(Na okraj čitateľských ankiet Slova – časť tretia)
Táto časť úvah nad výsledkami ankiet Slova popisuje čitateľské odozvy na témy týkajúce sa „pomeru“ Európskej únie a Slovenskej republiky. Bola im venovaná takmer tretina všetkých minuloročných ankiet. Od všeobecných a zásadných otázok fungovania EÚ a jej budúcnosti až po slovenskú percepciu konkrétnych európskych rozhodnutí, ktoré dokresľujú úskalia spolužitia právneho zväzku spoločenstva európskych krajín a jeho riadiaceho ústredia. Spomenuli sme, že svet je v interregne, krízy až chaos lomcujú nielen jednotlivými európskymi krajinami, ale celou Európskou úniou. Prežije Európa pokus o únos za Atlantik?
Sociológ Jozef Schwarz,
autor anketových otázok Slova.
Najprv sa zamyslíme nad niektorými konkrétnymi rozhodnutiami centrály EÚ a ich prijatím slovenskou verejnosťou, pokiaľ si ich všimla. Ako dnes vyzerá európske Slovensko?
V súvislosti s postavením Slovenska ako veľmoci montáže automobilov je ťažké prehliadať rozhodnutia EÚ v tomto segmente.
Aj preto sa vynorila anketová otázka: „Súhlasíte so zákazom predaja nových aut so spaľovacími motormi na klasické palivá v štátoch EÚ od roku 2035?“
Jednoznačne áno 3,3 %
Skôr áno, ako nie 1,1 %
Skôr nie, ako áno 9,6 %
Jednoznačne nie 82,7 %
Neviem 3,3 %
Rozloženie odpovedí neprekvapuje. Negatívny vzťah k tomuto rozhodnutiu EÚ vyslovilo viac ako 92 % aktívnych účastníkov ankety. Koniec koncov lepší je zajac v hrsti ako holub na streche. A rok 2035 je ešte tak ďaleko…
Problémy migračnej solidarity pretrvávajú v EÚ už najmenej od roku 2015. Riešenia sa nehľadajú v predchádzaní takrečeno už trvalej migračnej krízy v EÚ, ale v zmierňovaní dopadov súčasného systému, v rámci ktorého je niekoľko členských štátov cieľovou destináciou prevažnej väčšiny žiadostí o azyl. Skúsme hádať, prečo sa migranti hrnú len do niektorých európskych krajín? Nové pravidlá EÚ kombinujú (mali by) povinnú solidaritu s flexibilitou pre členské štáty. Zjednodušene povedané – poniektorí sa môžeme finančne vykúpiť či inak solidarizovať. Čo si o tom myslia naši čitatelia sa pýta anketová otázka:
„Pripravovaný systém solidarity krajín EÚ pri rozdeľovaní žiadateľov o azyl má byť“:
Povinný 7 %
Dobrovoľný 50 %
Nie je potrebný 43 %
Neviem 0 %
Otázka veľmi nezaujala. Počet respondentov bol jedným z najnižších. Absolútna väčšina je presvedčená, že systém solidarity nie je potrebný a ak má byť, tak musí byť dobrovoľný.
Migrantov u nás nechceme a väčšina z nich ani netúži zostať, pracovať a žiť na Slovensku. Pritom sa často hovorí o nedostatku pracovnej sily s adekvátnou kvalifikáciou a o možnosti jej získavania z tzv. tretích krajín, teda krajín mimo Európskej únie. K tomu sú určené národné víza. Čo je forma povolenia na pobyt udeleného Slovenskou republikou, ktoré oprávňuje zdržiavať sa na území Slovenskej republiky. Spýtali sme sa:
„Súhlasíte s výrazným zvýšením počtu národných víz udeľovaných Slovenskou republikou ako riešenie nedostatku pracovných síl?“
Áno, bez ohľadu na kultúrno-zemepisný pôvod uchádzačov 10,1 %
Áno, ale prednostne z bývalých krajín ZSSR a Juhoslávie 23,2 %
Nie, nesúhlasím 62,3 %
Neviem 4,3 %
Ako predchádzajúca tak aj táto otázka sa stretla s veľmi malým záujmom o odpovede. Tí, čo sa vyjadrili, väčšinovo odmietajú aj „dobrú“ migráciu bez ohľadu na možné sociálno-ekonomické dopady. Tretina pripúšťa tento spôsob riešenia nedostatku pracovných síl, ale dáva prednosť občanom bývalého ZSSR (Rusko v tom nie je) a bývalej Juhoslávie mimo členských krajín EÚ (Slovinsko, Chorvátsko).
Minulý rok, najmä so zvyšovaním zadlženosti Slovenska (príčiny nekomentujem) sa často objavovali varovania, že Slovensku hrozí grécka cesta. Otázka:
„Súhlasíte s názorom, že Slovenskej republike hrozí finančná kríza, obdobná kríze v Grécku?“
Jednoznačne áno 17,1 %
Skôr áno ako nie 28,2 %
Skôr nie ako áno 28,2 %
Jednoznačne nie 13,4 %
Neviem 6,1 %
Tri a pol percentný rozdiel medzi protikladnými názormi o hrozbe či nehrozbe gréckej cesty je výrazom nedostatočnej orientácie v problematike. Pritom viacerým z nás (vrátane mňa) sa javí to, čo sa nazýva grécka cesta ako klasický a nevyhnutný výsledok fungovania súčasného kapitalizmu. Varovanie pred gréckou cestou považujem skôr za odvádzanie pozornosti od ľavicových možností alebo aspoň od možností krotkej sociálne trhovo orientovanej ekonomiky (akú máme aj v Ústave) zmierňovať dopady súčasného drsného kapitalizmu. Pôvodne grécke, suverénne riešenie problémov vtedajšej finančnej krízy získalo väčšinovú podporu v gréckych voľbách. Ale fungujúce mechanizmy globálneho kapitalizmu (vrátane Európskej únie), nedopustili ani len predstavu o inom (možno spravodlivejšom) postupe. Preto grécka cesta nemusí mať len negatívny kontext.
Pred komentovaním ďalšej anketovej otázky zopár definícií: „EÚ zriadila (2021) nový mimorozpočtový fond, ktorým sa posilní jej schopnosť predchádzať konfliktom, budovať mier a posilňovať medzinárodnú bezpečnosť. Umožňuje tiež financovať operačné činnosti, ktoré majú vojenské alebo obranné dôsledky v rámci spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky.“ Samozrejme sa to týka aj Ukrajiny a aj využíva. Preto sme sa spýtali:
„Považujete Európsky mierový nástroj, zriadený EÚ na podporu mieru financovaním vojenských a obranných činností“:
Za jednoznačne pozitívny nástroj 2,9 %
Skôr pozitívny ako negatívny 1,9 %
Skôr negatívny ako pozitívny 10,9 %
Za jednoznačne negatívny nástroj 83,4 %
Neviem 0,9 %
Naši respondenti sa príliš nestotožňujú (vôbec sa nestotožňujú) s názorom EÚ, že financovanie vojenských činnosti je mierový nástroj. Opak si myslí až 94 % odpovedajúcich.
Slovenska sa azda viac ako iných členských krajín EÚ dotýka možné členstvo Ukrajiny. Čitatelia Slova odpovedali takto:
„Ste za prijatie Ukrajiny do EÚ?“
Áno, po splnení všetkých kritérií 17,2 %
Áno, v zjednodušenom konaní 1,0 %
Nie 80,8 %
Neviem 1,0 %
Štyri pätiny odpovedajúcich v tejto chvíli nesúhlasia s členstvom Ukrajiny v EÚ. Príčiny ich rozhodnutia sú pochopiteľné. Tí, čo už teraz sa prihovárajú za jej členstvo však zásadne trvajú na splnení všetkých kritérií. Iné možnosti sú zanedbateľné.
Presuňme sa od hodnotenia rozhodnutí Európskej únie na domácej úrovni k slovenským názorom na budúcnosť Európy. Aká je a bude (či nebude?) slovenská Európa? Ešte v jeseni roku 2022 sme sa spýtali:
„Myslíte si, že EÚ prežije dnešné krízy?“ Oslovení odpovedali takto:
Určite prežije 10,8 %
Skôr prežije, ako neprežije 20,9 %
Skôr neprežije, ako prežije 54,3 %
Určite neprežije 15,4 %
Neviem, nezaujímam sa 0,6 %
Najpočetnejšie (skoro 55 %) je zastúpenie tých, ktorá sa prikláňajú k alternatíve – skôr neprežije, ako prežije. Spolu s tvrdými pesimistami (určite neprežije) predstavujú tí, čo vidia osud EÚ v čiernych farbách, až 70 %. Z tej tretiny, ktorí dúfajú v prežitie iba jedna tretina (10 % je) verí že určite.
O pol roka (apríl 2023) sme položili obdobnú otázku, ktorá k prežitiu EÚ ponúkala aj akési východisko:
„Je možné obnoviť životaschopnosť EÚ?“
Áno, prijatím novej základnej zmluvy (23 ) 31,5 %
Áno, čiastkovými úpravami základnej zmluvy (6 ) 8,2 %
Nie (44 ) 60,3 %
Tentokrát počet odpovedajúcich bol o polovicu menší ako minulý rok. Prevažujú skeptici spoločnej európskej budúcnosti (60 %) – neveria v obnovu životaschopnosti EÚ. Ale jedna tretina si želá reštart európskeho spoločenstva.
Vyššiu akcieschopnosť Európskej únie nehľadajú riadiace orgány a niektoré členské krajiny v skvalitnení diskusie a v rozširovaní demokracie. Skôr naopak. Vychádzajú z hesla: viac krajín – viac pravdy. Jednomyseľnosť v ich chápaní nahrádza diktát väčšiny. V tom spočíva aj dnes kladená otázka o práve veta. K tejto problematike sme už koncom leta v roku 2022 sondovali názory anketovou otázkou:
„Súhlasíte s návrhom zrušiť právo veta jednotlivým členským krajinám Európskej únie a nahradiť ho rozhodovaním kvalifikovanou väčšinou?“
Áno, súhlasím 6,5 %
Nie, nesúhlasím 92,2 %
Neviem 1,3 %
Na túto anketu odpovedal nebývalo vysoký počet respondentov – 155. Rozloženie odpovedí hovorí samo za seba. Absolútny nesúhlas s návrhom zrušiť právo veta v EÚ. (Vedľajšia poznámka, ale k veci. My Slováci sme tento hlasovací a rozhodovací problém vyriešili už pred 55 rokmi. Zriadením dvojkomorového Federálneho zhromaždenia so Snemovňami ľudu a národov so zákazom majorizácie. Menšina sa musela podriadiť väčšine, ale pri rešpektovaní jej suverénnosti.)
Európska diskusia o práve veta je čoraz ostrejšia. Preto po roku (v septembri 2023) sme položili anketovú otázku v takomto znení:
„Súhlasíte s názorom, že udržanie pravidla jednomyseľnosti pri hlasovaniach v rade EÚ by ju urobilo nefunkčnou a preto treba prejsť na hlasovanie kvalifikovanou väčšinou?“
Jednoznačne áno 6,7 %
Áno, vo vybraných oblastiach 2,3 %
Jednoznačne nie 88,7 %
Neviem 6,7 %
Opäť, prostá (ale veľmi jednoznačná 90-percentná) väčšina si myslí, že nefunkčnosť a malá životaschopnosť EÚ nie je dôsledok uplatňovania práva veta jednotlivými krajinami. A jednomyseľnosť sa nerovná väčšina! EÚ je zväzok rovnoprávnych krajín. Tak ako majú svoje záväzky voči EÚ, tak má svoje záväzky aj EÚ voči svojim členom.
Pred niekoľkými rokmi sa Veľká Británia aj pre nenaplňovanie a nerešpektovanie svojich predstáv o cestách a spôsoboch k dospievaniu jednomyseľnosti rozhodla vystúpiť z EÚ. Nehodnotíme výsledný efekt. Ale sem tam, niekedy aj častejšie sa takéto hlasy ozývajú aj u nás. V decembri 2023 sme pustili do média anketu s otázkou:
„Považujete existenciu Slovenskej republiky mimo štruktúr EÚ za realizovateľnú?“
Jednoznačne áno 35,2%
Skôr áno ako nie 22,6 %
Skôr nie ako áno 24,3 %
Jednoznačne nie 15,1 %
Neviem 2,5 %
Prvý záver: „exit“ si vieme predstaviť. Takmer 58 % to považuje za realizovateľné, pritom 35 % jednoznačne. U ďalších 24 % prevládajú obavy, ale chceli by. 15 % odpovedajúcich je jednoznačne za zotrvanie v EÚ.
Aké si európske Slovensko dnes? Čo si myslia Slováci o konkrétnych opatreniach EÚ prostredníctvom ankiet Slova? Zhrňme si: Deviati z desiatich odmietajú zákaz predaja nových aut so spaľovacími motormi na klasické palivá v štátoch EÚ od roku 2035. Taktiež absolútna väčšina je presvedčená, že povinný systém solidarity krajín EÚ pri rozdeľovaní žiadateľov o azyl nie je potrebný a ak má byť, tak musí byť dobrovoľný. Dve tretiny nesúhlasia s výrazným zvýšením počtu národných víz udeľovaných Slovenskou republikou na riešenie nedostatku pracovných síl. Naši respondenti sa takmer úplne nestotožňujú s názorom EÚ, že financovanie vojenských činnosti je mierový nástroj. A majú jasno, že členstvo Ukrajiny v EÚ je vzdialená budúcnosť aj to len pri dodržaní všetkých kritérií na vstup. Názory na možnosť nástupu Slovenska na grécku cestu sú vyrovnane protikladné.
Ako si predstavujeme slovenskú Európu? Budúcnosť prežitia EÚ a prípadnú obnovu jej životaschopnosti vidia Slováci v čiernych farbách. Dve tretiny neveria v jej pretrvanie. A príčina nespočíva v obštrukciách jednotlivých krajín. 90-percentná väčšina si myslí, že nefunkčnosť a malá životaschopnosť EÚ nie je dôsledok uplatňovania práva veta jednotlivými krajinami. Jednomyseľnosť neznamená zrušiť právo veta. Toto všetko vedie Slovákov (odpovedajúcich v ankete) k záveru: nadpolovičná väčšina (58 %) považuje existenciu Slovenskej republiky mimo štruktúr EÚ za realizovateľnú. Čo na to Európska únia? Ako chceme (my Slovenská republika) pristupovať k implementácii výhod a eliminácii nevýhod členstva v únii? S prihliadnutím na dobu interregna. Nie všetko závisí od nás, ale o budúcnosť Slovenska, a nielen európsku, by sme sa mali pričiniť aj my. Ľahostajnosť nie je na mieste.
SÚVISIACE:
Jozef Schwarz: Slovenská politická scéna v roku 2023
Jozef Schwarz: Slovensko a svet súčasnosti
