Aj v roku 2026 sa objavila správa Európskej komisie (EK) o stave právneho štátu v EÚ. A podobne ako v minulosti, aj teraz vznikli podozrenia z dvojakého metra. Podľa očakávania, v správe z roku 2026 cítiť prísnosť voči krajinám, ktoré nemajú ideálne vzťahy s bruselskou byrokraciou, naopak, „poslušné vlády“ dostali oveľa lepšie vysvedčenie, pri ktorom sa zavreli oči nad ich najväčšími problémami v oblasti právneho štátu.
V nasledujúcom texte sa budem venovať týmto témam:
Srbsko verzus Ukrajina
Zlý Orbán, dobrý Magyar?
Tradičné výhrady proti Slovensku
Novinári a médiá
Ako obnoviť právny štát?
Srbsko verzus Ukrajina
Ako bolo uvedené, to, čo na správe o právnom štáte od EK prekáža asi najviac, je účelová selektívnosť. Tú možno najlepšie demonštrovať na tom, ako Brusel pristupuje k jednotlivým štátom. EK pritom neposudzuje stav právneho štátu len u členov EÚ, ale aj v niektorých kandidátskych krajinách. Zaujímavé je však to, že si posudzované štáty vyberá veľmi zvláštnym spôsobom. V roku 2026 EK analyzovala Albánsko, Čiernu Horu, Severné Macedónsko a Srbsko. Súčasne sa ale rozhodla nehodnotiť úroveň právneho štátu na Ukrajine. Je pravda, že EK Ukrajinu nehodnotila ani v minulých správach o právnom štáte, avšak vtedy sa to dalo ako-tak vysvetliť tým, že Ukrajina má k členstvu v EÚ oveľa ďalej než hodnotení kandidáti. V posledných mesiacoch však prišlo k zmene rétoriky a niektorí politici začali hovoriť o vstupe Ukrajiny do EÚ dokonca už v roku 2027. Rokovania s Kyjevom, oficiálne otvorené v roku 2024, sa pritom reálne spustili po zmene vlády v Maďarsku v roku 2026, keď sa otvorili už i prvé kapitoly. Dokonca aj tie, ktoré sú z hľadiska právneho štátu kľúčové, napr. „Sloboda, spravodlivosť a bezpečnosť“ alebo „ Súdnictvo a základné práva“. Samozrejme, že Ukrajina je v zložitejšej situácii než iní kandidáti na vstup, pretože sa nachádza vo vojnovom konflikte, ale pokiaľ má čoskoro vstúpiť do EÚ, je potrebné o jej nedostatkoch v oblasti právneho štátu otvorene hovoriť.
Netreba zabúdať, že EK vie byť veľmi kritická aj voči štátom, ktoré dodnes pociťujú následky zamrznutého konfliktu na svojom území, napr. Srbsko. Práve voči nemu je spomedzi kandidátskych štátov správa EK najdlhšia a zrejme i najkritickejšia. Viacero výhrad sa objavuje v oblasti boja proti korupcii. EK uvádza problém pri výsledkoch vyšetrovaní korupcie na vysokej úrovni, zdôrazňuje problémy v oblasti majetkových priznaní, problematiky rozporu záujmov a pod. Tradične kritické je ale aj hodnotenie oblasti médií, kde EK uvádza: „Bezpečnosť novinárov sa ďalej zhoršovala, pričom sa zvýšili fyzické útoky a hrozby.“ Brusel tiež vyjadruje obavy „pokiaľ ide o redakčnú autonómiu a pluralitu verejnoprávnych vysielateľov“. Nuž a medzi výčitky patrí aj to, že „novinári sa často stretávajú s odmietnutím zo strany verejných orgánov zverejňovať informácie…“ Kritika sa takisto objavuje pri občianskej spoločnosti, pretože: „Organizácie občianskej spoločnosti sú vystavené rastúcemu tlaku a útokom.“ V oblasti justičného systému v Srbsku sa zasa upozorňuje na situáciu v oblasti prokuratúry. Vzhľadom na celkový obsah správy sa ale nemožno ubrániť podozreniu, že problémy s právnym štátom v Srbsku narastajú preto, lebo Belehrad sa nepodriaďuje politike Bruselu, najmä pri vzťahoch s Ruskom.
Samozrejme, viaceré body kritiky Srbska by mohli byť oprávnené, avšak skúsme si predstaviť, že by sa podobne kriticky poukazovalo na nedostatky právneho štátu na Ukrajine – zoznam výhrad by potom musel byť nekonečne dlhý. O ukrajinskej korupcii na vysokej úrovni sa rozprávajú legendy a týka sa to aj rozkrádania prostriedkov z EÚ. Korupcia však zasahuje celú spoločnosť, navyše, zväčša ide o jediný spôsob, ako si zachovať slobodu a vyhnúť sa „busifikácii“, teda prepadu civilistov náborovými pracovníkmi TCK a násilnému odvlečeniu do výcvikového armádneho strediska. Tam sa už žiadne ľudské práva neberú do úvahy a každý odpor „odvlečencov“ sa láme tými najbrutálnejšími metódami. Nuž a pokiaľ sa občianska spoločnosť, tvorená príbuznými násilne odvlečených obetí, postaví proti „busifikácii“, aj ju štátna moc zlomí a donúti, aby sa ospravedlnila a na internete vykrikovala „Sláva Ukrajine!“. Ani o bezpečnosti novinárov sa na Ukrajine nedá vôbec hovoriť a zoznam tamojších zavraždených už od roku 2014 je naozaj dlhý. Rovnako nefunguje redakčná autonómia a pluralita verejnoprávnych vysielateľov, a to ani pri takých kontroverzných témach ako Stepan Bandera či „hrdinovia UPA“. Pre toto všetko sa o právnom štáte na Ukrajine nedá urobiť ani trochu pozitívna správa a pre EK je výhodnejšie túto tému „vymlčať“.
Zlý Orbán, dobrý Magyar?
Ďalším z príkladov dvojakého metra zo strany EK je jej správa o právnom štáte v Maďarsku v roku 2026. Počas obdobia vlády Viktora Orbána EK podozrenia z porušenia princípov právneho štátu okamžite tematizovala a kritizovala mnohé z jeho krokov. Maďarsko v danom období si určite nemožno idealizovať, ale používaný jazyk v správach EK bol naozaj tvrdý. V porovnaní s ostrou kritikou Orbánových vlád je EK voči novej vláde Pétera Magyara oveľa miernejšia. Nejde však len o zmenu rétoriky, ale aj o mieru „pochopenia“ pre rôzne porušenia princípov právneho štátu. V správe EK o Maďarsku v roku 2026 dominuje pochvalný výrok, ktorým sa celá správa začína: „Nová vláda sa zapojila do intenzívneho reformného úsilia o obnovu právneho štátu.“ Kvôli krátkemu času od maďarských volieb nie je možné všetky trendy podrobne zanalyzovať, ale EK akiste registrovala, čo sa v posledných mesiacoch stalo s ústavným poriadkom v Maďarsku. Dokonca vo svojej správe o právnom štáte uvádza nasledovné: „V júni 2026 nová vláda predložila návrh ústavnej zmeny (sedemnásty dodatok) na verejnú konzultáciu; ten bol prijatý Národným zhromaždením 13. júla 2026 a ešte musí byť publikovaný.“
Zmenám ústavy v Maďarsku som sa venoval v inom texte (pozri tu), sú však naozaj problematické, a preto pochvalný jazyk EK trochu zaráža. Brusel pritom nezareagoval ani na výhrady mimovládnych organizácií, napr, Human Rights Watch, ani na podnety konkrétnych maďarských inštitúcií pre rôzne medzinárodné orgány, napr. pre Benátsku komisiu. Zvlášť pri otázkach nezávislosti súdnictva býva EK veľmi iniciatívna, v Maďarsku však účelovú zmenu dôchodkového veku ústavných sudcov prijala akosi chladne. Neutrálnym jazykom uviedla, že sedemnásty dodatok „… by obnovil dôchodkový vek 70 rokov pre členov Ústavného súdu. V dôsledku toho sa funkčné obdobie štyroch z 15 členov vrátane predsedu skončí, keď nadobudne účinnosť novela ústavy.“ Úplne chýba poukaz na riziká daného kroku pre právny štát. Ukončenie mandátu prezidenta prijala EK tiež veľmi neutrálne. Prezident pritom nebol jediný, koho nová vláda vyradila z politiky pochybným spôsobom. Najnebezpečnejším ustanovením je zrejme obmedzenie výkonu funkčného obdobia poslanca parlamentu na 12 rokov. Týmto krokom sa totiž účelovo znemožňuje lídrovi opozície Viktorovi Orbánovi a aj viacerým skúseným politikom strany Fidesz účasť v nasledujúcich parlamentných voľbách. To by si v správe EK zaslúžilo aspoň zmienku, opäť však chýba akákoľvek kritika.
Tradičné výhrady voči Slovensku
Medzi obvyklé ciele kritiky EK pri otázkach právneho štátu patrí aj SR v čase vlády Roberta Fica. Nedostatky správ EK v minulosti som podrobne analyzoval (pozri tu, tu), avšak objektívny obraz o stave právneho štátu v SR sa neobjavuje ani v správe z roku 2026. Správa má 26 strán a štyri kapitoly (justičný systém; protikorupčný rámec; pluralita a sloboda médií; ostatné inštitucionálne otázky týkajúce sa bŕzd a protiváh). V tomto texte sa nebudem venovať všetkým tvrdeniam v správe EK, poukážem len na niektoré polemické témy.
V kapitole o justičnom systéme sa objavuje viacero podstatných vyjadrení, zaujímavá je napr. kritika výrokov politikov voči sudcom: „Vyjadrenia politikov namierené proti sudcom a ich rozhodnutiam vyvolávajú obavy, pokiaľ ide o nezávislosť súdnictva.“ Kritika rozhodovania sudcov je niekedy primeraná, niekedy prehnaná, niekedy aj hrubá, ale v zásade sa dá porovnať s kritikou, ktorá sa v SR objavovala v minulosti – povestné boli napr. nevyberané útoky politikov a novinárov proti sudcom Ústavného súdu SR pod vedením Ivetty Macejkovej (tu a tu). Nič sa však nedá porovnať s excesmi, ktoré sa tu objavili v rokoch 2020 – 2023. Útoky politikov a novinárov voči mnohým nevinným sudcom pri kauzách Búrka a Víchrica boli naozaj neprijateľné a je alarmujúce, že štátna moc vtedy koordinovane poskytovala spriazneným novinárom informácie o čase a mieste zatýkania sudcov, aby ich mohli diskreditovať. Žiaľ, aj EK sa vo svojej správe o právnom štáte z roku 2021 o daných kauzách vyjadrovala oslavne: „V súčasnosti je 20 sudcov a ďalších predstaviteľov spravodlivosti a orgánov činných v trestnom konaní objektom trestných konaní…, a to v rámci zintenzívneného úsilia orgánov verejnej moci o zníženie korupcie v justičnom systéme…“ EK tiež opomenula, že hoci sa kauza Búrka začala ešte v marci 2020, krátko po veľkom víťazstve Igora Matoviča a spol. vo voľbách, po vyše šiestich rokoch dopadla ako totálne fiasko. Svoje podporné výroky pri trestných stíhaniach sudcov z minulosti však EK nikdy neprehodnotila a napriek odhaleniam chýb pri vyšetrovaní sa k tejto téme prestala vyjadrovať.
S týmto súvisí aj problém korupcie, kde správa EK z roku 2026 zaujíma veľmi jasné stanovisko: „…v oblasti účinného vyšetrovania a stíhania korupcie na vysokých miestach sa nedosiahol žiadny pokrok…“ EK tu pokračuje vo svojej rétorike z obdobia vlád Igora Matoviča a Eduarda Hegera, keď hodnotila veci zjednodušene. Pre vtedajšie postupy používala oslavný jazyk, napr. v správe z roku 2021: „úsilie Slovenska potláčať korupciu sa výrazne zintenzívnilo a prináša výsledky v podobe vyšetrovania a trestného stíhania viacerých prípadov korupcie na najvyššej úrovni“. Že sa mnohé oslavované „výsledky“ nepotvrdili pred súdmi si však už museli všimnúť aj v EK. Navyše, pri téme právneho štátu a vyšetrovania korupcie by si pozornosť zaslúžili aj ďalšie pochybné praktiky z daného obdobia, napr. tzv. preparácia kajúcnikov alebo extrémne dlhé väzby, často s cieľom prinútiť obvineného k podpisu dohody o vine a treste. EK v tohoročnej správe negatívne vníma aj „… pokračujúcu prax generálneho prokurátora rušiť konečné rozhodnutia polície a prokurátorov…“ Aj keď s generálnym prokurátorom netreba vždy súhlasiť a jeho monokratické postavenie nie je vždy výhodou, faktom je, že v minulosti zabránil mnohým nespravodlivostiam v trestných konaniach a jeho činnosť pomohla ochrániť základné práva konkrétnych jednotlivcov.
Ku korupcii na vysokých miestach teba dodať, že tento problém reálne existuje, je vážny a nemožno ho podceňovať. Ani kvôli tomu by sa však v právnom štáte nemali porušovať práva obvinených. Súčasne tiež platí, že korupcia sa deje za zatvorenými dverami a zväčša bez svedkov; preto nikdy nebudeme poznať jej presný rozsah a pri žiadnej inej téme sa nebudú tak ľahko šíriť fámy a špekulácie. Rovnako sa treba pýtať, kto korupciu kritizuje. V danej súvislosti je pre kritiku EK významnou diskvalifikáciou jej vlastná minulosť, napr. pri kauze Pfizergate. Preto treba brať úprimnosť vyjadrení EK o korupcii na vysokých miestach v jej správach o právnom štáte s rezervou. Navyše, v súčasnosti sa mnoho podozrení z korupcie v EÚ objavuje pri otázkach zbrojenia. Žiaľ, „superkorupčnej“ téme obchodov so zbraňami sa v EÚ a ani v správach EK o právnom štáte nevenuje primeraný priestor. Pritom práve zbrojárske obchody ponúkajú pre korupciu na vysokých miestach najširší priestor: pri mnohých výrobcoch zbraní existuje malá konkurencia, podstatné informácie zo zmlúv sa dajú pod zámienkou bezpečnosti utajiť a kritika čohokoľvek, čo súvisí s nákupom zbraní môže viesť k nálepke „ruského agenta“.
Novinári a médiá
Podľa očakávania, EK vo svojej správe poukazuje aj na situáciu v STVR a spol.: „Obavy týkajúce sa autonómie verejnoprávnych médií neboli vyriešené… Správa Media Pluralism Monitor 2026 dospieva k záveru, že súčasná štruktúra riadenia, systém financovania, prepúšťanie a nábor zamestnancov, ako aj otázky týkajúce sa nestrannosti a vyváženosti spravodajského obsahu, prispievajú k veľmi vysokému hodnoteniu rizika v tejto oblasti…“ Je zaujímavé, že EK vyjadruje svoje obavy o verejnoprávnosť teraz, a nie pred rokom 2023, keď sa o nestrannosti a vyváženosti spravodajského obsahu vtedajšej RTVS nedalo ani len uvažovať, EK vtedy neregistrovala ani veľmi vážne kauzy, napr. spôsob, akým zbavili funkcie riaditeľa spravodajstva Vagrama Chuguryana za to, že pripustil v RTVS odlišný názor. Nutne tak vzniká dojem, že EK dlhodobo neusiluje o pluralitu vo verejnoprávnych médiách, ale o informovanie priaznivo naklonené Bruselu. Dokonca možno povedať, že EK nejaví záujem o nestrannosť a vyváženosť v médiách ako takých. Potvrdením daného faktu je, že v správach o právnom štáte jej nestálo za zmienku ani blokovanie štyroch nepohodlných médií zo strany Národného bezpečnostného úradu (NBÚ) v roku 2022.
EK v správe za rok 2026 kritizuje aj celkovú situáciu novinárov v SR, keď uvádza: „Na zvýšenie bezpečnosti novinárov boli prijaté len obmedzené opatrenia, pričom prípady zastrašovania a obťažovania sú naďalej bežné.“ Pokiaľ ide o otázky bezpečnosti, EK by mohla viac vnímať, že zastrašovanie a obťažovanie sa nedeje len proti novinárom, ale aj zo strany novinárov. Dokonca možno povedať, že práve novinári mainstreamových médií tento trend v minulosti umocnili. Cielené kampane proti nepohodlným ľuďom s odlišným názorom naberali často až psychotické rozmery, pričom aktivistickí novinári cielene útočili na tých, ktorí sa pokúšali jednostrannosť ich informovania vyvažovať. Zaujímavé je aj to, že EK v prípade SR spomenula tvrdenie Investigatívneho centra Jána Kuciaka o údajných troch SLAPP žalobách, teda „zastrašujúcich žalobách“ proti novinárom. Síce nevysvetlila, prečo určité žaloby považuje za zastrašujúce, najviac však zaráža, že hoci sa údajné SLAPP žaloby tematizujú, voči trestno-právnej šikane nepohodlných novinárov a iných publicistov sa vôbec nevystupuje. Takéto prípady si pritom zažilo nielen Slovensko, ešte častejším javom sú v krajinách ako Nemecko. Tam prenasledovanie odlišných názorov naberá masový rozmer, a vládnuci politici v minulých rokoch podali stovky trestných oznámení, najmä za trestný čin „Urážka a ohováranie zamerané proti osobám politického života“, zavedený v roku 2022 (pozri tu). Čiže na rozdiel od Slovenska, kde sa razí téza, že politici musia zniesť viac kritiky než ostatní, v Nemecku získali politici silnú ochranu a štátne orgány prenasledujú ich kritikov. A podľa očakávania, EK o tom v správe za rok 2026 opäť mlčí. Podobne ako o osude európskych novinárov, zaradených na sankčný zoznam EÚ (pozri tu).
Ako obnoviť právny štát?
Určite by nebolo na škodu, keby EK prejavovala záujem nielen o bezpečnosť novinárov, ale aj o bezpečnosť iných osôb, ktoré sa stali obeťou fyzických útokov. Zvlášť očividná bola v tomto ohľade ignorácia atentátu na Roberta Fica v správach EK: v správe z júla 2024 nevyjadrila EK žiadnu kritiku a v správach z rokov 2025 či 2026 jej už téma atentátu nestála ani za zmienku. Možno sa pritom pýtať, či by sa takto mlčalo pri podobnom atentáte na niektorého z lídrov opozície. EK tiež vo svojich správach netematizovala smutné úmrtia Ľubomíra Krivočenka či Milana Lučanského vo väzbe a ani mnohé iné vážne kauzy z rokov 2020 – 2023. Problémom je aj neochota EK diskutovať so subjektmi, ktoré by mohli poukázať na problémy právneho štátu v SR a doplniť jednostranné zdroje EK – v minulosti na to poukázal napr. advokát Martin Ribár.
Podľa očakávania, EK vo svojej správe o právnom štáte predložila Slovensku viaceré svoje odporúčania. Niektoré sú seriózne, niektoré účelové, avšak s trochou irónie možno správu ako takú považovať aj za akési odporúčanie pre Slovensko. EK ňou dáva najavo, že situácia v oblasti právneho štátu sa zlepší, keď si voliči vo voľbách vyberú lídrov ochotnejších ustupovať Bruselu
. A ak by sa súčasnej opozícii podarilo v roku 2027 získať ústavnú väčšinu 90 hlasov, tak by na Slovensku nastal rozmach právneho štátu. Napr. keby nová vláda podľa maďarského vzoru zbavila funkcie prezidenta Petra Pellegriniho, zakázala kandidatúru Roberta Fica v ďalších parlamentných voľbách či prerušila vysielanie verejnoprávnej STVR, aby sa zmenil jeho obsah. Potom by EK zrejme opäť podľa maďarského vzoru skonštatovala, že „Nová vláda sa zapojila do intenzívneho reformného úsilia o obnovu právneho štátu“.
Účet Klubu Nového slova – IBAN: SK8211000000002624852008