Dňa 13. júla 2026 schválil maďarský parlament kontroverznú novelu ústavy, ktorá predstavuje významný zásah do formy štátu. Napriek tomu, že viaceré výhrady voči politickému štýlu strany Fidesz boli oprávnené, ústavná novela prináša mnohé problematické zmeny. Prehliadnuť nemožno najmä fakt, že po nadobudnutí účinnosti sa predčasne ukončia mandáty prezidenta Tamása Sulyoka, ako aj niekoľkých sudcov Ústavného súdu. To všetko sa deje za súhlasného mlčania európskych inštitúcií, ktoré zvykli kriticky reagovať na všetky kroky Orbánovej vlády.
V nasledujúcom texte sa budem venovať týmto témam:
Odstránenie nepohodlného prezidenta a sudcov
Ďalšie inštitucionálne zmeny
Ako ďalej, právny štát?
Príklad pre Slovensko?
„Očistný oheň“ a „militantná demokracia“?
Odstránenie nepohodlného prezidenta a sudcov
Ako bolo uvedené, najčastejšie spomínanou súčasťou novely ústavy bolo ukončenie mandátu prezidenta Tamása Sulyoka. Ten má zaniknúť dňom po nadobudnutí účinnosti novely ústavy a parlament by mal následne zvoliť novú hlavu štátu. Premiér Péter Magyar obhajoval tento krok v parlamente tvrdením, že prezident nereprezentoval jednotu národa a dôsledne slúžil záujmom predchádzajúcej Orbánovej vlády. Toto odôvodnenie bolo málo presvedčivé, keďže predstava, že prezident bude dostatočne reprezentovať „jednotu národa“ je v situácii vnútorne rozdelenej spoločnosti ťažko uskutočniteľná. Len sotva možno tvrdiť, že by sa niečo také podarilo väčšine doterajších maďarských alebo i slovenských prezidentov. Hlavným problémom odvolania prezidenta Sulyoka, ako aj ďalších ústavných zmien, je však zjavný rozpor s hodnotami, ktoré tvoria jadro právneho štátu, najmä s princípom právnej istoty. Právna istota je dôležitou hodnotou práve v súčasnosti, keď sa dynamicky menia spoločenské vzťahy, a to nielen vďaka novým technológiám, ale aj kvôli zmenám v medzinárodnej politike. Samozrejme, existujú situácie, keď sa právna istota obmedzuje a zákony pôsobia retroaktívne – na Slovensku napr. v otázkach reštitúcií majetku po roku 1989. Tieto prostriedky sa však majú využívať čo najmenej.
Stabilitu spoločenských vzťahov ohrozujú aj personalizované právne normy, zvlášť pri ústavno-právnych otázkach, ktoré súvisia so stabilitou štátnych inštitúcií. Môžeme si totiž predstaviť situáciu, že strana Tisza čoskoro stratí podporu, ktorú získala v tohoročných voľbách a nasledujúce voľby sa skončia opäť víťazstvom strany Fidesz, ktorá by pri súčasnom volebnom modeli mohla získať aj ústavnú väčšinu. V prípade návratu Fideszu k moci by potom vyvstala otázka, aký postoj zaujme k novému prezidentovi. Určite by sa objavili požiadavky na jeho predčasné odvolanie. A ešte zaujímavejšou výzvou by bolo, či sa takýto postup môže opakovať po každých nasledujúcich parlamentných voľbách, v ktorých získa ústavnú väčšinu niekto iný. Z hľadiska princípov právneho štátu nemožno opomenúť ani ľudsko-právnu rovinu, pretože garancie základných práv sú v právnom štáte dôležité a právo byť volený predstavuje dôležité základné právo. V prípade odvolania prezidenta Sulyoka prichádza k priamemu zásahu do tohto práva. Nemožno tiež vylúčiť, že v budúcnosti sa objaví súdny orgán, ktorý skonštatuje, že pasívne volebné právo prezidenta bolo porušené. A politická kríza v Maďarsku môže potom eskalovať…
Magyarova novela ústavy však prináša významné zmeny nielen pre prezidenta, ale aj pre ústavný súd. Spomenúť treba skrátenie funkčného obdobia ústavných sudcov z 12 na 9 rokov. Sudcovia ústavného súdu si budú opäť voliť vlastného predsedu, a to na trojročné funkčné obdobie, čím nahradia súčasný systém, podľa ktorého ho vymenúval parlament. Ústavný súd tiež znovu získa právomoc preskúmať niektoré rozpočtové a daňové otázky. Ústavná novela takisto posilňuje úlohu sudcov pri menovaní a odvolávaní predsedov Národného úradu pre súdnictvo a Najvyššieho súdu Maďarska (Kúria). Ich mandáty sa skrátia z deviatich na šesť rokov a opätovné vymenovanie už nebude možné. Zrejme najkontroverznejším aspektom novely v oblasti súdnictva je však to, že na ústavných sudcov sa bude opäť vzťahovať povinný vek odchodu do dôchodku 70 rokov. To v praxi povedie k ukončeniu výkonu funkcií štyroch sudcov vrátane bývalého generálneho prokurátora Pétera Polta dva mesiace po nadobudnutí účinnosti novely. Daný stav tak môže priniesť zmenu hlasovacích pomerov na ústavnom súde v prospech novej moci.
Pri zásahoch do ústavného súdnictva si treba uvedomiť, aký dôležitý je tento orgán pre každú politickú moc, zvlášť keď si jeho členovia nedokážu udržať politickú neutralitu. Nielen v strednej Európe sa ústavné súdy často menia na politický nástroj, ktorý presadzuje záujmy konkrétnych vplyvných skupín a občas prichádza i k „flexibilnému ohýbaniu“ ústavy, často v rozpore s jej zmyslom a podstatou. V situácii, keď politická moc stratí podporu verejnosti, môže byť práve podpora ústavného súdu poslednou líniou obrany pre politikov. Aj Péter Magyar do budúcna zrejme očakáva pokles popularity svojej strany a možno aj rozpad politických síl, ktoré ho podporujú – práve v takej situácii by mohol byť priateľsky naklonený ústavný súd užitočným nástrojom udržania moci. Paradoxom je pritom to, že práve na maďarskom ústavnom súde bolo doteraz menej aktivizmu než napr. v ČR. Súviselo to však aj s tým, že strana Fidesz vládla dlho a tak v priebehu rokov vykreovala ústavný súd, s ktorým sa neocitala v takom vysokom počte ústavných sporov.
Ďalšie inštitucionálne zmeny
Medzi ďalšie významné ústavné zmeny patrí aj reforma, ktorá zavádza 12-ročný limit pre výkon funkcie poslancov parlamentu. Z toho vyplýva, že politici, ktorí už pôsobili tri volebné obdobia v parlamente, nebudú môcť kandidovať v budúcich voľbách. Nová vláda tvrdí, že opatrenie podporí politickú obnovu, rozšíri demokratické zastúpenie a zabráni tomu, aby sa zakorenené politické štruktúry stali trvalými. Strana Fidesz však celkom oprávnene namieta, že toto ustanovenie nespravodlivo vylučuje mnohých skúsených politikov z budúcich volieb. Faktom je, že skoro polovica poslancov strany Fidesz pri tomto modeli už nebude môcť kandidovať. Ide pritom o najvýznamnejších poslancov danej strany, ktorí priťahujú oveľa viac voličov než politickí nováčikovia. Aj bývalý predseda poslaneckého klubu Fidesz Gergely Gulyás odstúpil zo svojej funkcie pred hlasovaním s tým, že stranu by mal viesť niekto, kto bude naďalej spôsobilý kandidovať do parlamentu.
Obmedzenie výkonu činnosti poslanca na tri funkčné obdobia je naozaj veľmi reštriktívne. Pri aplikácii takýchto princípov by ani Robert Fico nemohol vo voľbách do NR SR v roku 2006 kandidovať ako líder volebnej listiny Smeru-SSD a zrejme by sa nikdy nestal premiérom. Čosi podobné by v prípade takejto ústavnej praxe platilo aj o Angele Merkelovej a veľmi rýchlo by skončil aj Winston Churchill – už pred prvou svetovou vojnou. Vo všeobecnosti pritom možno povedať, že každý politik potrebuje najprv získavať skúsenosti v pozícii radového poslanca, aby mohol neskôr vykonávať vedúce funkcie v zákonodarnom orgáne alebo vo vláde. Takisto platí, že istý čas trvá, kým si vybuduje meno a známosť a až po rokoch v nižších funkciách môže zrealizovať svoje politické zámery. Keby prichádzalo k neustálym obmenám kádrov, politici by boli ešte oveľa závislejší od ekonomickej oligarchie a jej médií než sú v súčasnosti, pretože neustále obmieňaných poslancov by verejnosť poznala len málo. Takisto by mali k dispozícii maximálne 12 rokov a potom by museli nútene odchádzať do iných sfér pôsobenia, čo by viedlo k tomu, že by sa preventívne zabezpečovali. Z politiky sa určite lepšie odchádza, pokiaľ poslancovi po skončení funkcie vytvorí finančná oligarchia dobre platené miesto poradcu výmenou za „správne hlasovanie“.
V tomto texte nie je možné analyzovať všetky súvisiace zmeny právneho poriadku, ale medzi ďalšie inovácie možno zaradiť vytváranie ústavného základu pre zriadenie nového úradu, ktorého úlohou bude ochrana verejného majetku a postup voči údajne zneužitému majetku štátu. Nový orgán takisto získa vyšetrovacie právomoci. To budí obavy najmä po skúsenostiach so zneužívaním vyšetrovania rôznych káuz na Slovensku v rokoch 2020-2023. V novele maďarskej ústavy však bolo schválených i niekoľko ďalších inštitucionálnych zmien. Ide o zrušenie parlamentnej gardy, odstránenie veta rozpočtovej rady pri štátnom rozpočte a zníženie počtu zákonov vyžadujúcich schválenie ústavnou väčšinou v parlamente. S niektorými ústavnými zmenami sa určite dá súhlasiť, napr. s obmedzením práv rozpočtovej rady. Niečo ako rada múdrych pre otázky rozpočtu nefungovalo ani v Maďarsku, hoci išlo o zmysluplnejšiu inštitúciu než to, čo máme na Slovensku. Naša Rada pre rozpočtovú zodpovednosť totiž nemá reálnu možnosť ovplyvniť tvorbu rozpočtu a ani autoritu ovplyvňovať vládnych politikov pri príprave rozpočtu.
Ako ďalej, právny štát?
Podľa premiéra Magyara znamená novela ústavy začiatok širšieho procesu obnovy ústavného poriadku. Je však otázkou, prečo bolo potrebné zmeniť ústavu takto kontroverzným spôsobom. Novela nebola nevyhnutná pre udržanie si politickej moci, pretože strana Tisza má obrovskú väčšinu v parlamente. Péter Magyar mohol počkať ešte dva a pol roka a potom vybrať „svojho“ prezidenta. V takom prípade by predišiel výhradám kvôli porušovaniu princípov právneho štátu. Ďalšou z možností bolo čo najskoršie konanie referenda o novej ústave, o čom sa tiež hovorilo. V prípade referenda by sa dali presvedčivejšie vysvetliť aj zmeny na ústavnom súde či obmedzenie mandátu poslancov na 12 rokov. Pri podobnom referende však treba brať do úvahy i možné riziká. Perspektíva referenda o novej ústave by sa mohla ľahko skomplikovať, pretože pri jeho príprave by zrejme vznikli rozpory o hodnotových otázkach, a to medzi konzervatívnymi a liberálnymi podporovateľmi novej moci. Ak by Péter Magyar vyšiel pri príprave novej ústavy v ústrety niektorým požiadavkám európskych inštitúcií, napr. v rodových otázkach, je možné, že by sa dané témy dostali do centra referendovej kampane. To by následne ohrozilo celý projekt novej ústavy. Uvedené riziko do určitej miery vysvetľuje postup novej moci pri nedávnej zmene ústavy, na konflikte s princípmi právneho štátu sa tým ale nič nemení.
Rozpor s princípmi právneho štátu zdôrazňuje najmä prezident Sulyok, ktorý je o. i. aj skúseným ústavným právnikom. Zdôrazňuje to napriek tomu, že nakoniec novelu ústavy podpísal. Kvôli svojim obavám sa však už predtým obrátil na Benátsku komisiu, ktorá je poradným orgánom Rady Európy. Hoci prezident požiadal Benátsku komisiu o naliehavé stanovisko k zmenám ústavy, tento orgán potrebuje určitý čas na preskúmanie podkladov. Podľa vyhlásenia prezidentskej kancelárie tak bude Benátska komisia skúmať novelu počas svojho októbrového zasadnutia. Objavili sa aj argumenty, že parlament by mal so zmenou ústavy počkať na jej stanovisko, to však nie je reálne. Ak si bude Benátska komisia chcieť udržať nejakú mieru integrity, bude musieť proti postupu novej moci vysloviť výhrady. Keby teda parlament čakal na stanovisko daného orgánu, zrejme by sa dostal pod tlak, aby zmenil aspoň časť návrhov pri novele ústavy. Lenže zmenou ústavy a rýchlou voľbou nového prezidenta ešte počas leta sa vytvorí fait accompli, ktorý sa nebude dať len tak ľahko odstrániť. Takže očakávaná októbrová kritika Benátskej komisie zrejme vyznie do prázdna, zvlášť, keď ju nebudú zdôrazňovať ani mainstreamové médiá a ani Brusel.
Druhým procesným nástrojom, ktorý sa prezident Sulyok pokúsil využiť, je postup pred ústavným súdom. Prezident položil otázky týkajúce sa svojho odvolania predtým, ako vláda publikovala návrh novely. Maďarský ústavný súd však zatiaľ návrh prezidenta nezaradil do programu. Na jednej strane sa objavila výhrada, že ide o preventívnu kontrolu ústavnosti, ktorú tento orgán nevykonáva. A ďalším problémom bolo, že časť sudcov konštatovala svoju možnú zaujatosť, takže by ich nemusel byť dostatočný počet, aby danú otázku posúdili. Zrejme sú si vedomí, že ústavnú novelu by nemohli prijať bezo zvyšku, chcú však postupovať opatrne a tak zatiaľ neprichádza k sporu s novou mocou. Paradoxne, jedným z častých argumentov využívaných voči Orbánovej vláde bolo tvrdenie o snahe podrobiť si súdnu moc, postup v prípade tejto novely ústavy však nenasvedčuje, že by v danom súdnom orgáne dominovali iba „zarytí orbánovci“. Skôr je možné, že časť sudcov sa pokúša nájsť určité modus vivendi s novou mocou a vyhýbajú sa otvorenému ústavnému konfliktu. Ústavný spor však bude zrejme pokračovať i po zmene prezidenta.
Príklad pre Slovensko?
Maďarská novela ústavy je svojím významom zásadná a predstavuje výzvu aj pre budúci vývoj na Slovensku. Skúsme si predstaviť situáciu, že po parlamentných voľbách v roku 2027 získa opozícia ústavnú väčšinu 90 hlasov v Národnej rade SR. To síce nie je pravdepodobný scenár a skôr možno očakávať akýsi volebný „pat“, ale hypoteticky treba riešiť aj alternatívu, že politická opozícia s podporou Bruselu získa ústavnú väčšinu. To sa už raz stalo v roku 2020 a len málokto bol pripravený na to, čo nasledovalo. Skúsme si predstaviť, že by nová moc na Slovensku začala po roku 2027 postupovať podobne ako tá v Maďarsku. Výhrady opozície voči prezidentovi Pellegrinimu sú veľmi dobre známe a keby mala k dispozícii 90 hlasov, možno by sa naozaj nechala inšpirovať maďarským príkladom. Prekážkou pre poslancov by zrejme nebolo ani to, že na rozdiel od Maďarska bol slovenský prezident zvolený v priamych voľbách. Rovnako i obmedzenie výkonu funkcie poslanca na 12 rokov by v SR opozícii skôr vyhovovalo. Takéto ustanovenie by znemožnilo Robertovi Ficovi stať sa lídrom kandidátnej listiny vo voľbách do NR SR a čosi podobné by platilo aj o mnohých ďalších vedúcich politikoch Smeru či Hlasu. Naopak, politici ako Ivan Korčok, Michal Šimečka či Jaroslav Naď by podobnému obmedzeniu nečelili, pretože v minulosti pôsobili skôr v treťom sektore alebo na ministerstve zahraničia, kde sa politicky angažovali i bez volebnej legitimácie.
Samozrejme, novela ústavy podľa maďarského vzoru by sa zrejme dotkla aj Ústavného súdu SR. Pokiaľ ide o vekovú hranicu 70 rokov pre odchod do dôchodku, tú by pred skončením svojho funkčného obdobia dosiahol len sudca Ľuboš Szigeti. Sudkyňa Jana Baricová síce daný vek tiež dosiahla, už teraz však vlastne „nadsluhuje“, a to až do zloženia sľubu novým sudcom. Celkovo ale možno konštatovať, že Ústavný súd SR nie je zďaleka naklonený Ficovej vláde a naopak, niektorí sudcovia majú užšie väzby na opozíciu. Tá by preto nemusela pristúpiť k obmedzeniam ústavných sudcov, ako sa to stalo v Maďarsku. Navyše, ak by sa súčasná opozícia udržala pri moci počas celého funkčného obdobia 2027-2031, mohla by budúcich nových členov ÚS SR kreovať práve ona – väčšine súčasných ústavných sudcov totiž uplynie funkčné obdobie v apríli a v októbri 2031. Samozrejme, treba dodať, že ešte nie je jasné, kto bude vtedy prezidentom. Pokiaľ ide o skrátenie funkčného obdobia ústavných sudcov, to by sa dalo akceptovať i v SR, veď podľa pôvodnej verzie ústavy bolo ich funkčné obdobie len 7 rokov, hoci s možnosťou opakovaného výkonu funkcie.
„Očistný oheň“ alebo „militantná demokracia“?
Kroky novej moci po voľbách 2026 nazval premiér Magyar patetickým pojmom „Očistný oheň“ (Tisztító Tűz), ktorý je prezentovaný ako snaha o komplexné politické, hospodárske a právne oslobodenie Maďarska spod vplyvu korupcie a mafie. Zo strany Pétera Magyara však takéto čierno-biele formulácie nepôsobia dosť presvedčivo. On sám, ako aj niektorí jeho ľudia sa totiž podieľali na budovaní politického systému strany Fidesz v Maďarsku a tiež z neho čerpali nezanedbateľné výhody. Péter Magyar opustil svoje funkcie až v roku 2024, keď už bol daný systém za zenitom a v krajine silnelo volanie po zmene. Péter Magyar navyše svoju verejnú kritiku prvýkrát vyjadril v situácii, z ktorej sa dalo veľa vyťažiť. Išlo o škandál súvisiaci s kontroverzným udelením milosti prezidentky Katalin Novák osobám, ktoré kryli sexuálne zneužívanie. To bol politicky veľmi výhodný moment pre oddelenie sa od vládnej moci, ale úprimný odporca Orbánovho systému by s kritikou vystúpil oveľa skôr. Samozrejme, nedostatky Orbánovej politiky si možno všimnúť i neskôr, avšak tí, čo sa od strany Fidesz oddelili až v čase poklesu jej popularity, by mali byť so zakladaním „očistných ohňov“ opatrnejší.
Konanie strany Tisza v Maďarsku po voľbách 2026 by sa dalo označiť za akýsi prejav „militantného právneho štátu“, resp. „militantnej demokracie“ . Osobne som túto koncepciu opakovane kritizoval (tu a tu), pretože vychádza z predstavy, že voči „nepriateľom demokracie“ netreba postupovať prostriedkami demokratického právneho štátu. Vzhľadom na hlboké rozdelenie spoločnosti je pritom čoraz jednoduchšie označovať tých druhých za „nepriateľov“ a v mene „obrany demokracie a právneho štátu“ voči nim používať diktátorské prostriedky. Navyše, v mnohých európskych štátoch sa už dávnejšie presadila inštitucionalizovaná oligarchia a vôľa väčšiny občanov nie je pre tvorbu politických rozhodnutí rozhodujúca. A aby si táto oligarchia udržala svoju moc, snaží sa obmedzovať čoraz väčší počet „nepriateľov“. Vôbec pritom neprekáža, že daní „nepriatelia demokracie“ umožňujú zmenu politických pomerov voľbami, ako napr. aj Fidesz v Maďarsku.
V dnešnej Európe sa v mene „obrany demokracie a právneho štátu“ často vznáša obvinenie zo šírenia proruských naratívov a dané obvinenie sa používa aj voči politikom strany Fidesz (Viktor Orbán, Péter Szijjartó). Nie sú však jediní: v súčasnosti sa mnoho novinárov a kriticky uvažujúcich ľudí z členských štátov EÚ ocitá pod tlakom a dokonca aj na sankčnom zozname EÚ. Týmto ľuďom sa následne „zmrazil majetok“, zakázalo sa im slobodne zamestnať či slobodne cestovať a boli vystavení množstvu ďalších šikán (tu a tu ). Nepohodlní intelektuáli síce neporušili žiadny zákon, neviedol sa voči nim žiadny súdny proces, ale hlásali „proruské naratívy“, a preto ich inštitúcie EÚ vyhlásili za „nepriateľov“. Voči nim už nebolo potrebné aplikovať princípy právneho štátu a ani rešpektovať ich základné práva. Dnes však už nie je problémom ani zrušiť voľby, v ktorých zvíťazil „nesprávny“ kandidát ako v Rumunsku (tu a tu ) alebo odstrániť prezidenta, ktorý bol zvolený „nesprávnou“ politickou stranou, ako v Maďarsku. A problémom zjavne nie je ani vytvorenie podmienok volebnej súťaže, z ktorej sa kvôli formálnym dôvodom a priori vylúči skupina „nesprávnych“ politikov typu Viktor Orbán. Keby sa to stalo v bývalom ZSSR, bola by to diktatúra, v Európe sa to však označuje za „očistný oheň“ v mene „obrany demokracie a právneho štátu“…
Účet Klubu Nového slova – IBAN: SK8211000000002624852008