Turkménsko, jedna z pätice krajín Strednej Ázie, hraničí s Afganistanom, Iránom, Uzbekistanom a Kazachstanom. Na rozdiel od svojich štyroch stredoázijských partnerov sa veľmi stroho a až demonštratívne hlási v rámci systému medzinárodných vzťahov k svojmu štatútu absolútnej neutrality.
Turkménsko nepatrí medzi veľké, ale ani malé krajiny. S rozlohou 491 210 km2 je na 53. mieste vo svete. Počtom obyvateľov, oficiálne priznaných 5 171 943, je na 117. mieste.
No čo sa týka dokázaných zásob zemného plynu, Turkménsko je na tom veľmi, veľmi dobre. Podľa rôznych zdrojov krajina je v zásobách plynu na štvrtom, resp. na šiestom mieste vo svete.
Krajiny s najväčšími zásobami plynu podľa OPEC.
Najväčším náleziskom plynu v Turkménsku je momentálne Galkynyš – znovuzrodenie, resp. renesancia (turkménsky: Galkynyş) -, na ktorom je na ploche 1 842 km2 funkčných 45 ťažných veží a dáva cca 90 mil.m3 plynu za deň.[1]
Názov nálezisko dostalo rozhodnutím vtedajšieho prezidenta Gurmangully Berdymuchamedova zo dňa 18. novembra 2011 o scelení nálezísk Južný Jolotaň, Osmana a Milataň.
Južný Jolotaň (plocha cca 100 x 35 km) je blízko hraníc Turkménska s Iránom a Afganistanom a komerčne sa nálezisko začalo využívať v roku 2006.
Nálezisko Milataň, resp. Minara (do roku 1991 fungovalo pod názvom Majskoe), bolo otvorené v roku 1970 a revitalizované v rámci využitia nových technológií v roku 2009, pričom odhad zásob je niekde na úrovni 200 mld.m3.
Nálezisko Galkynyš.
Aspoň tak to ohodnotila britská spoločnosť Gaffney, Cline & Associates,[2] ktorá to zhrnula do konštatovania, že – v prípade už zjednoteného Galkynyšu – ide o „… unikátne nálezisko…“, čo sa týka zásob plynu.[3]
Okrem kapacity je však Galkynyš spojený aj so zložitou geológiou náleziska. Plynový plát s hrúbkou cca 700 metrov je v hĺbke viac ako 5 km a v plyne je až nadštandardných 10 % kyslých komponentov. A to je technologický problém.[4]
Plynárenská veľmoc
To však nebol a nie je problém pre súčasného turkménskeho prezidenta Serdara Bedymuchamedova, ktorý vo svojom posolstve ku Dňu pracovníkov ropného a plynárenského priemyslu Turkmenistanu vyhlásil, že vďaka Galkynyšu sa Turkménsko dostalo na štvrté miesto[5] vo svete v zásobách plynu.
Nálezisko Galkynyš sa stáva a stane garantom zabezpečenia plynu pre plynovody Turkménsko – Čína a čiastočne tiež plynovodu Turkménsko – Afganistan – Pakistan – India.
Hlavným operátorom prípravy a začatia využívania náleziska bola domáca štátna korporácia Türkmengaz[6] a už na prípravnom procese participovali čínska, tiež štátna spoločnosť, CNPC (China National Petroleum Corporation)[7] a teraz pozor, turecká Çalik Enerji. Tá je súčasťou Çalik Holding[8] a na energetickom trhu operuje od roku 1998. Jej hlavným predmetom činnosti je práve vyhľadávanie nálezísk ropy a plynu, ťažba a predaj týchto komodít.
To, že sa na energetickom trhu v Strednej Ázii všestranne angažuje Čína, nie je nič, čo by sme mohli hodnotiť ako nóvum (skôr ide už o pravidlo), čínska prítomnosť je už skôr prítomnostná ekonomická samozrejmosť.
Masívna participácia – v ostatnom čase – Turecka v energetickom bloku krajín Strednej Ázie koncepčne naznačuje dve veci:
- Po prvé, Ankara si uvedomuje, čo spôsobili USA svojou avantúrou cez Ukrajinu a na Ukrajine pre globálny energetický systém, pričom nevedno, prečo im zaslepená Európska únia miništruje;
- Po druhé: presadzovanie len mäkkej sily smerom do Strednej Ázie prostredníctvom Organizácie turkojazyčných štátov (teda cez jazyk, kultúru, školstvo…) má síce hmatateľné výsledky, ale biznis je predsa len biznis, o energetickej bezpečnosti (dostatočnosti) nehovoriac.
Keď bol tento mesiac prezident Turkmenistanu Serdar Berdymuchamedov v Číne[9], počas bilaterálneho stretnutia svojho čínskeho partnera Si Ťin-pchinga informoval,[10] že čínska spoločnosť CNPC vyhrala medzinárodný tender na prípravu a využite štvrtej časti náleziska Galkynyš. Uviedol tiež, že z turkménskej strany už je pripravená generálna dohoda o strategických princípoch spolupráce v oblasti geologického prieskumu, ťažby a dodávok plynu medzi Turkménskom a Čínou. Týmto dokumentom sa energetická spolupráca dostane na novú platformu.
Stretnutie prezidentov Číny a Turkménska. Foto: turkmenistan.gov.tm
V odpovedi, v rámci čínskeho prístupu ku všetkým partnerom (bez všadeprítomnej progresivistickej povýšenosti) Si Ťin-pching konštatoval: „… naša účasť na projekte Galkynyš a dodávky turkménskeho plynu do Číny sú pre nás veľká česť…“
No a tiež poďakoval Turkménsku za vytváranie vhodných podnikateľských podmienok pre čínske spoločnosti pôsobiace v Turkménsku.
Napokon terajší tranzitný plynovod Turkménsko – Čína je funkčný už pätnásť rokov a súčasťou čínskej účasti v Galkynyši je aj rozšírenie a modernizácia tejto transportnej trasy. Takže Peking, okrem rozširujúcich sa kapacít plynovodu Sila Sibíri z Ruskej federácie, kadiaľ sa futrujú do rastúcej Číny nekonečné objemy ruského plynu, ktorého časť si aj tak v energeticky zmätenej Európe, za Washingtonom zušľachtenú cenu, kúpime ako Made in USA, si zabezpečil aj plyn z Turkménska. Z krajiny, ktorú Brusel pod dúhovou vlajkou naháňa za akési ľudské práva, krajiny ktorá hrá prvú ligu v objeme dokázaných zásob plynu na svete.
Čínska pasca?
Kritici však začínajú, vzhľadom na už nikým neodškriepiteľný nárast vplyvu Číny vo svete, hovoriť o akejsi čínskej pasci.[11] Teda ponúkanie a akceptovanie lacných úverov za podmienok Pekingu. A prevahu čínskych technológií, technických zariadení, export čínskej pracovnej sily a umiestnenie na domáce trhy lacného čínskeho spotrebného tovaru na úkor domáceho ľahkého priemyslu…
Podľa týchto kritikov ide o akúsi analógiu čínskeho Marshallovho plánu s čínskym špecifikom, teda zaistenie si závislosti na Pekingu prostredníctvom tézy o vzájomne výhodnej spolupráci.
Faktom však ostáva poznanie, že čínske spoločnosti sú o konskú dĺžku pred tými západnými. Je to v tom, že rýchlejšie dokážu prejsť od zámeru k realizácii, t. j. efektívnejšie, lacnejšie a v predstihu pracujú k spokojnosti, v tomto prípade Turkménska.
(Autor je penzionovaný veľvyslanec a emeritný vysokoškolský učiteľ)
Ilustrácie: www.nestegaz.ru
[1] Pozri: https://metbugat.gov.tm/newspaper/2
[2] https://neftegazru.com/tech-library/oil-gas-field/552159-galkynysh-gas-field/
[3] https://neftegaz.ru/tech-library/normativno-spravochnaya-informatsiya/141927-zapasy-nefti-i-gaza-klassifikatsiya/
[4] https://turkmenportal.com/blog/94219/kitai-vyigral-tender-na-osvoenie-4i-ocheredi-mestorozhdeniya-galkynysh
[5] https://neftegaz.ru/news/gosreg/250392-g-berdymukhamedov-pozdravlenie-s-dnem-rabotnikov-neftegazovoy-promyshlennosti-i-geologii/
[6] https://www.oilgas.gov.tm/
[7] K parametrom spoločnosti pozri: https://www.cnpc.com.cn/en/aboutcnpc/aboutcnpc_index.shtml
[8] https://www.calikenerji.com/en
[9] o.i. pozri: https://noveslovo.eu/komentare/dolezity-summit-sanghajskej-organizacie-spoluprace/
[10] https://www.turkmenistan.gov.tm/ru/post/98246/vstrecha-prezidenta-turkmenistana-s-predsedatelem-kitajskoj-narodnoj-respubliki-3
[11] https://www.ng.ru/ng_energiya/2025-06-09/12_9270_trap.html
