Pole súťažiacich o septembrové voľby sa roztiahlo a niektorí už strácajú sily i nervy

Pomyslená bežecká súťaž k parlamentnej méte trvá už vyše mesiaca. Ospravedlňujeme sa za esejistický názov textu. Nechceme krivdiť skutočným športovcom, ale vrcholový šport je tiež v mnohom politikou a má ďaleko od coubertinovského olympijského ideálu. So zázemím vrcholového športu sú spojené aj peniaze, klientelizmus (niekedy aj korupcia), konanie na hraniciach povoleného a pod. V politike to je všetko niekoľkonásobne viac ako v športe a týka sa to aj „faulov“.

Športová terminológia sa obrazne dá použiť aj na „bežeckú súťaž k parlamentnej méte“. Zatiaľ je ešte v pohybe a výsledky sa len črtajú. K prekvapeniam a zvratom dochádza nielen na konci futbalových či hokejových stretnutí, ale aj predvolebných kampaní, čo sme zažili vo februári 2020.

Na kandidátkach ubúdajú osoby, a nie všetky subjekty majú dosť peňazí a síl na kampaň

Štátna volebná komisia zaregistrovala 12. júla všetkých 25 kandidujúcich subjektov. Do 10. augusta nevzala kandidátnu listinu späť žiadna strana alebo koalícia. „Vypadlo“ však 20 kandidátov: 2 zo subjektu Princíp, 15 zo Spoločne občania Slovenska, 1 zo Sme rodina. Progresívne Slovensko odvolalo jedného kandidáta. Koalícia strán OĽANO prišla o kandidáta, ktorý tragicky zahynul pri dopravnej nehode. Počet kandidujúcich subjektov sa do konania volieb môže ešte znížiť.

Jednotlivé kandidujúce subjekty sa momentálne naplno venujú objasňovaniu zámerov svojich volebných programov a predstavovaniu uchádzačov o miesta v parlamente. Zhruba o polovici subjektov sa v médiách hlavného prúdu nedozvieme takmer nič a aj ich predvolebné aktivity sú slabé. Od začiatku volebnej kampane je nezastupiteľný mediálny priestor a billboardy.

Anomálie silnejú a pribúdajú nové aféry

Morálka v politike, obzvlášť neoliberálnej, „dostáva na frak“ stále, ale anomálie moci na Slovensku, ktorú po voľbách vo februári 2020 získali potuteľné zákerné sily, silnejú aj pred približujúcimi sa predčasnými voľbami. Pribúdajú aj nové aféry a týkajú sa najmä síl, ktoré sú spojené s vládnou mocou od marca 2020. Z tejto politickej pôdy vyrastajú nové dôkazy, ktoré potvrdzujú bradatý bonmot, že nikdy sa neklame tak ako pred voľbami a po poľovačke.

Naporúdzi máme tak veľa prípadov, ktoré to dosvedčujú, že ich nemožno všetky asi ani úplne zhrnúť. Vzhľadom na zložitosti rôznych „káuz“ a ich interpretácií (často aj zamlčovania) podľa jednotlivých politických subjektov a médií hlavného prúdu ich nebudeme ďalej rozoberať. Podáme náš vlastný stručný pohľad na to, čo považujeme za anomálie a aféry, na ktoré je vhodné poukázať v čase predvolebnej kampane. Zaradíme len tie fenomény, ktoré sa spomínali v správach TASR a SITA budeme ich komentovať len okrajovo.

Začiatkom júla vrcholila aféra Borisa Kollára pre fyzické napadnutie jeho bývalej partnerky spred dvanástich rokov. Nezaradení poslanci okolo Eduarda Hegera iniciovali kvôli tomu mimoriadnu schôdzu NR SR, ale nepodarilo sa ju otvoriť. Zdá sa, že aféra B. Kollárovi „preferenčne“ neuškodila. Napriek tomu však nemá pokoj a 9. augusta podal na Generálnej prokuratúre SR trestné oznámenie v súvislosti s vedením antikampane. Na tlačovej konferencii oznámil, že má dôkazy, že organizovaná skupina ponúkla určitej osobe 40 000 eur za to, aby šírila nepravdivé informácie o ňom a ním vedeným subjektom. Má podozrenie zo snahy zvrátiť výsledky predčasných septembrových parlamentných volieb.

Aj v čase parlamentnej dovolenky sa objavili neúspešné pokusy o iniciovanie mimoriadnych schôdzí NR SR. Mali byť k problematike samospráv a situácii v polícii. Ide opäť o dôkazy paralýzy súčasnej moci, keď v línii „hegeromatovičovlády“ pokračuje „úradnícka“ vláda Ľudovíta Ódora dosadená prezidentkou Zuzanou Čaputovou. Ničím iným ako jej ďalším veľkým zlyhaním bolo rozhodnutie odobrať 19. júla poverenie viesť Ministerstvo vnútra (MV) SR. Dočasným riadením rezortu poverila premiéra Ľudovíta Ódora.

Ide opäť o svetový unikát, keď na základe nespokojnosti vedenia policajtov musel odísť z funkcie minister vnútra „úradníckej“ vlády. Nedá sa k tomu nedodať, že je to krok zásadne nevhodný až podozrivý v čase vrcholiacej predvolebnej kampane. Zvyšuje len obavy časti verejnosti zo snahy ruín štvorkoalície manipulovať voľby, o čom paradoxne hovorí aj predseda NR SR. Tieto obavy zvyšuje aj to, že novým „hlavným“ štátnym tajomníkom rezortu, ktorý má údajne rozhodujúce slovo pri jeho riadení, má byť Martin Kráľovič, blízky PS. Jeho bezpečnostná kariéra podľa mediálnych zdrojov sa začala podielom na organizovaní bezpečnosti festivalov Pohoda a protestov Za slušné Slovensko. Stal sa poradcom primátora Bratislavy pre bezpečnosť a šéf magistrátu ho k februáru 2021 vymenoval za „nočného primátora“ Bratislavy. S takouto skúsenosťou sa iste nedostane „do krížku“ s policajným prezidentom Štefanom Hamranom ani s NAKA

Pokoju ministerstva po lokajskom Romanovi Mikulcovi neprospeje ani to, že verejný ochranca práv Róbert Dobrovodský nesúhlasí s argumentáciou rezortu, ktorý pokračuje v neoprávnenom vymáhaní nákladov za štátnu karanténu formou faktúr. O nákladoch mal podľa neho rozhodnúť Úrad verejného zdravotníctva SR, ktorý karanténu nariadil. Ešte I. Šimko sa s analýzou Kancelárie verejného ochrancu práv nestotožnil. Tá sa po voľbách plánuje obrátiť na nového ministra.

Komediantsky principál Igor Matovič pokračuje vo svojich „číslach“. Zaskvel sa najmä novým nápadom, ktorý však už nepovažuje za „atómovú bombu“, so starými talianskymi autami Fiat 500. Niektoré nové, hybridné majú cenu aj takmer 20 000 eur, elektrické aj vyše 40 000… Opäť si neodpustíme ironickú poznámku, ktože sa už len ulakomí na jazdené(?) vozidlá, keď sa ani nevie, za akých podmienok sa budú používať. Opäť to bude len tak, že I. Matovič na tom zarobí na úkor dôverčivých „obyčajných ľudí“. Zažiaril aj tým, že považuje za snahu umlčať ho neodkladné opatrenie súdu (medializované 14. júla), podľa ktorého sa má zdržať zverejňovania a šírenia nepravdivých, urážlivých a hanlivých výrokov o finančníkovi Jaroslavovi Haščákovi. Stále sa cíti byť „übermenschom“, lebo rozhodnutie súdu bude rešpektovať len vtedy, ak je v súlade s verejným (rozumej matovičovským) záujmom.

Stálo by za to poukázať aj na niektoré „duchaplné“ výroky najmä Richarda Sulíka či E. Hegera, ale aj iných exponentov odchádzajúcej moci, či „znovuzrodených“ bojovníkov za demokraciu. Nič nového sa z nich však nedozvieme, lebo sa podobajú viac psovi naháňajúcemu vlastný chvost, ako reflektovaniu meniacej sa politickej reality.

V neposlednom rade ide o pokračovanie pestrých a horúčkovitých aktivít NAKA, ktoré sa bombasticky ohlasujú v médiách hlavného prúdu, ale za dva tri dni ich vymenia nové „úlovky“. Pokračujú „operácie“ typu poľovačky s bubnom na zajace. Občas sa aj na nejakého úradníka podozrievaného z korupcie vytiahne s viacerými vozidlami plnými vyzbrojených „kukláčov“, ako keby sa zatýkal člen veľkej organizovanej zločineckej skupiny so silnou telesnou strážou. Štátna moc kolabuje, ale vie ukázať, aká je ešte nekompromisná a silná…

Za všetky prípady politicky motivovaného policajného zastrašovania možno označiť nové zatknutie bývalého policajného prezidenta Tibora Gašpara ráno 11. augusta. V akcii s krycím názvom „EZECHIEL 7“ bol zadržaný aj ďalší bývalý vysokopostavený policajt Roman Stahl. Dôvodom je podozrenie z korupčnej trestnej činnosti. Hovoriť o prekračovaní červených čiar v činnosti polície v podmienkach hlbokého úpadku právneho štátu na Slovensku, je zbytočné. Reakcie mnohých kruhov na tento podozrivý krok NAKA boli okrem toho, že sa považuje za vrcholne nevhodný v aktuálnej situácii, spojené aj s tým, že zrejme prispeje k ďalšiemu rastu podpory Smeru-SSD, na kandidátke ktorého je T. Gašpar na 9. mieste. Mocipánom, ktorí cítia svoj koniec, to asi (zo strachu?) nedochádza. Podivné je konanie prezidentky (magisterky práv), ktorá pokrytecky odsudzuje násilie v spoločnosti a vyzýva k jeho zastaveniu, ale pred tým, čo robí NAKA, ÚŠP a niektoré iné zložky OČTK (orgánov činných v trestnom konaní), už dávnejšie priviera oči a viaceré ich kontroverzné kroky aj pozitívne ocenila.

Do tohto marazmu možno zaradiť aj odhalenie úzkeho osobného prepojenia novinárskej hviezdy Moniky Tódovej z Denníka N a rovnakej hviezdy, ale sudcovskej, Pamely Záleskej zo Špecializovaného trestného súdu. Kauzu nebudeme komentovať, ale z politicko-odborného hľadiska ide o ďalší dôkaz úpadku médií hlavného prúdu a súdnictva (najmä Špecializovaného trestného súdu). Prepojenie ich konania cez tieto dve osoby (ich ctitelia považujú takéto hodnotenie za útok na ne) nie je v súlade s liberálnou demokraciou, nehovoriac už o „dobrých mravoch“. Šéfredaktorovi Denníka N Matúšovi Kostolnému ani predsedovi Súdnej rady Jánovi Mazákovi na tomto výbušnom mediálno-politicko-právnom prepojení však nič nevadí. Oboch dám sa zastáva aj špeciálny prokurátor Daniel Lipšic, ktorý k šíreniu chaosu v slovenskej spoločnosti na spôsob USA výdatne napomáha.

Na problémy v sociálno-ekonomickej sfére, zdravotníctve, samospráve i inde poukazujú všetky kandidujúce subjekty. Novým tragikomickým fenoménom je, že sily, ktoré sa spojili vo veľkej štvorkoalícii s ústavnou väčšinou po voľbách vo februári 2020, sa dnes navzájom obviňujú z toho, kto z nich má väčší podiel na rozvrate a úpadku štátu. Napriek tomu sa podpora týchto 4 subjektov (dnes Sme rodina, SaS, Demokrati a koalícia vedená OĽANO) pohybuje okolo 20 % a 3 z nich majú stále šancu dostať sa znovu do NR SR.

Straší sa aj nízkou účasťou vo voľbách, ktorá „pomôže“ opozičným silám, najmä sociálno-národnej orientácie. Jeden z politológov „varuje“ pred opakovaním modelu výsledkov volieb z roku 1992 s veľkým „prepadom“ hlasov. Súčasnú situáciu veľkého počtu subjektov okolo päťpercentnej hranice považuje za dôsledok rozdrobenosti pravicových strán. Poukazuje na prípady lídrov, ktorí v minulosti zohrávali významnú rolu v politike a ich šance sú mizivé, alebo o strany bývalých premiérov v podobnej situácii. Možno to zjednodušujeme, ale nevyplýva z toho nepriama výzva takýmto subjektom, aby odstúpili z predvolebného boja? V prospech koho okrem PS to môže byť? Možno tak akomak KDH. SaS už nič nepomôže a bude rada ak prelezie do parlamentu a okrem toho to je súper PS.

Mohli by sme pokračovať tým, čo robí súčasná moc aj v oblasti zahraničnej a bezpečnostnej politiky, ako zrádza národné záujmy atď. Nechceme však byť ako v starej odpudivej televíznej reklame „a to ešte nie je všetko“. Myslíme si, že na vykreslenie stavu, do ktorého doviedla našu spoločnosť moc rozpadnutej štvorkoalície podporovanej prezidentkou, to stačí.

O vývoji preferencií v júlových prieskumoch

Od začiatku júla do 10. augusta boli zverejnené výsledky deviatich prieskumov:
– Agentúra NMS Market pre Denník Sme (4. – 9. 7., 1 413 respondentov, zber dát online a telefonický prieskum /71 % : 29%/), zdroj Predvolebný prieskum – júl 2023 | NMS Market Research
– Agentúra AKO pre TV JOJ (10. – 17. 7., 1 000 respondentov, telefonické dopytovanie), zdroj ag.AKO_VOLEBNE_PREF_JUL_2023_.pdf
– Agentúra Median SK na objednávku strany Demokrati (19. – 21. 7., 1018 respondentov, kombinácia online a telefonického opytovania v pomere 70/30), zdroj https://www.median.sk/pdf/OSTATNE/Volebnymodel_Jul_v09.pdf
– Agentúra Ipsos pre Denník N (17. – 21. 7. 1 005 respondentov, on-line zber dát), zdroj IPSOS – Tlačová správa – Reprezentatívny prieskum politických preferencií 24.07.2023_0.pdf
– Agentúra Median Sk pre STV (21. – 27. 7., 1 010 respondentov, kombinácia online a telefonického opytovania v pomere 70/30), zdroj Prieskum MEDIAN – RTVS júl 2023 – Infogram
– Agentúra Focus pre TV Markíza (21. – 26. 7., 1 024 respondentov formou osobných rozhovorov), zdroj Volebné preferencie politických strán: júl 2023 – Focus (focus-research.sk)
– Agentúra AKO pre TV JOJ (24. – 28. 7., 1 000 respondentov, telefonické dopytovanie), zdroj ag.AKO_VOLEBNE_PREF_AUGUST_2023_.pdf.
– Agentúra Ipsos pre denník Pravda (26. 7 – 1. 8., 1001 respondentov, on-line zber dát), zdroj /JÚL/AUGUST 2023/ VOLEBNÝ MODEL – volebné preferencie Slovákov | Ipsos.
– Agentúra NMS Market pre Denník Sme (1. – 7. 8., 1 416 respondentov, zber dát online + telefonický prieskum /71 % : 29%/), Zdroj Predvolebný prieskum – august 2023 | NMS Market Research.

Výsledky zistené v jednotlivých prieskumoch, bez prihliadnutia na rozdiely v metodike zberu údajov, uvádzame v tabuľke.

Tabuľka preferencií politických strán v prieskumoch od 4. júla do 7. augusta 2023

Vysvetlivky:

1. Zadávateľom prieskumu bol denník Sme
2. Prieskum pre TV JOJ
3. Prieskum pre stranu Demokrati
4. Prieskum pre Denník N
5. Prieskum pre RTVS
6. Prieskum pre TV Markíza
7. Prieskum pre TV JOJ
8. Prieskum pre denník Pravda
9. Zadávateľom prieskumu bol denník Sme
10. Koalícia OĽANO a priatelia a Kresťanská únia a Za ľudí.

Pozn.: neuvádzame údaje, o predpokladanej účasti na voľbách, lebo nie v každom prieskume boli zverejnené.

Korekcia júlových hypotéz o možných výsledkoch volieb

Najvýznamnejším ukazovateľom možného výsledku volieb sú stále namerané preferencie. V poslednom čase sa objavili upozornenia, že ide len o zachytenie (odzrkadlenie) aktuálnych nálad „voličstva“. Na jednej strane to je potešujúce, lebo je to „zreálnenie“ ich vnímania pod vplyvom rozdielov, ktoré boli v minulosti medzi preferenciami (aj meniacimi sa) a skutočným výsledkom volieb. Na druhej strane sa za tým skrýva aj politicko-mediálne zúfalstvo niektorých subjektov, ktoré podľa preferencií nemajú šance dostať sa do parlamentu, ale chcú presvedčiť voličov, že všetko sa ešte môže zmeniť. Hoci preferencie považujeme len za orientačný ukazovateľ nálad pred voľbami, načrtneme na základe ich vývoja určité korekcie hypotéz stavu „súťaže o parlamentnú métu“ z minulého mesiaca opäť aj so zohľadnením niektorých vlastných hodnotení vývoja slovenskej politickej scény:

1. Víťazom volieb by mal byť stále Smer-SSD, pričom jeho zisk už viackrát prekročil hranicu 20 % hlasov (za priaznivých okolností by sa mohol blížiť aj k 25 %).
2. Podľa preferencií v uvedených prieskumoch sa polepšila situáciu PS, ktorá sa v 7 z 9 prieskumov ocitla na druhom mieste a získava už o 5 i viac % ako Hlas-SD.
3. Podľa vývoja preferencií od začiatku júla by ako tretí mal skončiť Hlas-SD, ktorého podpora klesá. Príčiny tohto trendu by si vyžadovali samostatnú analýzu
4. Štvrtá priečka by mala pripadnúť Republike. Strana si s výnimkou jedného zachovala túto priečku vo všetkých prieskumoch, ale jej podpora mierne poklesla.
5. Pretrváva politický bratovražedný boj medzi zvyškom strán „veľkej štvorkoalície“ (SaS, Sme rodinou a oľanovskou koalíciou ako aj Demokratmi). Naďalej príliš bojujú s chimérou „lebo Fico, Smer (niekedy aj Hlas) a mafia“. Zopakujeme, že od marca 2020 pokazili takmer všetko, čo sa v ekonomike a politike pokaziť dalo. Voličov o opaku zatiaľ nepresvedčili, čo vidieť aj na ich preferenciách.
6. Oľanovská koalícia sa dostala cez hranicu požadovaných 7 % podpory len v 3 prieskumoch. Asi len vykladači paranormálnych javov vedia vysvetliť, ako chce vodca koalície získať viac voličov komediantskym číslom so starými Fiat 500. Možno povedať, že jeho šašovská invencia sa vyčerpala.
7. Na nemilosrdnom boji o pravicového voliča sa podieľa aj KDH, ktoré sa zameriava na  hlasy konzervatívnych voličov.
8. Šancu dostať sa do NR SR má aj SNS. Kvórum prekročila v 6 prieskumoch a jej podpora mierne narástla.
9. Nezlepšila sa situácia Demokratov, Aliancie ani ĽSNS a ani nijaký iný kandidujúci subjekt, ktorý sme menovite neuviedli, nemá šancu dostať sa da parlamentu.

Zhrnieme, že do NR SR sa môže dostať podľa výsledkov uvedených prieskumov maximálne 9 subjektov, ale ich skutočný počet bude menší, predpokladáme šesť – sedem.

Záverom

Nálada voličov podľa prieskumov preferencií sa zmenila v júli a začiatkom augusta len málo. Najvýraznejšiu zmenu predstavuje nárast podpory PS a pokles Hlasu-SD. V spoločnosti je stále vysoká úroveň napätia, ktorého príčiny hlavný mediálno-politický prúd i kolabujúca štátna moc zakrýva.

Dosluhujúca „úradnícka“ vláda vytvorená na obraz prezidentky robí všetko preto, aby zlepšila vyhliadky PS. Pomáhajú jej pri tom aj médiá hlavného prúdu. Útočí sa proti kde komu, ale v prvom rade proti Smeru-SSD. V tejto konštelácii nie sú vylúčené ani rôzne údery pod pás, pričom sa straší aj tým, čo sa stane, ak nezvíťazia tí „praví“ (či už obrazne, ale aj politicky). Na pomoc sa rôzne volá aj neoliberálny „zjednotený“ Západ. Ten však má čoraz viac starostí sám so sebou, najmä kvôli tomu, čo robí na Ukrajine. Potrebuje robiť len to, čo doteraz, hoci výsledky tejto politiky sú mizivé.

Všetko je ešte v plnom behu, aj keď niektorým súťažiacim ubúdajú sily a dochádza aj dych. Hlavné pole bežcov sa už sformovalo a aj sa roztiahlo. Do volieb zostáva ešte vyše poldruha mesiaca a kde čo sa môže zmeniť. K téme sa preto ešte raz vrátime zhruba za mesiac.

Ilustrácie: Ľubomír Kotrha

SÚVISIACE:
František Škvrnda st.:
Pole súťažiacich o septembrové voľby sa naplnilo a už bežia a bežia

(Celkovo 440 pozretí, 1 dnes)

Ďalšie články:

Facebook
Telegram
Twitter
Email

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Účet Klubu Nového slova – IBAN: SK8211000000002624852008
variabilný symbol pre Slovo 52525

Týždenný newsletter