Ono je to zložité a pritom veľmi jednoduché. Európa si totiž po tom, čo Ruská federácia začala de facto obhajovať svoje oprávnené národnoštátne záujmy na časti postsovietskej Ukrajiny, nahradila svoju plynovú závislosť od (lacného a stabilného) zemného plynu z Ruskej federácie.
No nahradila? Skôr pod tlakom cielene vymenila jednu strategickú (ne)závislosť (a hlavne výhodu) inou (nevýhodnou), ktorá predstavuje – opäť de facto – ďalšiu možnosť politického nátlaku.
Len pre poriadok, v roku 2019 tvoril dovoz plynu zo Spojených štátov do Európskej únie (ako celku) cca 5 %. V roku 2025 je to už viac ako 25 % – výborný biznis zo strany Donalda Trumpa a tiež výborný politický nástroj zo strany Spojených štátov na politicko-vplyvovo sublimujúcu Európsku úniu.
Inak povedané, vysoká koncentrácia dovozu plynu z jedného zdroja v danej chvíli robí Európsku úniu mimoriadne zraniteľnou voči politickým a trhovým otrasom, čo bude znamenať zvýšené politické a ekonomické náklady pre celú Európsku úniu. A dodajme, že vedenie Európskej únie vedome ťahá tento nehomogénny spolok do tohto problému, ktorý môže byť pre Brusel a spol. fatálnym.
A to nie je pohľad len zo Slovenska, ale už na to upozorňujú a nechápavo nad tým krútia hlavou na stránkach The New York Times v ďalekom New Yorku.[1]
Ilustračné foto: www.dzen.ru
A ešte tu máme niečo (čo hrdinsky podporili slovenskí opoziční europoslanci) – Európska únia chce do konca roku 2027 úplne zastaviť dovoz plynu z Ruskej federácie smerom do krajín Európskej únie.
Nehľadiac na zásadný princíp všeobecného konsenzusu pri takýchto rozhodnutiach, ktorý „bruseláci“ obišli. A to je – de facto – začiatok konca starej (dnešnej) Európskej únie.
Commedia dell´arte
Protopodstatou tejto ekonomickej hlúposti je vraj snaha obmedziť finančný príjem za predaj plynu pre Ruskú federáciu, aby nebolo na vojnu. Je to možné, ale na denacifikácii Ukrajiny by malo záležať všetkým, nielen Moskve.[2]
Takže pár faktov. Podľa oficiálnych údajov so stavom ku koncu roku 2025 doteraz hlavný exportér plynu do Číny – stredoázijské Turkménsko – stratilo svoju vedúcu pozíciu.[3] Export plynu z Ruskej federácie smerom do Číny sa totiž zvýšil o 17,1% a dosiahol finančnú hodnotu 9,41 mld. $.
Na druhej strane sa dodávky z Turkménska znížili o 12,1 % (8,41 mld. $). Na treťom mieste je Mjanmarsko (1,53 mld. $).
V prvej päťke dodávateľov plynu do Číny sú ešte dve stredoázijské krajiny- Kazachstan (1,13 mld. $) a Uzbekistan (773 mil. $).
Pre porovnanie, v roku 2024 Turkménsko exportovalo plyn v hodnote 9,57 mld. $, Ruská federácia – 8,03 mld. $, Mjanmarsko – 1,39 mld. $. Čo sa týka ostatných dvoch už spomenutých stredoázijských krajín – Kazachstan exportoval zemný plyn za 1,36 mld. $ a Uzbekistan za 726 mil. $.
Kirgizsko a Tadžikistan, ktoré uzatvárajú stredoázijskú päticu, nemali a nemajú surovinové šťastie a sú čistými importérmi energetických surovín (plyn, ropa). Majú však iné výhody (Kirgizsko – zlato, Tadžikistan – voda a elektrická energia z nej), ktoré Čína hojne a lacno využíva.
Toto preklopenie v zmene poradia nie je potrebné dramatizovať, ale rozhodne je potrebné ho analyzovať aj v kontexte toho, že celkom nedávno Čína vyhrala medzinárodný tender na využívanie v zásade plnotučného[4] plynového náleziska Galkyniš v Turkménsku.[5]
Tu sa začalo priemyselne ťažiť v roku 2013 a v súčasnosti je v prevádzke 52 vrtov + 10 ďalších je teraz aktuálne vŕtaných a technicky pripravovaných na ťažbu.
Treba ešte dodať, plynovod Turkménsko-Čína funguje už viac ako 15 rokov a obe strany sa zameriavajú na jeho ďalšie rozširovanie.
Peking v Strednej Ázii
Ak už sme pri Číne, tak rok 2025 potvrdil, že obchodná a hospodárska spolupráca medzi Čínou a krajinami Strednej Ázie sa posunula na novú kvalitatívnu úroveň.
Celkový objem obchodu dosiahol 106,3 mld. $,[6] čo je nárast o 12 % v porovnaní s minulým rokom a po prvýkrát v histórii úroveň presiahla hranicu 100 mld. $.[7]
Čínsky vývoz do Strednej Ázie v roku 2025 dosiahol 71,2 mld. $, čo predstavuje nárast o 11% najmä v dôsledku zvýšených dodávok elektromechanických výrobkov a high-tech tovarov.
Import zo Strednej Ázie do Číny bol 35,1 mld. $ – nárast o 14 %.[8]
A čo plyn smerom na Slovensko
Stav naplnenia „slovenských“ zásobníkov v rámci prvých dekád januára je, ako vidno z priloženého grafu, najnižší za ostatné roky.[9] Konkrétne:
- prvá dekáda 2023 – 28,42 TWh
- prvá dekáda 2024 – 28,95 TWh
- prvá dekáda 2025 – 26,23 TWh
- prvá dekáda 2026 – 20,41 TWh
Stav „slovenských“ zásobníkov plynu k 10. 1. 2026 (zdroj: Krátky / AGSI GIE)
Na doplnenie ešte jedna informácia. Podľa európskych analytikov (poradenská spoločnosť ICIS), zásoby plynu v Európe klesnú ku koncu marca na úroveň tesne pod 30 % kapacity zásobníkov, ale rastúce dodávky LNG z USA pravdepodobne zabezpečia dodávky a doplnenie zásob. Naopak nórska analytická spoločnosť Montel uvádza, že „… vyčerpanie európskych zásob plynu predstavuje riziko pre túto zimu, ak sa spoja chladné počasie a slabý vietor, čo by mohlo podporiť zvýšenie ceny plynu v prvom štvrťroku 2026…“[10]
A ešte jeden odkaz analytikov ICIS – zásoby plynu vo Veľkej Británii a 11 krajinách EÚ (Rakúsko, Belgicko, Česká republika, Francúzsko, Nemecko, Maďarsko, Taliansko, Holandsko, Poľsko, Slovensko a Španielsko) by mohli do konca „normálnej“ zimy 2026 klesnúť na 28 % kapacity (v minulom roku to bolo 36 %).[11]
Expertná inventúra
V ruskom Gazprome si koncom roku 2025 urobili širokú inventúru vyhliadok medzinárodného trhu s plynom.
V správe sa uvádza, že globálny obchod so skvapalneným zemným plynom by do roku 2035 mohol vzrásť o takmer 70 % v porovnaní so súčasnou úrovňou. Do konca roku 2024 boli hlavnými dovozcami LNG krajiny ázijsko-tichomorského regiónu a čiastočne aj Európa. Očakáva sa, že ázijsko-tichomorské krajiny budú naďalej hrať kľúčovú úlohu v raste spotreby LNG.
Rusko je spolu so Spojenými štátmi, Katarom, Austráliou a Malajziou v súčasnosti jedným z popredných vývozcov LNG. Podľa dnešných prognóz do roku 2035 budú mať hlavný podiel na svetovom exporte Spojené štáty, Katar a Ruská federácia.
Gazprom predpokladá, že napriek zúfalej snahy Európskej únie cestou stále nových a nových (a najmä nezrozumiteľných) sankcií limitovať Moskvu, naopak aktuálne energetické projekty v oblasti budúcej ťažby zemného plynu a exportu LNG prispejú k posilneniu jej postavenia na globálnom trhu s plynom. Najmä, ako sme už naznačili v ázijsko-tichomorskom regióne (ide najmä o Čínu), kde bude dopyt po plyne rýchlo a plynulo rásť.
Očakáva sa, že v roku 2026 dosiahne čínsky dopyt po plyne 448 -456 mld. m3, pričom sa dodávky budú realizovať najmä z Ruskej federácie, ale aj zo Strednej Ázie – z Turkménska, Kazachstanu a Uzbekistanu. Čomu sa, samozrejme, tomu budú snažiť Spojené štáty svojou obchodno-colnou politikou zabrániť.[12]
Ťažko sa to však Washingtonu podarí tak ako voči úslužnej Európe, ktorá sa dobrovoľne vzdala stabilných a lacných dodávok energonosičov z Ruskej federácie. A ešte, ako bonus, sa zaviazala k energetickej závislosti od Spojených štátov. Treba pripomenúť, že na úkor vlastnej konkurencieschopnosti a teda na úkor vlastných občanov!
Lacné energonosiče, ich objemové kapacity uvoľnené rozhodnutím Bruselu teraz namiesto mierovej Európe, kde zatiaľ žijeme (v mieri), pomôžu Číne, ktorá sa už etabluje v Strednej Ázii, refinancuje Ruskú federáciu a rozhodne sa nebude klaňať pred Spojenými štátmi či už trumpovského, alebo postrumpovského typu.
Tu už žiaden akt exkulpácie zo strany Európskej komisie a následne celej Európskej únie voči jej vlastným občanom nepomôže. Samozrejme, pokiaľ zasa nenájde politickú podporu aj v slovenských europoslancoch, ktorí sú platení z britských prostriedkov. No a Veľká Británia v rámci postkoloniálnej inercie sníva o akejsi starej Veľkej hre (The Great Game) podľa itinerára britského rozviedčíka Arthura Connollyho, ale v novom šate.
Stredoázijská energetická politika
Energetická politika v Strednej Ázii sa zameriava na využívanie bohatých zásob uhľovodíkov (ropa, plyn) a rozvoj obnoviteľných zdrojov a globálnych zásob vzácnych zemín a drahých kovov. Momentálne pre Kazachstan, Turkménsko a Uzbekistan je export (smerom do Číny) surovín kľúčovým pre ich ekonomiky, čiže pre ich geoenergeické a geopolitické (a biopolitické) postavenie.
A fakty…
Ropný a plynárenský sektor je jedným z kľúčových nástrojom rozvoja ekonomík v regióne. Praktickým problémom je, že oblasť Strednej Ázie patrí k politicky najkrízovejším oblastiam postsovietskeho priestoru.
Hospodárske upokojenie Strednej Ázie však môže výrazným spôsobom prispieť aj k stabilite republík a regiónov južného Kaukazu a Ruskej federácie ako organického celku.
Z tohto pohľadu ide o veľkú motiváciu, vrátane energeticko-geopolitickej. Ropa a zemný plyn majú aj 21. storočí veľký vplyv na politické dianie vo svete. Je jasné, že pokoj v Strednej Ázii, okrem drog z Afganistanu, môže rozleptať jedine tento element.
Preto je otázkou, či rozhodnutie Bruselu, odmietnuť dodávky ropy a plynu z Ruskej federácie znamená „potrestanie“ Moskvy, alebo sa len v bruselskom Berlaymonte rozhodli uvoľniť kapacity Moskvy (objemy ropy a plynu) na:
1/ energetickú stabilizáciu Strednej Ázie, ktorá si o Európskej únii myslí svoje;
2/ ekonomicky výhodnú pomoc pri zaistení energetických potrieb Číny, ktorá v rámci svojej konkurencieschopnosti nielen ovládne Strednú Áziu a vytlačí nekonkurencieschopnú Európsku úniu.
Všetky odpovede sú správne!
(Autor je penzionovaný veľvyslanec a emeritný vysokoškolský učiteľ)
SÚVISIACE:
Turkménsko – plynárenská veľmoc
https://noveslovo.eu/komentare/turkmensko-cinsky-plyn/
Spolupráca Číny a krajín Strednej Ázie
https://noveslovo.eu/komentare/spolupraca-ciny-a-krajin-strednej-azie/
Všetci vraj na plný plyn…
https://noveslovo.eu/komentare/vsetci-vraj-na-plny-plyn/
Ašchabad pod tlakom plynu
https://noveslovo.eu/komentare/aschabad-pod-tlakom-plynu/
[1] Pozri: As Europe’s Reliance on U.S. Natural Gas Grows, So Does Trump’s Leverage – The New York Times
[2] https://tass.ru/ekonomika/26190537
[3] Pozri: https://fergana.agency/news/144855/
[4] Nálezisko Galkyniš je jedným z najväčších na svete – jeho celkové zásoby spolu so susednými štruktúrami sa odhadujú na 27,4 bil. m3 zemného plynu.
[5] Podrobnejšie k téme náleziska Galkyniš pozri: https://noveslovo.eu/komentare/turkmensko-cinsky-plyn/
[6] https://xs.uz/ru/post/tovarooborot-mezhdu-tsentralnoj-aziej-i-kitaem-vpervye-preodolel-rubezh-v-100-milliardov-dollarov
[7] Pozn.: Podľa oznámenia Ministerstva obchodu ČĽR, tento pozitívny trend pokračuje už piaty rok po sebe.
[8] Ekonomiky krajín Strednej Ázie vykazujú jednu z najvyšších dynamík na svete: podľa Medzinárodného menového fondu vzrastie celkový HDP regiónu o 3,9% v roku 2026 a miera rastu dosiahne 4% v roku 2027.
[9] https://blog.sme.sk/vladokratky/umela-inteligencia/plyn-vo-svete-raketovo-drazie
[10] https://montelnews.com/news/8afa19f2-ca5f-463c-8b28-21a4e928d014/european-gas-storage-to-dip-below-30-by-winter-s-end-icis
[11] Pozri: https://www.slovgas.sk/zpravy-v-skratke/icis-europske-zasoby-plynu-klesnu-ku-koncu-marca-na-uroven-tesne-pod-30-kapacity-zasobnikov/
[12] Podrobnejšie pozri: https://www.ng.ru/ng_energiya/2025-12-15/11_9401_gas.html
