Súťažiacim vo voľbách zazvonilo do posledného kola

Bežcom k parlamentnej méte sa ozval zvonček, ktorý ohlasuje posledné kolo. V poli súťažiacich sa vytvorili tri skupinky s rozdielnymi možnosťami. Prvá v stanovenom čase dobehne úspešne do cieľa. V druhej skupinke tŕpnu, či sa im podarí splniť limit a pokračovať v behu aj v parlamente. Tretia skupinka bola už od začiatku pretekov len do počtu s veľmi malou alebo nijakou možnosťou dosiahnuť úspech a zostane možno aj niekoľko kôl pozadu.

Zatiaľ sa ani jeden bežec nevzdal, hoci to vyzerá tak, že do cieľa úspešne dobehnú maximálne deviati. Túto húževnatosť možno oceniť, ale kvalitu súťaže to nezvyšuje. Zrejme časť bežcov uvažuje, že aj keď nič nedosiahnu, aspoň ukážu, že sú tu, zmerajú si sily s ostatnými a všelijako prispejú k zážitku pre divákov. Časť divákov je však úrovňou pretekov znechutená a sú aj takí, ktorí o jej výsledky nemajú už ani záujem.

Do pretekov zasahujú aj zvláštni rozhodcovia – médiá. Časť z nich veľmi nekultúrne hodnotí situáciu bežcov, pričom nechýbajú ani surové a nekultúrne pokriky na ich adresu. Niektorí  z divákov to však vítajú a zdá sa, že sa na tom aj nechutne zabávajú.

Fair play nie je princípom predvolebnej kampane

Vyše trojročné pôsobenie diletantskej a zákernej moci, ktorá ovládla Slovensko po voľbách vo februári 2020 a jej nahradenie nominantmi prezidentky, ktorá nezvláda funkciu, viedlo k zosuroveniu právnych, politických i bežných mravov, k rastu  klamstva a podvodov a šíreniu nenávisti. Aj kedysi verní spojenci v skrachovanej „veľkej štvorkoalícii“ sa navzájom obviňujú z rôznych nekalostí, čo pripomína príslovie Zlodej kričí, chyťte zlodeja!

Prezidentka svojimi krokmi na zmarenie referend o predčasných voľbách, ako aj alibizmom vo vzťahu k vládam skrachovanej „veľkej štvorkoalície“ má na tejto situácii veľký podiel. Magisterka práva, krátko a podivne pôsobiaca advokátka, našla veľkú záľubu v podaniach na ústavný súd. V poslednom čase sa jej znepáčil aj § 363 a generálny prokurátor Maroš Žilinka. Ako hlava štátu „citlivo“ prehliada problémy väčšiny obyvateľov, ako aj úpadok, ktorý spôsobili tieto vlády. Zvýšenú pozornosť venuje podpore neprirodzených menšín. Ani po viac ako štyroch rokoch vo funkcii stále nerozumie tejto krajine a nemá rada opozíciu v nej, ktorá jej to odpláca rovnakým metrom. Ústretovosťou k požiadavkám Washingtonu i oboch Bruselov (úniového i „natovského“) sa asi snaží rozšíriť zbierku západných pofidérnych cien rôznych druho- a treťotriednych organizácií. Sekundujú jej pri tom ministri zahraničných vecí a obrany. Má aj silnú podporu médií hlavného prúdu doma i v zahraničí. Jej politikou sú nadšené mimovládne organizácie, najmä tie, ktoré vo veľkom čerpajú peniaze slovenskej i západných vlád a mecenášov.

Historickým nešťastím Slovenska v posledných rokoch sa stalo, že sa zbehli dve politické línie, ktoré nevidia národné záujmy a prehliadajú potreby štátu a jeho obyvateľov. Diletantská, zákerná vláda a neschopná prezidentka dokázali pripraviť len nechutnú politickú žbrndu a štát i spoločnosť zaviedli do zúboženého stavu.

V súvislosti so situáciou vo vnútornej bezpečnostnej oblasti, ktorá nadobudla dramatické  rozmery, pomery v nej ostro, ale výstižne vyjadril generál polície vo výslužbe Ivan Ševčík, v súčasnosti kandidát SNS. V statuse na Facebooku napísal: „Vďaka, Psychopatovič, jednoduchý Heger a poskok Ódor. Vy ste dopustili morálny úpadok spoločnosti.“ V materiáli, v ktorom komentoval podanie Diany Santusovej, poukázal na to, že by to malo spoločnosti otvoriť oči a stav, v ktorom je slovenská polícia, označil za „hnus a hnoj.“

Minimálne zásadné právne, politické i ľudské odsúdenie si zaslúžia kroky „skvelého“ nominanta skrachovanej „veľkej štvorkoalície“ policajného prezidenta Štefana Hamrana, ktorého vo funkcii podporuje aj prezidentka SR. Ide najmä o akcie uskutočnené NAKA pod názvom Ezechiel 7 a Rozuzlenie. Ich uskutočnenie v čase predvolebnej kampane len znovu názorne prezentovalo hĺbku úpadku, ale aj arogancie štátnej moci. Dúfajme, že tento humbug sa po voľbách dočká objektívneho a spravodlivého hodnotenia a dozvieme sa, čo všetko sa za ním skrývalo a kto z toho chcel vytĺcť politický a možno aj ekonomický zisk.

Rozpisovať sa o tom, aký má charakter predvolebná kampaň najmä zo strany subjektov, ktoré sú spojené so skrachovanou „veľkou štvorkoalíciou“ a progresívno-liberálnymi i inými „pravými demokratickými“ silami – nemá zmysel. Ktovie, čoho sa ešte dočkáme v zostávajúcom čase pred voľbami. Novým prvkom sú v poslednom čase útoky na Smer-SSD a Roberta Fica zo zahraničia o hrozbe ich „proruskej“ vlády pre EÚ a najmä NATO. Uverejňujú ich druho- a treťotriedni žurnalisti, ktorí sa opierajú o informácie zo stretnutí so „zdrojmi“ najmä z krátkych návštev Slovenska. Nemožno sa zbaviť dojmu, že tými „zdrojmi“ sú len slovenské progresívno-liberálne a „pravé demokratické“ sily.

Neprehľadnosť kandidujúcich subjektov nielen pre nerozhodnutých voličov

Volič presvedčený o svojej voľbe (nech je akákoľvek a z akéhokoľvek dôvodu), nepotrebuje informácie o tom, aké sú subjekty, ktoré kandidujú v tohtoročných parlamentných  voľbách. Vzhľadom na to, že podľa prieskumov štvrtina, niekedy i väčšia časť voličov ešte nie je definitívne rozhodnutá, to môže mať určitý význam. Ide však o zložitý problém, lebo s výnimkou niektorých výrazne vyhranených subjektov sa charakteristika nedá urobiť jednoznačne. Názvy subjektov síce neraz vyznievajú jasne, ale pri ich podrobnejšej analýze na základe viacerých kritérií, ktoré súvisia so súčasnou politickou i spoločenskou situáciou, sa začínajú rozplývať.

Možno použiť viac kritérií, ktoré sa prelínajú. Ide najmä o delenie na sily:
– „provládne“ a „opozičné“, pričom aj v ich vnútri sú veľké rozdiely,
– konzervatívne a liberálne,
– národné a globalistické,
– sociálne orientované a preferujúce trhové princípy,
– pravicové a ľavicové- radikálne a umiernené.

Na tomto základe by sme mohli urobiť sofistikovaný graf či schému, čo by asi uvítali v akademických či publicistických kruhoch ako príspevok do diskusie na túto tému. U voliča, ktorý potrebuje poradiť pri výbere jedného subjektu, by však vyvolali len ďalšie dilemy.

Z hodnotenia vypustíme aj za cenu zjednodušenia pravicový extrémizmus. Urobíme to na základe toho, že v tejto otázke nepanuje v EÚ jednotný názor a výrazne sa prejavuje  pokrytectvo. Najmenej v troch štátoch EÚ sú vlády, ktoré vedú alebo sú ich súčasťou, či ich podporujú strany, považované v minulosti alebo v súčasnosti za pravicovo extrémistické.

Ide predovšetkým o Taliansko, kde vedie vládnu koalíciu pravicovo populistická strana Bratia Talianska, ktorej ideológia podľa viacerých zdrojov vychádza z neofašizmu Talianskeho sociálneho hnutia (údajne na to poukazuje aj plameň v logu strany). Strana sa však  modifikovala na národne konzervatívnu, nacionalistickú a euroskeptickú a nechce už ani vystúpiť z EÚ.

Druhým prípadom je Švédsko. Po voľbách v septembri 2022 vznikla pravicová vládna koalícia vedená Umiernenou stranou, v ktorej sú aj Kresťanskí demokrati a Liberáli. Menšinová vláda má 103 hlasov v 349-člennom parlamente a potrebuje podporu 73 poslancov za Švédskych demokratov, s ktorými sa o nej dohodla v októbri 2022. Ide o pravicovo populistickú, nacionalistickú stranu, ktorá sa označuje aj za protimigračnú, protislamskú a euroskeptickú. V EÚ boli výhrady voči účasti strany vo vláde, ale to, že ju podporuje, už nevadí.

Tretím príkladom je Fínsko. Po voľbách v apríli 2003 sa vytvorila pravicová koalícia vedená Stranou národnej koalície, v ktorej sú Fínska strana (niekedy Praví Fíni), Švédska ľudová strana a Kresťanskí demokrati. Vláda prežila 8. septembra hlasovanie o dôvere kvôli rasistickým výrokom dvoch ministrov za krajne pravicovú Fínsku stranu v minulosti.

Do hodnotenia, ako sa prehliadajú neonacistické a neofašistické excesy na Ukrajine (najmä kult zločinných banderovcov) sa ani nebudeme púšťať. Podobne, ale menej okázalo sa to robí v pobaltských štátoch. Ide najmä o spomienkové pochody SS v Lotyšsku, ale aj iné podoby prehliadania zločinov nacizmu v Estónsku a na Litve, spravidla v spojení s agresívnou, nenávistnou rusofóbiou.

Jedine v Grécku bola v roku 2020 (v čase ľavicovej vlády) zakázaná najvyšším súdom strana Zlatý úsvit. Za útoky na migrantov a ľavicových aktivistov bola označená za zločineckú organizáciu. Niektorí členovia jej vedenia boli uväznení.

Už nejaký čas sa ozývajú hlasy za zákaz Alternatívy pre Nemecko (známa pod skratkou AfD). Sú však vedené aj tým, že pri ťažkostiach neoliberálnej politiky a ekonomiky vlády Olafa Scholza stúpa popularita tejto strany, ktorá sa stala v Nemecku druhou najsilnejšou. Okrem toho, že je protimigračná, nepodporuje dodávky zbraní na Ukrajinu a útočí aj proti NATO.

Zakončíme politicky nekorektným hodnotením tohto prístupu. V súčasnom chaose, v „polykríze“, ktorú vyvolal najmä Západ, sa obáva už takmer všetkého a ostošesť útočí na „zlých“. Pravicový extrémizmus sa však prehliada, najmä vtedy, ak:
– podporuje dodávku zbraní na Ukrajinu,
– odmieta politické riešenie ukrajinskej krízy,
– pripája sa k rusofóbii,
– podporuje činnosť NATO a jeho rozširovanie,
– dodržiava washingtonský „medzinárodný poriadok založený na pravidlách“,
– nekritizuje LBGTI ideológiu.

S rastom problémov v mnohých štátoch sa, najmä v pravicových a konzervatívnych stranách, začal pomaly meniť názor na migráciu. Okrem toho vedeniu EÚ, ktoré stratilo pud sebazáchovy, nevadí, ani keď tieto sily útočia na Brusel, ale sú lojálne USA a NATO.

Pravicový extrémizmus predstavuje stále hrozbu, ale jeho hodnotenie je podmienené dvojtvárnosťou západnej globalistickej politiky, ako i netolerantnosťou až agresívnosťou liberalizmu. Na niektoré štáty a sily sa stále používa dvojaký meter. V predvolebnej kampani na Slovensku ho uplatňujú progresívno-liberálne a iné „pravé demokratické“ sily. Nie je naším cieľom hodnotiť, ktoré sily sú na Slovensku pravicovo extrémistické. Ide o chúlostivú otázku. Niektoré výroky jednotlivcov skutočne nie sú adekvátne dobe a jej problémom a vzbudzujú nedôveru. Za kritérium hodnotenia sa však nesmie brať matovičovský chorobný výplod o mafii a fašistoch, ktorý napodiv preberajú aj sily, ktoré s bývalým vodcom štvorkoalície nesúhlasia. Vo svojom zúfalstve si možno myslia, že im to prinesie hlasy.  

O výsledkoch predvolebných prieskumov od 10. augusta

Od 10. augusta do 13. septembra boli zverejnené výsledky 8 prieskumov volebných preferencií:
– SANEP pre TA3 a Pravdu (6. – 13. augusta, 1 726 respondentov),
– AKO pre TV JOJ (7. – 14. augusta, 1 000 respondentov),
– Focus pre TV Markíza (9. – 16. augusta, 1 009 respondentov),
– Ipsos pre denník N (10. – 14. augusta, 1 003 respondentov),
– Polis Slovakia pre Zoznam (11. – 16. augusta, telefonicky, 1 009 respondentov), 
– Median SK pre RTVS (21. – 24. augusta, 1 005 respondentov),
– Median SK pre RTVS (25. – 31. augusta, 1 002 respondentov),
– SANEP pre TA3 (27. augusta – 2. septembra, 1 635 respondentov).

Tabuľka preferencií politických strán v prieskumoch od 10. augusta do 13. septembra 2023

Poznámky:
1 – prieskum 6. – 13. augusta.
2 – prieskum 21. – 24. augusta
3 – prieskum 25. – 31. augusta
4 – prieskum 27. augusta – 2. septembra
5 – Koalícia OĽANO a priatelia a Kresťanská únia a Za ľudí. Na vstup do NR SR potrebuje získať sedem percent hlasov
Neuvádzame ani údaje o dôležitom ukazovateli – predpokladanej účasti na voľbách, lebo nie v každom prieskume boli zverejnené.

Zopakujeme, že dôveryhodnosť týchto prieskumov na Slovensku je nízka. Hodnoty preferencií pre strany s väčším ziskom majú rozmedzie 5 i viac percent. Hodnoty do 7,0 % sú pre prekročenie parlamentného kvóra menšími stranami otázne pre štatistickú odchýlku, ktorá sa udáva okolo 2,0 %. Porovnateľne to platí aj pre údaje pre koalície podľa výšky kvóra.

Z uvedených prieskumov sú pre veľké odchýlky pochybné výsledky prieskumu Median SK pre RTVS 25. – 31. augusta.

Možno pre akademické a publicistické kruhy sú zaujímavé údaje o tom, koho by respondenti volili, keby zmenili svoj výber a pod. Pre voliča, ktorý je dnes systémovo dezorientovaný, sú však len na ďalšie dopletenie, popr. vsugerovanie všelijakých názorov. Už iba pamätníci volieb z júna 1990 a júna 1992 (dnes už majú 50 a viac rokov) si spomenú, že vzhľadom na parlamentnú štruktúru vtedajšieho Česko-Slovenska sa mohli odovzdať až tri hlasy – dva do Federálneho zhromaždenia (jeden do Snemovne ľudu a jeden do Snemovne národov) a jeden do SNR. Bola to voda na mlyn ľudovým politológom-kibicom, ktorí radili napr. dajte hlasy trom rôznym stranám, aby ani jedna nebola príliš silná.

Korekcia augustových hypotéz o možných výsledkoch volieb

Napriek surovej i špinavej kampani a snahe zmanipulovať voličov od 12. augusta, keď vyšiel predchádzajúci článok na túto tému, sa situácia podľa preferencií, ktoré považujeme za základ našich hypotéz, takmer nezmenila. Doplníme subjektívny dojem, že v kruhoch síl spojených so skrachovanou „veľkou štvorkoalíciou“ a inými „pravými demokratickými“ silami optimizmus nerastie. Na koni sa cíti len PS. Prezidentka vystupuje stále „citlivo alibisticky“, ale vláda jej nominanta Ľudovíta Ódora robí veci, ktoré by ako úradnícka vláda robiť nemala a nie sú v súlade s toľko vyvolávanou demokraciou. Vo viacerých zdrojoch sa považujú za aktivity, ktoré majú tiež napomôcť PS. Náhle prepuknutá aféra s migrantmi vytvára tlak na políciu, a tak zrejme už nemá síl na manipulácie verejnej mienky. Ako sa však hovorí v spravodajských službách: „Nikdy nehovor nikdy.“

Hypotézy na základe uvedených preferencií (výsledky z prieskumu Median SK pre RTVS 25. – 31. augusta nebudeme brať do úvahy) i vlastného odhadu mierne upravíme takto:
1. Víťazom volieb by mal byť stále Smer-SSD, pričom jeho zisk už takmer vždy prekročil hranicu 20 % hlasov (za priaznivých okolností sa môže priblížiť k 25 %).
2. Znovu sa polepšila situácia PS, ktorá sa definitívne usadila na druhom mieste.
3. Ako tretí by mal skončiť Hlas-SD. Až na jeden prípad sa zdá, že po poklese sa jeho preferencie ustálili a sú medzi 13 – 15 %.
4. Štvrtá priečka by mala pripadnúť Republike. Strana si s výnimkou jedného zachovala túto priečku vo všetkých prieskumoch. Zväčšil sa však rozdiel medzi nameranými hodnotami a dosahuje takmer 4 %.
5. Nezmeníme ani hypotézu, že pretrváva politický bratovražedný boj medzi zvyškom strán „veľkej štvorkoalície“, (SaS, Sme rodinou a „oľanovskou“ koalíciou, ako aj Demokratmi). Naďalej sa držia chiméry „lebo Fico, Smer (niekedy aj Hlas) a mafia“. Zopakujeme, že od marca 2020 pokazili takmer všetko, čo sa v ekonomike a politike pokaziť dalo. Voličov o opaku nevedia presvedčiť, čo vidieť aj na ich preferenciách.
6. „Oľanovská“ koalícia sa dosiahla požadovanú podporu 7 % len v 2 prieskumoch. Vo viacerých kruhoch sa poukazuje na to, že komediantský Igor Matovič stráca čoraz viac zmysel pre realitu a asi narastajú aj jeho psychické problémy.  
7. Bez zmeny je aj tvrdenie o tom, že na nemilosrdnom boji o pravicového voliča sa podieľa aj KDH, ktoré sa zameriava na hlasy konzervatívnych voličov.
8. Šancu dostať sa do NR SR si zachováva SNS. Kvórum prekročila vo všetkých prieskumoch, ale jej podpora sa už nezvyšuje.
9. Nakoniec tiež potvrdíme, že sa nezlepšila situácia Demokratov (vo viacerých prieskumoch to vyzerá tak, že nemusia dosiahnuť ani hranicu 3 %, potrebnú na financovanie po voľbách), Aliancie ani ĽSNS a ani nijaký iný kandidujúci subjekt, ktorý sme menovite neuviedli, nemá šancu dostať sa da parlamentu.

Zopakujeme aj to, že do NR SR sa môže dostať podľa výsledkov uvedených prieskumov maximálne deväť subjektov, ale ich skutočný počet bude menší, predpokladáme šesť – sedem.

Záver

Nálada voličov podľa prieskumov preferencií sa v auguste a začiatkom septembra napriek stálemu politickému napätiu takmer nezmenila. Médiá hlavného prúdu a úradnícka vláda (niekedy aj prezidentka) podporujú najmä PS. Na pomoc im prichádza aj zahraničie, kde časť hlavného politicko-mediálneho prúdu straší „proruským“ Ficom. Boja sa toho aj na Ukrajine.

Akú-takú podporu týchto síl majú ešte (zúfalí) Demokrati a SaS. Ich programy, o ktorých sa všeobecne hovorí menej ako v predchádzajúcich voľbách, neobsahujú nič také, čím by u voličov „zabrali“. A vodcom chýba charizma. Sme rodina sa stáva najmä kvôli svojmu predsedovi Borisovi Kollárovi terčom rôznych útokov. Z toho, čo robil v skrachovanej „veľkej štvorkoalícií“ nielen B. Kollár, ale aj Richard Sulík, možno usúdiť, že ide o osoby, ktoré sa v záujme zachovania možnosti podieľať sa na moci ničím nenechajú znechutiť. Ako to pôsobí na voličov ich strán, je druhá vec. A I. Matovičom je zbytočné sa zaoberať, lebo sa zdá, že vo svojom politickom komediantstve začína „vyhorievať“ a jeho šašovské čísla nezaberajú.

Do volieb zostáva už len dva a pol týždňa. Štyria najsilnejší kandidáti sú jasní, ale vzhľadom na neistoty možného vstupu do NR SR až v prípade piatich subjektov je celkový výsledok volieb, ako aj možné zmeny politickej scény nejasné. K takým dramatickým zmenám ku koncu kampane ako v roku 2020 nedôjde, ale veľké prognózy je lepšie nerobiť. A tak sa skúsime ešte raz, ale už len krátko, vrátiť k stavu pred voľbami zhruba o dva týždne, pred začiatkom moratória.

Ilustrácie: Ľubomír Kotrha

SÚVISIACE:
František Škvrnda st.: Pole súťažiacich o septembrové voľby sa naplnilo a už bežia a bežia, 12. júla 2023
František Škvrnda st.: Pole súťažiacich o septembrové voľby sa roztiahlo a niektorí už strácajú sily i nervy, 12. augusta 2023

(Celkovo 299 pozretí, 1 dnes)

Ďalšie články:

Facebook
Telegram
Twitter
Email

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Účet Klubu Nového slova – IBAN: SK8211000000002624852008
variabilný symbol pre Slovo 52525

Týždenný newsletter