s „ponukou“ členstva Ukrajine v NATO určite zauzlil mierové riešenie konfliktu, alebo aspoň sťažil. Aspoň podľa čitateľov Slova, ktorí odpovedali na otázku: „Považujete členstvo Ukrajiny v NATO po samite vo Washingtone za nezvratné?“ Len 2,7 % s tým súhlasí a ďalších 16,3 % si myslí, že „skôr áno ako nie“. Opačne, takmer 91 % má negatívny názor a 74,5 percenta jednoznačne nepovažuje členstvo Ukrajiny v NATO za nezvratné. S Ukrajinou súvisela aj otázka položená po prezidentských voľbách v USA: „Myslíte si, že nástup D. Trumpa do funkcie prezidenta USA prispeje k skoršiemu ukončeniu vojny na Ukrajine?“Snaha až viera o ukončenie vojny na Ukrajine sa prejavila v odpovediach. Prevládajú pozitívne odpovede: 23,7 % si myslí „jednoznačné áno“ a 38,2 % „skôr áno ako nie“. Spolu je to 62 percent. Trumpovi ako ukrajinskému „mierotvorcovi“ nedôveruje tretina respondentov, vyslovene „nie“ povedalo 11,3 %.
Netradične prebiehajúcej prezidentskej volebnej kampani v USA sme venovali v anketách pozornosť dvakrát. Pri oboch anketách bol nižší záujem čitateľov zapojiť sa do nich. Začiatkom leta sme položili otázku: „V tohtoročných prezidentských voľbách v USA zvíťazí?“ s ponukou týchto alternatív: – Joe Biden (prípadne náhradný kandidát demokratov), – Donald Trump a – neviem. S prehľadom u našich čitateľov „zvíťazil“ Trump (83,1 %). Úradujúcemu prezidentovi Bidenovi verilo len 9,1 percenta a 13,8 % zvolilo neviem. Po turbulenciách s výberom kandidáta demokratov sme sa koncom leta opýtali znova v tejto podobe: „V tohtoročných prezidentských voľbách v USA zvíťazí?“a alternatívy odpovedí sme upravili: – Kamala Harrisová, – Donald Trump a neviem. Opäť u našich čitateľov „zvíťazil“ Trump, získal 58,3 % „hlasov“, čo však bolo o štvrtinu menej ako predtým. Bidenovho „náhradníka“ K. Harrisovú podporila až štvrtina odpovedajúcich. Obdobne ako v prípade Ukrajiny sme v septembri zisťovali možné súvislosti amerických prezidentských volieb na vývoj situácie v Gaze. Otázkou: „Myslíte si, že zmena prezidenta USA prispeje k ukončeniu konfliktu v Gaze, ktorý trvá už 11 mesiacov?“ Odpovedajúci boli značne skeptickí. Až 73 % si myslí, že nie (či už jednoznačne alebo skôr nie ako áno). Niečo cez 18 percent opýtaných verí, resp. snaží sa veriť v možnosť tejto pomoci. Vieme si predstaviť (chceme) Trumpa ako mierotvorcu na Ukrajine, ale nie izraelsko-palestínskeho konfliktu.
Sondovali sme aj niektoré ďalšie súvislosti zahraničnopolitických vzťahov Slovenska. Napríklad otázka ďalšej existencie zoskupenia „V4“. Položili sme otázku: „ Súhlasíte s pokračovaním spolupráce krajín v rámci V4?“ Absolútna väčšina odpovedajúcich súhlasí – takmer 95 %. Za doterajšiu podobu sa prihovára 41 % a za rozšírenie spolupráce o ďalšie stredoeurópske krajiny až 53,7 percent. Nesúhlas je minimálny. Vrátili sme sa aj k problematike Kosova, zároveň životnej otázke Srbska. Anketová otázka znela vrátane odpovedí takto (zároveň uvádzame aj početnosť odpovedí): „Kríza okolo Kosova (násilné odtrhnutie Kosova od Srbska vojenským zásahom NATO) stále pretrváva. Myslíte si, že táto kríza vyústi:
– pretrvá doterajší status quo 47,3
– v otvorený vojenský konflikt 18.2
– do návratu územia pod správu Srbska 16,3
– úplným uznaním nezávislosti Kosova 9,1
– neviem 9,1
Podľa väčšiny odpovedajúcich čitateľov (takmer 50 %) najpravdepodobnejšie „hrozí“ zamrznutie kosovského konfliktu, čo takmer nič nerieši, ale aspoň to nestojí ľudské životy. (Kiežby to bol aj prvý stupeň urovnania konfliktu aj na Ukrajine.) Možné vyústenie v otvorený vojenský konflikt má o niečo viac zástancov ako návrat územia pod správu Srbska. Najmenej odpovedajúcich verí v úplné uznanie nezávislosti Kosova. Bude zaujímavé sledovať a priebežne porovnávať tieto dve neporovnateľné(?!) situácie. Z pohľadu medzinárodného práva je narušenie územnej celistvosti Srbska agresiou krajín NATO a narušenie územnej celistvosti Ukrajiny agresiou Ruska identické a teda porovnateľné. Nemali by byť identické a porovnateľné aj hodnoty a zásady prístupov k ich medializácii a riešeniu?
V minulom roku prebiehali voľby do Európskeho parlamentu. V polovici marca sme sa opýtali: „Začiatkom júna 2024 budú voľby do Európskeho parlamentu. Zúčastníte sa na nich?“ Spolu pozitívne odpovedalo 87,2 respondentov, pritom 78,9 % s tým, že bude voliť strany súčasnej koalície, 2,8 % bude voliť strany súčasnej opozície a 5,6 % ostatné strany. Volieb sa chystalo nezúčastniť 8,5 percent a 4,2 bolo nerozhodnutých. Ukazuje sa, že v radoch čitateľov Slova je stále záujem „o veci európske“… Aj preto sme sa na konci decembra 24 opýtali či: „Dokáže nová Európska komisia Ursuly von der Leyenovej skvalitniť riadenie Európskej únie?“ Odpovede nás neprekvapili. Až 98 percent si myslí, že to nedokáže. Ten zvyšok nevie. Dôveru staronovej šéfke EK nedal ani jeden jediný účastník ankety.
Zahraničná politika súčasnej vlády zostávala na začiatku roka bokom pozornosti, ak si odmyslíme niektoré kritické postoje (právny štát, sloboda médií) zo strany EÚ a jej inštitúcií, ktoré boli prevažne neodôvodnené. Pozornosť (až nekritická) zahraničia postupom roka rastie, predovšetkým v závislosti od aktivizácie našej vlády pri hľadaní čo najskoršieho zastavenia ozbrojeného konfliktu na Ukrajine, samozrejme, aj štandardného fungovania nášho hospodárstva závislého na potrubiach z východu. Veď Ukrajina je náš bezprostredný sused. Prekvapuje postoj Českej republiky, neprekvapuje postoj presluhujúceho prezidenta Ukrajiny Zelenského. A čo sa týka EÚ, sme jej suverénny člen a existuje právo veta, akejsi záchrannej brzdy suverenity členských štátov. Nuž verme, že rok 2025 bude vo svete menej krvavý. Aj našou zásluhou.
Slovenský rok 2024 v znamení Roberta Fica
Na okraj čitateľských ankiet Slova v roku 2024 – časť prvá
Jozef Schwarz: Vyhodnotenie čitateľských ankiet 2023
Slovenská politická scéna v roku 2023
Slovensko a svet súčasnosti
Európske Slovensko a slovenská Európa