Šťastná trinástka

„Je to celkom iná kniha, než som písal doteraz,“ hovorí o svojej poslednej knihe Hotel na samote jej autor Leopold Moravčík. Áno, prvý raz to nie je literatúra faktu, ale klasická próza s vlastnou témou, dejom, miestom, postavami. Hotel na samote je príbehom z čias, ako sa uvádza na prebale knihy, keď „…všetko bolo dovolené, ale takmer nič nefungovalo, ako malo. Snáď s výnimkou organizovaného zločinu. Bolo to obdobie veľkej privatizácie, lacných úverov, ktoré sa nemuseli splácať…“ Príbeh „typizovaného“ podnikateľa-hoteliéra je napísaný ľahko, pútavo a sviežo; cítiť v ňom autorov humorizujúci, možno až jemne ironizujúci nadhľad. Rôzne motívy – dravosť nového podnikateľského prostredia, neznalosť a naivita niektorých jeho aktérov, prítomnosť mafie, skutočných i fingovaných policajtov, korektného i pokútneho sledovania a získavania informácií, naznačených kontaktov medzi oficiálnymi inštitúciami a podsvetím, mužsko-ženské prvky – autor splietol do celku, ktorý nielen vtipne, ale aj realisticky popisuje dobu spred pár desaťročí. A keď sa hlavnej postave i čitateľovi vidí, že všetko už chápe, zrazu opäť nechápe vôbec nič… Autor vynikajúco pracuje s napätím v príbehu a so zvedavosťou čitateľa, ktorého k románu doslova pripúta. Text poskytuje potešenie z čítania, z toho, ako rôzne sa dajú posudzovať tie isté momenty, ako sa menia v očiach jednotlivých aktérov a ako sa tým dej posúva dopredu.

Postavy sa pohybujú v podstate v dosť krutom svete, ale len niektoré vedome – iné sa tam ocitajú akoby náhodou a celkom presne ani nevedia, čo sa skutočne deje. Aj hlavný hrdina,  majiteľ hotela, zistí až po čase, že niečo nie je v poriadku a že je azda len figúrkou v nejakej hre. Prepadne ho neistota a strach, usúdi, že potrebuje zbraň. Aj si ju oficiálno-neoficiálne zadováži, ale keďže nie je „pravým“ prvkom sveta na okraji podsvetia, zase vzniká len rad situácií, v ktorých sa usiluje so zbraňou a jej použitím zžiť. Vtipne je načrtnutý aj jeho podnikateľský úspech – hoteliér si myslí, že závisel od neho samotného, že sa mu proste po čase začalo dariť, ale nakoniec sa ukáže, že nie celkom… že dôležitú rolu zohrali klienti, ktorí potrebovali ústranie a najmä samotná poloha hotela na samote – totiž prostredia ideálneho „na kutie piklov“. Podnikateľ sa, samozrejme, stretne s tučnými zväzkami bankoviek, ktoré sa stanú základom jeho čierneho fondu a ktoré v čase problémov dokážu robiť zázraky, ale aj s prvkami vlastnej paranoje – veď nakoniec, ktovie, či niekto nesleduje aj jeho, a tak sa občas musí skryť vo vlastnom hoteli… Kniha je bohatá na mnohé náznaky, ktoré spoločne dotvárajú obraz tých dní a nesú v sebe trefné zovšeobecnenia, ktoré vystihujú rodiace sa podnikateľské prostredie.

Hotel na samote je výborné čítanie nielen na leto. Kultivovaný jazyk, napätie, akčné zápletky, vtipné hodnotenia, jednoducho, autorovi sa podarilo spracovať obraz reality, ktorý, hoci je vo svojej podstate aj ťaživý, predsa len v jeho podaní nadobúda prvky znesiteľnosti a istej ľahkosti. L. Moravčík nechce čitateľa zaťažiť, skôr umožniť pozrieť sa na istú dobu s oslobodzujúcim odstupom.

Kniha ústi do súhrnu poučení, „zásad prežitia slovenského podnikateľa v nových podmienkach“, ku ktorým hoteliér počas svojho podnikania dospeje. Sú výborné a nevzťahujú sa iba na podnikanie; poslúžia aj v bežnom živote. Napr.: „Keď človek nevie, čo podniknúť, nemal by robiť nič, inak pokazí aj to, čo bolo v poriadku.“ Alebo: „Keď nadobudneš presvedčenie, že všetko je v najlepšom poriadku a vývoj ide správnym smerom, mal by si sa pozrieť za seba presvedčiť sa, či tam nestojí Osud a nechce ťa ovaliť po hlave železnou tyčou…“ No a do tretice: „Nedávaj sa dohromady s takou, ktorá má blízko k polícii, ak si sa predtým vážne zaplietol s atraktívnou exmanželkou šéfa mafie.“

Zahraničnopolitický komentátor Leopold Moravčík je známy okrem skvelej novinárskej práce  v 70. až 90. rokoch minulého st. knihami, ktoré patria do kategórie literatúry faktu. Opakovane sa v nich venoval Číne, dianiu, ovplyvňujúcemu vývoj vo svete, ale aj rodným Lúčkam a Liptovu. Doteraz napísal 12 kníh a jednu spolu s manželkou preložil; Hotel na samote je jeho 13. autorskou knihou. Pôvodne som chcela napísať, že Leo Moravčík do vlastnej literárnej tvorby zablúdil, ale teraz váham, či to nie je naopak: Možno nezablúdil, možno sa v nej našiel…

(Celkovo 206 pozretí, 1 dnes)

Ďalšie články:

Facebook
Telegram
Twitter
Email

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Účet Klubu Nového slova – IBAN: SK8211000000002624852008
variabilný symbol pre Slovo 52525

Týždenný newsletter