Určite si spomeniete na nedávnu dôležitú návštevu predsedu vlády Slovenskej republiky Roberta Fica v Azerbajdžane a jeho rokovanie s prezidentom Ilhamom Alijevom (nosnou témou bola energetika, ale aj – a na to nezabúdajme – zbrojársky okruh).
Po skončení rokovaní mali obaja štátnici obsahovo hutnú tlačovú konferenciu, o ktorej slovenské média informovali neprofesionálne, veľmi stručne a dokonca až opovrhujúco. Na osvieženie pamäti si túto tlačovú konferenciu možno pozrieť na youtub-e.[1]
Mňa však pri opakovanom analyzovaní vyjadrení oboch aktérov zaujal potmehúdsky a lišiacky úsmev prezidenta I. Alijeva pri energeticko-strategických vyjadreniach R. Fica.
O tom, že I. Alijev, podobne ako R. Fico, je skúsený politik, nemožno pochybovať, ale to politické lišiactvo a potmehúdstvo zdedil po svojom otcovi, prezidentovi nezávislého Azerbajdžanu (1993 – 2003) Hejdarovi Alijevovi (Heydər Əlirza oğlu Əliyev), ktorý mal bohaté politické skúsenosti ešte z čias Sovietskeho zväzu.[2] A tie nakoniec pretavil v roku 2003 do nespochybniteľného aktu odovzdania prezidentského stolca svojmu synovi.[3]
Ten lišiacky úsmev na tlačovke znamenal, že verbálne ocenil zásadnú vlastnosť slovenského premiéra formulovať národný záujem a schopnosť eliminovať doterajší fušerský prístup voči Azerbajdžanu v podaní slovenských prisluhovačov (Richard Sulík, Karel Hirman a najmä amatér Karol Galek, ktorí vynikali v deštrukcii vzťahov, kde im pri tejto fušerine úspešné asistovala trojica ministrov Ivan Korčok, Rastislav Káčer a Miroslav Wlachovský) a taktiež fakt, že si osvojil filozofiu diplomacie, kde mu, žiaľ, dnes nie celkom efektívne sekunduje dosť mocensky slabý minister Juraj Blanár.
Podstatou filozofie spomenutej diplomacie je zásadná schopnosť vnímať a vyhodnocovať geopolitickú situáciu, rozvíjať kontakty a taktiež vyvažovať a zároveň pragmaticky spolupracovať, pokiaľ je to možné. A samozrejme, dostať do praxe opak toho, čo hovorí jedno francúzske príslovie – parafrázujúc – kto málo žiada, málo dostane.
Pochopenie I. Alijeva
Prezident I. Alijev naznačil, že Azerbajdžan, aj keď nemá vlastné voľné kapacity, pretože jeho plyn je riešený cez dlhodobé kontrakty, pomôže Slovensku s plynom, resp. pomôže vyriešiť iný plyn tak, aby ho mohlo Slovensko odoberať bez toho, aby niekto na Slovensku a v Bruseli nešiel do mdlôb, pretože plyn spoza Uralu má vraj iný nebezpečný zápach, než ten istý spoza Uralu, ale kapitalisticky zušľachtený a najmä drahší.
Do komplexu diplomatických krokov ohľadne energetickej (plynovej) geopolitiky možno zaradiť nedávnu (16. – 17. júl 2025) návštevu predsedu Chalk Maslachaty (Národná rada – horná komora turkménskeho parlamentu) Turkménska Gurbanguly Berdymuchamedova Baku na pozvanie azerbajdžanského prezidenta.
Prezident I. Alijev, vpravo, a turkménsky hosť G. Berdymuchamedov počas privítacieho ceremoniálu.
Len na okraj, G. Berdymuchamedov je exprezident Turkménska (2007 – 2022) a otec jeho súčasného prezidenta Serdara Berdymuchamedova.
Pozvánka do Ašchabadu
Pozvanie k návšteve Baku odoslal I. Alijev do Ašchabadu ešte pred dvomi mesiacmi, po sérii jeho stretnutí s predstaviteľmi Európskej únie. Len so svojou spolurodáčkou zo Sovietskeho zväzu, dnes podpredsedníčkou Európskej komisie a vysokou predstaviteľkou EÚ pre zahraničné veci Kajou Kallasovou sa stretol 25. apríla 2025 v Baku a v máji 2025 v hlavnom meste Albánska počas VI. summitu Európskeho politického spoločenstva (EPS)[4], ktorého sa zúčastnil aj predseda slovenskej vlády R. Fico.
Predtým bol v postsovietskom Baku nemecký prezident, teda prezident postnacistického Nemecka Frank-Walter Steinmeier, ale aj komisár pre energetiku v EK Dan Jørgensen.
Ten sa zúčastnil ako hosť 11. ministerského stretnutia konzultačnej rady Južného plynového koridoru.[5]
Na týchto stretnutiach sa posudzovali otázky zvýšenia dodávok neruského plynu smerom do priestoru EÚ. A nakoľko Azerbajdžan už nemá kapacity, tak sa do zostavy kandidátov na dodávky plynu dostalo Turkménsko, ktoré má síce dlhodobé kontraktačné záväzky voči Ruskej federácii a najmä Číne, ale má ešte rezervy, ktoré by Ašchabad mohol, ak bude chcieť, dať na stôl pre EÚ. Samozrejme, pokiaľ ich z geopolitických dôvodov nenasmeruje inam. Kam? Napr. smerom na Afganistan a do Indie.
Nová zostava delegácie
G. Berdymuchamedov doletel do Baku v sprievode svojej dcéry Oguldžachany Atabajevoj a hlavným bodom rokovaní bola spomenutá téma energetickej spolupráce s akcentom na otázky možného prepojenia budovaného Transkaspického plynovodu, ktorý by umožnil prepojenie s Južným plynovým koridorom a tak v perspektíve umožniť minimalizovať závislosť od plynovodov cez Irán a Ruskú federáciu.
A tu sa očakáva od Ašchabadu politické rozhodnutie na uvoľnenie financovania plynovodu po dne Kaspického mora, ktoré de facto, ani de jure nie je morom.
Prezident I. Alijev počas privítania hosťa z Turkménska o. i povedal: „… som presvedčený, že táto návšteva bude vkladom k rozvoju našich bratských vzťahov… som presvedčený, že táto návšteva dá nový impulz našim vzťahom v oblasti dopravy a energetiky, ale budeme sa baviť aj o budúcej spolupráci a priateľstve… drahý brat, ešte raz vitajte v Azerbajdžane…“
Z povedaného vyplýva, že Baku záleží na novej kvalite bilaterálnych vzťahov s Ašchabadom. Inak, tiež mal ten v úvode spomenutý potmehúdsky úsmev.
G. Berdymuchamedov, v rámci stredoázijského diplomatického princípu vysokej miery úcty prezidentovi o. i. odpovedal: „… hlavným cieľom mojej návštevy Azerbajdžanu je ešte viac prehĺbiť a rozviť dvojstranné vzťahy a dať stimuly na realizáciu nových projektov a smerovaní spolupráce… je logické, že Turkménsko a Azerbajdžan majú dnes široké spektrum spolupráce – v zahraničnej politike, ekonomike, kultúrnej a humanitárnej sfére a nakoniec aj v energetickej oblasti…“[6]
Zhrnúc tieto vyjadrenia, turkménsky hosť zhodnotil bilaterálne vzťahy tromi kategóriami: bratstvo, dobré susedstvo a spolupráca.
Čiže v bilaterálnych vzťahoch medzi Azerbajdžanom a Turkménskom nie je momentálne žiadna dysfória.
Objemy nepustia
V súčasnosti Azerbajdžan dodáva do Európy ročne cca 13 mld. m3 plynu. Brusel očakáva, že by sa tento objem zvýšil na 14 mld. m3. To predpokladá zvýšenie kapacity Južného plynového koridoru až na 20 mld. m3/rok, čo Brusel nepreferuje, pretože si to vyžaduje investície a dlhoročné kontrakty – a to EÚ nie je schopná, pokiaľ bude preferovať Green Deal!
Na druhej strane Baku nie je schopné bez dodatočných zdrojov mimo Azerbajdžanu naplniť žiadosť EÚ.
Podľa oficiálnych údajov v roku 2024 Azerbajdžan vyťažil a vyrobil 50,3 mld.m3 zemného plynu, z ktorého 25,2 mld. m3 bolo exportovaných mimo Azerbajdžan (ide o 12 krajín, s perspektívou exportu aj do Sýrie, ale o tom rozhodne Turecko).[7]
Preto je dôležitá dohoda s Ašchabadom o spoločnom budovaní Transafganského plynovodu, ktorý by sa stal súčasťou komplexu Južného plynového koridoru.
Brusel je síce zainteresovaný (nielen) v priamych dodávkach, ale Ašchabad očakáva aj priame európske investície (kto?) do technického spracovania výroby polymérov, umelých hnojív a syntetických palív.[10]
Tu si treba pripomenúť, že G. Berdymuchamedov pre internetové vydanie Нейтральный Туркменистан povedal: „… Ašchabad je pripravený k spolupráci s európskymi partnermi v otázkach exportu plynu do krajín EÚ. Jednou z najperspektívnejších trás dodávok plynu je transkaspická trasa…“[8] Čiže Turkménsko využíva svoju neutrálnu pozíciu. A to je pre krajinu dobre! A čo možná neutralita Slovenska?[9]
Pritom Ašchabad veľmi dobre vie, že od Bruselu žiadne investície (okrem rečí ohľadne ľudských práv…) de facto nemôže očakávať.
Úloha exprezidenta
Treba si pripomenúť, že v prípade návštevy v Baku ide o exprezidenta, ktorý nemá ústavnú kompetenciu podpisovať žiadne strategické dokumenty. A tak sa aj stalo.
Lenže neformálne dohody medzi G. Berdymuchamedovom a I. Alijevom sú základom budúcich právne záväzných dohôd. Taká je logika rozhodnutia či rozhodnutí autorít južného Kaukazu a Strednej Ázie v praxi.
A že G. Berdymuchamedov a I. Alijev sú autoritami, na rozdiel od napr. takého prezidenta iného postsovietskeho subjektu pred zánikom bez mandátu Vladimíra Zelenského, je fakt!
A aj preto je veľmi dobré, že R. Fico rokoval v Baku s nespochybniteľným prezidentom a prezidentovi bez legitimity nedáva šancu. Možno tak symbolické rokovanie v Kolbasove…
Úloha žien
Na návšteve turkménskej delegácie v Baku si treba všimnúť ešte jeden „neenergetický moment“. Po prvý raz svojho otca sprevádzala O. Atabajeva.
Čiže šlo nielen o jej debut v rámci zahraničia, ale najmä o to, aké sú vnútropolitické perspektívy dcéry, keď už brat je tým prezidentom.
Inak v Baku ako predstaviteľka (viceprezidentka) Nadácie pomoci opusteným deťom rokovala s manželkou azerbajdžanského prezidenta, ktorá je súčasne viceprezidentkou Nadácie H. Alijeva.
Ako nám to všetko do seba pekne zapadá, ako detské puzzle.
Autor je penzionovaný veľvyslanec a emeritný vysokoškolský učiteľ
Fotozdroj: www.president.az
Mapka: red-mskt.livejournal.com
[1] Pozri: https://www.youtube.com/watch?v=l44A_YxxGw0
[2] Алиев, Гейдар Алирза оглы — Википедия
[3] Алиев, Ильхам Гейдар оглы — Википедия Переиздание // WIKI 2
[4] Bližšie pozri: https://sk.wikipedia.org/wiki/Eur%C3%B3pske_politick%C3%A9_spolo%C4%8Denstvo
[5] Pozn.: Južný plynový koridor – jeden z najväčších energetických projektov v Európe, ktorý by mal vyriešiť dodávky plynu z regiónu Kaspického mora, mimo nestabilnej a vojnychtivej Ukrajiny (resp. jej banderovského režimu), do Európy. Projekt bol oficiálne spustený v roku 2018 a participujú na ňom: Azerbajdžan, Gruzínsko, Turecko, Grécko, Albánsko a Taliansko. Podľa plánu by sieť plynovodov mala mať dĺžku 3.500 km. V anglojazyčnej spisbe sa používa kategória „Kaspický región“, kam autori zaradzujú nielen prikaspické štáty, ale aj Strednú Áziu a časť Centrálnej Ázie.
[6] Pozri: İlham Əliyevin Türkmənistan Xalq Məsləhətinin sədri Qurbanqulu Berdiməhəmmədov ilə görüşü olub » Azərbaycan Prezidentinin Rəsmi internet səhifəsi
[7] Bližšie pozri: https://www.ng.ru/cis/2025-07-16/5_9295_aliev.html
[8] Pozri: https://neutrality.gov.tm/
[9] Aktuálne pozície k neutralite na Slovensku pozri: HNonline.sk – Prieskum agentúry SCIO: Takmer tretina Slovákov pripúšťa možnosť pripojiť sa k Rusku, jeden fakt prekvapil
[10] https://www.ng.ru/courier/2022-12-25/11_8624_%20deal.html
