Staronové nóvum – viceprezident Kazachstanu

Viceprezident Erlan Karin. Foto: www.akorda.kz

Prvé voľby poslancov jednokomorového Kurultaj, ktoré sa konali 23. augusta 2026, sa stali jednou z etáp prechodu Kazachstanu na novú politickú architektúru krajiny.

Ďalším prvkom tohto prechodu je zriadenie, v súlade s novým textom Ústavy Kazachstanu[1], postu viceprezidenta.

Ide o naplnenie dikcie článku 49 Ústavy Kazachstanu, kde sa uvádza:

1. Viceprezidenta Kazachstanu vymenováva prezident Kazachstanu so súhlasom Kuultaju vyjadrenom väčšinou hlasov z celkového počtu poslancov.
2. Počas výkonu svojej funkcie nesmie byť viceprezident zvolený za poslanca, zastávať iné platené funkcie, obchodnú činnosť, alebo byť členom politickej strany.
3. Viceprezidenta základe poverenia prezidentom ho zastupuje pri kontakte a interakcii s Kurultajom, vládou a ostatnými štátnymi orgánmi a ďalej vykonáva ďalšie funkcie na základe určenia prezidentom.

Keď už sme pri dikcii novej Ústavy Kazachstanu, asi stojí za to – aby nevznikali zbytočné optimistické, či pesimistické interpretácie ohľadne témy jazyka v Kazachstane – si pozrieť aj článok 9:

1. Úradným jazykom Kazašskej republiky je kazašský jazyk.
2. V štátnych organizáciách a orgánoch miestnych samospráv s spolu s kazašským jazykom oficiálne používa ruský jazyk.
3.  Štát sa stará o vytváranie podmienok pre štúdium a rozvoj jazykov zjednoteného národu Kazachstanu.

Staronové nóvum – model 2026

Prezident Kasym-Žomart Tokajev podpísal 5. septembra 2026 výnos „O kompetenciách viceprezidenta Kazachstanu“[2].

Ako uvádza oficiálny denník KazPravda, o.i. viceprezident bude: „.. .rozpracovávať a predstavovať hlave štátu iniciatívy strategického charakteru v oblasti vnútornej a zahraničnej politiky…“[3]

Aj keď zo vzdialenosti (teda zo Slovenska) to vyzerá, že vytvorenie postu viceprezidenta je taký „americký kopirajt“, možné to je, ale treba spomenúť, že v mocenskom systéme Kazachstanu bol od roku 1995 (zriadený v rámci Ústavy Kazachstanu 1995) funkčný post štátneho tajomníka Kazachstanu, čo bol de facto, ale nie de jure, viceprezident.

A ešte predtým sa v roku 1990 vedľa prezidenta Kazašskej SSR objavil post zástupcu prezidenta zmenený na viceprezidenta. Zastával ho Erik Asanbajev (Ерик Асанбаев). Po vyhlásení nezávislosti Kazachstanu ostal vo funkcii, až do roku 1995.

V modernej histórii Kazachstanu post štátneho tajomníka zastávalo 13 politikov ako riadne menovaní a dvaja ako dočasne poverení (Karim Masimov a Nurlan Nigmatulin), pričom Marat Tažin bol dvojnásobne vo funkcii.

Menovitý prehľad štátnych tajomníkov

Treba si uvedomiť že v zásade sa funkcie štátneho tajomníka operatívne korigovali pod konkrétnu osobu na danej pozícii a v danom okamžiku vyžadovanú politickú tematiku, z čoho plynú aj obdobia, čo boli vo funkcii.

Napríklad, keď bol štátnym tajomníkom terajší prezident K.-Ž. Tokajev, historicky sa posilňoval medzinárodný blok, v čom pokračoval K. Saudabajev. Naopak, keď boli vo funkcii I. Tasmagambetov a M. Tažin posilňoval sa ideologický segment. Pri A. Džaksybekovi sa posilnil obranný segment. Nástupom na post E. Karina bola hlavnou úlohou štátneho tajomníka vystabilizovaná príprava stratégie v oblasti vnútornej politiky[4]:

1. Achmetžan Esimov (Ахметжан Есимов) vo funkcii: 4.3.1996 – 24.10.1996;
2. Abiš Kekilbajev (Абиш Кекилбаев) – 30.10.1996 – 29.1.2002;
3. Kasym-Žomart Tokajev (Касым-Жомарт Токаев) – 29.1.2002- 13.6.2003;
4. Imangali Tasmagambetov (Имангали  Тасмагамбетов) – 13.6.2003 – 9,3.2004;
5. Oralbaj Abdykarimov (Оралбай Абдыкаримов) – 10.3. 2004 – 18.5. 2007);
6. Kanat Saudabajev (Канат  Саудабаев) – 15.5.2007 – 23.1. 2012;
7. Muchtar Kul-Muchammed (Мухтар Кул-Мухаммед) – 23.1. 2012 -16. 1.2013;
8. Marat Tažin (Марат Тажин) – 16.1. 2013 – 21. 1. 2014;
9. Karim Masimov – poverený (Карим  Масимов) – 21. 1. 2014 – 2. 4 . 2014;
10. Adilbek Džaksybekov (Адильбек Джаксыбеков) – 2. 4. 2014 – 22. 10. 2014;
11. Nurlan Nigmatulin – poverený (Нурлан Нигматулин) – 22 . 10. 2014 – 11. 11. 2014;
12. Gulšara Abdykalikova (Гулшара Абдыкаликова) – 11.11. 2014 – 25.2. 2019;
13. Bachytžan Sagintajev (Бахытжан  Сагинтаев) – 1. 3. 2019 – 24. 3. 2019;
14. Marat Tažin (Марат Тажин) – 24.3.2019 – 18.9.2019;
15. Krymbek Kušerbajev (Крымбек Кушербаев) – 18. 9. 2019 – 5. 1. 2022;
16. Erlan Karin (Ерлан Карин)  – 5. 1. 2022 – 31. 8. 2026.

Kto je viceprezident Erlan Karin

Doterajší – a teda posledný – štátny tajomník Kazachstanu E. Karin sa presunul na post viceprezident, pričom zostal hlavným ideológom a stratégom AkOrdy.

Výber či voľba prezidenta, to je možno kruciálna otázka celého aktuálneho politického projektu[5] spojená s témou reanimácie postu viceprezidenta v Kazachstane.

Dňa 31. augusta 2026 prezident Kazachstanu K.-Ž. Tokajev podpísal príslušný dekrét o menovaní viceprezidenta krajiny. Post viceprezidenta vyvolal – nielen v Kazachstane – veľmi intenzívnu diskusiu na tému „nástupca“.

Novomenovaný viceprezident a súbežne staronový štátny tajomník Kazachstanu Erlan Tynymbajuly Karin (Ерлан Тынымбайұлы Қарин)[6], ktorý bol doteraz (a aj ako viceprezident ním ostáva) hlavným ideológom AkOrdy, nie je personálne politické nóvum, či človek padnúc znenazdajky z neba, a v Astane a jej širokom okolí je dostatočne známy. V prezidentskom tíme K.-Ž. Tokajeva bol zodpovedný za vnútornú politiku, podporu reforiem a formovanie oficiálnej štátnej koncepcie a ideológie „spravodlivého Kazachstanu“.

Sám E. Karin nie je ani politický mladík a ani politický starec (v koncepte sovietskych elít). Narodil sa 26. mája 1976 (blíženec) v obci Aksau v Šymketskej oblasti. A ako vravia hviezdy, blíženci pod pôsobením planéty Merkúr sú intelektuálne založení (!), ale vraj v ich „… duši prebývajú dve duše…”[7].

Okrem E. Karina do zoznamu blížencov napríklad patria: Alexander Puškin, Richard Wagner, Thomas Mann, Arthur Conan-Doyle, Ian Fleming, John Fitzgerald Kennedy, Marilyn Monroe, Clint Eastwood, Tom Jones, Steffi Graf, Heidi Klum, Alanis Morissette, Kylie Minogue, Bob Dylan, Johnny Depp, Morgan Freeman, Clint Eastwood, Angelina Jolie, Elizabeth Hurley, Natalie Portman, Nicole Kidman, alebo aj Peter Juza…

Z postu učiteľa/lektora sa E. Karin prepracoval do vedúcich pozícií v kazašských analytických štruktúrach. Lenže jeho politický prerod nastal, keď sa stal (2003) podpredsedom strany ASAR, kde bol zodpovedný za jej ideológiu a ďalšie politické smerovanie, ktoré – ako ukázal čas – šlo do stratena[8], lenže bez vyvodenia zodpovednosti.

A to je – teda vyvodenie zodpovednosti za tupé politické rozhodnutia – nielen kazašský problém!

Finálny akord

Menovaním E. Karina sa v Kazachstane zakončuje proces výstavby nového politického systému v krajine.

Nová mocenská štruktúra Kazachstanu teraz získala špecifický obsah. Prezident K.-Ž. Tokajev zostáva na čele systému, pričom E. Karin sa stáva spojivom medzi prezidentom a ostatnými vládnymi zložkami.

Jednokomorový Kurultaj sa zmenil na parlamentný pilier aktualizovanej vertikály. Kandidatúru E. Karina, ktorú navrhol prezident K.- Ž. Tokajev, podporilo 141 zo 145 poslancov Kurultaja, štyria sa zdržali hlasovania.

Prezident poveril viceprezidenta, aby zastupoval pozíciu hlavy štátu v spolupráci s parlamentom, kabinetom ministrov a inými vládnymi agentúrami v kľúčových politických otázkach.

Táto formulácia ponecháva veľa priestoru pre politickú prax – funkčné obdobie prvého viceprezidenta bude určované nielen Ústavou Kazachstanu, ale aj (najmä) pokynmi samotného prezidenta.

Kazašská schéma, hovoríme o viceprezidentovi, sa výrazne líši od americkej. V Spojených štátoch prezident a viceprezident chodia k volebným urnám v jednom zväzku a dostávajú spoločný mandát od voličov. V Kazachstane kandidatúru navrhuje hlava štátu, súhlas dáva Kurultaj, po ktorom nasleduje prezidentské vymenovanie.

E. Karin preto nezískal svoj vlastný volebný mandát. Postsovietska analógia je bližšie k Azerbajdžanu, kde viceprezidentov menuje prezident (I. Alijev), a pozíciu prvého viceprezidenta zastáva od roku 2017 Mehriban Alijeva.

Kazašská verzia však nesúvisí s rodinným nástupníctvom. E. Karin je kariérny politický manažér, ktorý vyrástol a kultivoval sa v systéme okolo K.-Ž. Tokajeva.

Po rozhodnutí Ústavného súdu Kazachstanu dostal K.-Ž. Tokajev právne potvrdenie faktu, že sa môže opäť zúčastniť volieb. Formálne sa ďalšie prezidentské voľby majú uskutočniť v roku 2029. Logika vnútornej politiky Kazachstanu však zvyšuje pravdepodobnosť scenára predčasných prezidentských volieb. Nakoniec K.-Ž. Tokajev sa k tomu uchýlil už v roku 2022, aby zosynchronizoval svoj osobný mandát s ďalšou fázou reforiem.

Teraz môže podobná schéma vzniknúť de facto ihneď. Bola prijatá nová Ústava Kazachstanu, bol zvolený a sfunkčnený Kurultaj, je tu inštalovaný viceprezident….

Treba už len doplniť fakt, že v druhej polovici septembra sa plánuje – v súlade s článkom 70 a 71 Ústavy Kazachstanu – vytvorenie Kazašskej ľudovej rady (Қазақстан Халық Кеңесі), najvyššieho poradného orgánu, ktorý získa právo na legislatívnu iniciatívu[9] a je vymaľované.

Politická reforma v Kazachstane sa teda neskončila oslabením prezidentskej vertikály, ale jej inštitucionálnou úpravou.

Kurultaj poskytuje legislatívnu podporu, vláda vykonáva rozhodnutia, Bezpečnostná rada Kazachstanu[10] zabezpečuje kontrolu nad bezpečnostným sektorom a nový viceprezident bude zabezpečovať, resp. zabezpečuje koordináciu a poistenie v prípade akejkoľvek vnútropolitickej krízy.

Hlavné intrigy sa tak nateraz presúvajú zo štruktúry systému smerom na načasovanie jeho ďalšej legitimácie.

A tu to vyzerá tak, aspoň z pohľadu z Trnavy, že predčasné prezidentské voľby a znovuzvolenie K.-Ž. Tokajeva je pravdepodobnejšie, než hľadanie cez inštitút viceprezidenta jeho nástupcu.

(Autor je penzionovaný veľvyslanec a emeritný vysokoškolský učiteľ)

SÚVISIACE:
Kazašský Kurultaj už má predsedu
Kazachstan to už má za sebou
V Astane to na uhorkovú sezónu nevyzerá

---

[1] Plný text pozri: https://www.akorda.kz/ru/konstituciya-respubliki-kazahstan-3053339

[2] Text pozri: https://www.akorda.kz/kz/kazakstan-respublikasy-vice-prezidentinin-okilettikteri-turaly-58256

[3] https://kazpravda.kz/n/tokaev-utverdil-polnomochiya-vitse-prezidenta-kazahstana/
[4] Spracované podľa: https://caspian.institute/product/sektor-kazahstana-kisi/gosudarstvennyj-sovetnik-respubliki-kazahstan-erlan-karin-rol-i-mesto-v-sisteme-vlasti-38834.shtml

[5] https://fergana.ru/articles/149087/?country=kz

[6] Jeho oficiálny životopis pozri: https://akorda.kz/kz/kazakstan-respublikasynyn-vice-prezidenti-erlan-tynymbayuly-karin-317503

[7] Blíženci (znamení) – Wikipedie

[8] Pozn.: Šlo o politicko/stranícky projekt dcéry vtedajšieho prezidenta Darigi Nazarbajevoj.

[9] https://noveslovo.eu/komentare/kazassky-kurultaj-uz-ma-predsedu/

[10] https://akorda.kz/kz/memleket-basshysy-kauipsizdik-kenesi-men-onyn-apparaty-turaly-erezheni-bekitti-1181321