V prvej časti poznámok na okraj výsledkov čitateľských ankiet roku 2023 sme sledovali domácu politickú scénu na pozadí volebného súboja, ktorý trval takrečeno celý rok. Nielen domácim chlebom je človek živý. Predmetom anketovej pozornosti boli aj svetové témy. Slovenská republika prvého januára 2023 dovŕšila tridsiaty rok svojej existencie. Úctyhodný vek v súčasnom svete. Vo svete, ktorý Ilona Švihlíková charakterizuje: „Pokračuje obdobie napätia a chaosu. Je viditeľné, že sme stále v interregne – v období, kedy starý svet zaniká a objavujú sa zárodky nového. Je to z podstaty obdobie dramatické a tiež rizikové. Za jeden mesiac sa môžu stať zmeny, ktoré by inokedy trvali mnoho rokov alebo by k nim vôbec nedošlo. Rýchlosť a dynamika sú ďalšie znaky tejto periódy dejín“.
Sociológ Jozef Schwarz,
autor anketových otázok Slova.
Platí to aj pre nás slovenský piesoček. Vieme, kde a aké je miesto súčasného Slovenska v politickej geografii? Hľadá slovenská spoločnosť odpovede na otázky: kto sme, odkiaľ prichádzame a kam smerujeme? Dokážeme primerane (včas a správne) reagovať na svetové podnety? Včasnosť nám robí určité problémy (hľa čas plynúci od demisie vlády k parlamentným voľbám!) a správnosť ešte väčšie. V slovenskej spoločnosti neexistuje ani minimálna zhoda „na štátnej pravde“, na niečom, čo by sme nazvali zmyslom, cieľom a perspektívou slovenskej štátnosti. Skôr prežívame (a prežúvame) od jedného výročia vzniku Slovenskej republiky k ďalšiemu a naši predstavitelia si ani nedokážu v ten deň nájsť čas na jej dôstojné pripomenutie. Ak sa tak prezieravo správame k slovenskej štátnosti medzi sebou, aký vklad potom Slovensko prináša Európe či nebodaj celému svetu? Čo o tom súdili čitatelia Slova?
Pred rokom sme položili otázku:
Vznik Slovenskej republiky 1. januára 1993 bol
– jednoznačne správnym krokom
– skôr správnym ako nesprávnym krokom
– skôr nesprávnym ako správnym krokom
– jednoznačne nesprávnym krokom
– neviem
Za jednoznačne správny krok to považuje 52 % a ďalších 22 % za skôr správny ako nesprávny. Tri štvrtiny odpovedajúcich sa výrazne stotožňujú so vznikom a existenciou(?) SR. Zaujímavé číslo predstavuje skupina tých 15 %, ktorí to považujú za jednoznačne nesprávny krok a ďalších 10 % za skôr nesprávny. O ich motívoch sa dá len špekulovať. Možno u nich ešte pretrváva väzba na Česko-Slovensko, či siaha ešte hlbšie do (uhorskej?) histórie.
Dnešok sa čoraz viac vyznačuje rinčaním zbraní a najmä ich aktívnym používaním. Nevyhnutne sa na „program dňa“ dostala anketová otázka doslova života a smrti:
Ste ochotný bojovať za Slovenskú republiku? Ponúknuté odpovede:
Jednoznačne áno – 37,5 %
Skôr áno ako nie – 4,7 %
Skôr nie ako áno – 12,5 %
Jednoznačne nie – 40,6 %
Neviem – 4,7%
Na túto anketovú otázku odpovedalo o štvrtinu menej čitateľov ako na predošlú. „Vyhrávajú“ neochotní bojovať – spolu niečo nad 53 %. Dosť ma prekvapuje viac ako 42 % „ochotných“. Najmä vzhľadom na myšlienkovú vágnosť pojmu „bojovať za Slovenskú republiku“. Vieme, čo to znamená? Bojovať za ľud (čo to je)?, za národ (ktorý – politický, etnický)?, za tú či onú konkrétnu vládu? Či za fiktívny pojem Slovenská republika, ktorej štátnu ideu nemáme definovanú? Na druhej strane – je Slovenská republika ochotná a najmä schopná presadzovať a presadiť životné záujmy svojho obyvateľstva v medzinárodných vzťahoch bez toho, aby došlo k ozbrojenému konfliktu? Vojna je zlyhaním politiky. Pre úplnosť, naša Ústava píše: „Čl. 25 (1) Obrana Slovenskej republiky je povinnosťou a vecou cti občanov. Zákon ustanoví rozsah brannej povinnosti. (2) Nikoho nemožno nútiť, aby vykonával vojenskú službu, ak je to v rozpore s jeho svedomím alebo náboženským vyznaním.“ Platí to aj opačne, udržanie mieru by malo byť vecou cti a povinnosťou vládnucich štruktúr Slovenskej republiky. Neschopnosť akejkoľvek vlády udržať mier je vždy v rozpore s mojim svedomím a nikto nemôže nikoho nútiť takú republiku brániť.
S predošlými dvomi tematicky súvisela i ďalšia anketová otázka:
„Súčasná zahraničná politika Slovenskej republiky je podľa vášho názoru“
– suverénna a v prospech Slovenska 5 %
– suverénna, ale v neprospech Slovenska 4,2 %
– neviem 0
– nesuverénna, ale v prospech Slovenska 3,4 %
– nesuverénna a v neprospech Slovenska 87,4 %
Vyjadrená mienka čitateľov o kvalite našej zahraničnej politiky a hodnotenie najmä jej proslovenského obsahu nie je príliš lichotivá. (Anketa bola vo februári 2023.) Výsledné percentá hovoria jasnou rečou. Máme suverénnu Slovenskú republiku, ale bez suverénnej slovenskej zahraničnej politiky. A nie je to ojedinelý názor.
Pri mapovaní nášho miesta vo svete nemohli sme vynechať tradičnú otázku slovenského vyhraňovania – vzťah k Maďarsku. Položili sme ju v auguste.
Predstavuje väčšinový maďarský postoj o nespravodlivosti Trianonu hrozbu pre suverenitu Slovenska?
– Jednoznačne áno 43,5 %
– Skôr áno, ako nie 28,8 %
– Skôr nie, ako áno 12,1 %
– Jednoznačne nie 12,1 %
– Neviem 3,5 %
Napriek tomu, že obe strany tvrdia, že slovensko-maďarské a maďarsko-slovenské vzťahy sú najlepšie v histórii, tak takmer tri štvrtiny respondentov problém maďarskej „trianonskej traumy“ považujú za hrozbu slovenskej suverenite. Hovorím maďarská trianonská trauma, lebo Slováci túto traumu nemajú. Väčšina Slovákov si ani neuvedomuje epochálny význam trianonskej mierovej dohody ako základného kameňa dnešnej existencie Slovenskej republike a že spochybňovanie Trianonu je spochybňovaním suverenity Slovenskej republiky. Preto systematická obrana slovenskej štátnosti nie je vyťahovanie tzv. maďarskej karty v slovenskej politike, ale legitímny prostriedok suverénnej zahraničnej politiky SR.
Ukrajina i Rusko sú neustále v Európe, ale súčasná „bojová“ úroveň ich vzťahov prekračuje európsky rozmer. Po roku existencie ozbrojeného konfliktu medzi Ruskom a Ukrajinou sme sa v marci 2023 opýtali:
Myslíte si, že ozbrojený rusko-ukrajinský konflikt skončí v roku 2023?
– Áno, vojenským víťazstvom Ukrajiny 0
– Áno, vojenským víťazstvom Ruska 18,3 %
– Áno, politickým riešením (prímerie a pod.) 27,7 %
– Nie, bude pokračovať aj v roku 2024 54 %
Naši respondenti boli pesimisti, ale realisti. Vyše polovica (54 %) nedovidela skorý koniec. Viac ako štvrtina by prijala okamžité politické riešenie – prímerie. Dohľadné vojenské riešenie (víťazstvo Ruska) predpokladala iba asi jedna pätina odpovedajúcich. Odvtedy ubehol už takmer ďalší rok a utíchnutie streľby je stále v nedohľadne.
Súčasná konfliktnosť sveta sa neprejavuje len na východ od slovenských hraníc. Tlie, rozhorieva sa takmer vo všetkých svetových kútoch. Nepátrali sme po dôvodoch, ale popýtali sme sa „Ktorá krajina predstavuje v súčasnosti hlavnú hrozbu pozitívneho vývoja svetovej spoločnosti?“ Umožnili sme vybrať si z týchto štyroch možnosti: Čína, Ruská federácia, Spojené štáty americké, Iná. Totálna väčšina (takmer 97 %) považuje za hlavnú hrozbu pozitívneho vývoja svetovej spoločnosti Spojené štáty americké. Až 2,3 % za takúto hrozbu považuje Rusko a necelé percento Čínu. Otázka zaujala, pri tejto ankete bol počet odpovedajúcich účastníkov vyšší ako zvyčajne. Predpokladáme, že tento jednoznačný záver nesúvisí len so skladbou čitateľov Slova. O hlavnej hrozbe medzinárodných vzťahov panuje širšie presvedčenie.
Ihneď po vzplanutí nových bojov v pásme Gazy (7. októbra) sme položili anketovú otázku: „Je základom mierového riešenia izraelsko-palestínskych vzťahov vytvorenie dvoch štátov?“
Respondenti odpovedali takto:
– Jednoznačne áno 88,8 %
– Skôr áno ako nie 13,8 %
– Neviem 2,4 %
– Skôr nie ako áno 0
– Jednoznačne nie 0
Absolútna väčšina odpovedajúcich považuje právo Palestínčanov na svoj vlastný štát (a samozrejme aj právo Izraela na svoj štát) za rozhodujúce pre trvalé riešenie uvedeného konfliktu. Nik to nespochybňuje. Otázka pre našu diplomaciu? Presadzujeme dostatočne toto stanovisko na všetkých fórach? Uvedený konflikt sa stupňuje, pribúdajú obete najmä na jednej strane. Ale, dvojštátne riešenie, ktoré je aj v súlade s mienkou čitateľov Slova, svetovej verejnosti a podporené Valným zhromaždením OSN, Izrael nerešpektuje.
Po dvoch mesiacoch nekončiaceho krviprelievania sme sa opäť spýtali (v jemne pozmenenej otázke): „Aké riešenie izraelsko-palestínskeho konfliktu vidíte v súčasnosti:“
– vytvoriť dva štáty (Izrael, Palestína) 84,9 %
– poskytnúť autonómiu Arabom v Izraeli 6,9 %
– odmietnuť akúkoľvek arabskú autonómiu 1,3 %
– neviem 6,9%
Základný trend – dvojštátne riešenie – pretrváva, čo potvrdila aj druhá anketa. Napriek tomu, že početnosť jej účastníkov bola až o dve pätiny nižšia než v tej predchádzajúcej. Tentokrát sme umožnili presnejšie sa vyjadriť tým, ktorí predtým sa prikláňali k dvojštátnej alternatíve nejednoznačne (13,8 %). Takmer 7 % navrhuje poskytnúť autonómiu Arabom v rámci Izraela. Minimum je tých, ktorí sú proti akejkoľvek arabskej autonómii.
Čo si myslí čitateľ Slova (ochotný odpovedať v ankete) o svetovom zástoji Slovenska?
Vznik Slovenskej republiky pred 30 rokmi a jeho vstup na politickú mapu sveta podporila a dodnes podporuje výrazná väčšina. Spoločnosť by nemala prehliadať ani 25 % tých, ktorí pochybujú, či nepovažujú jej vznik za správny krok. A vo svetle súčasných krvavých konfliktov prebiehajúcich blízko i ďaleko od nás a obrovskej miere kritiky voči kvalite našej zahraničnej politiky (nesuverénna a v neprospech Slovenska) nemožno sa čudovať, že silno prevláda neochota brániť Slovenskú republiku napriek tomu, že je to povinnosť a otázka cti. Čitateľská podpora mierových riešení sa prejavuje i v snahe ukončiť východný konflikt nevojensky (prímerím a pod.). Podobne sa staviame k palestínskej otázke. Žiadne vojenské riešenia, ale rokovania dvoch suverénnych partnerov.
Slovensko ako mierová destinácia znie pekne.
SÚVISIACE:
Jozef Schwarz: Slovenská politická scéna v roku 2023
