Artur Bekmatov na FB, 13. marca 2025
Včera sme s Milanom Kurucom z Pracujúcej chudoby absolvovali diskusiu o postavení pracujúcich. Vypichnem niekoľko vecí, ktoré odzneli:
– základná črta systému zostáva zachovaná: pracujúci predáva svoju prácu zamestnávateľovi, pre ktorého je práca zamestnancov nástrojom na generovanie zisku, zatiaľ čo zamestnanci samotní nemajú z nimi vytvorenej nadhodnoty nič – dostávajú poväčšine mzdu umožňujúcu im len prežiť do nasledujúceho mesiaca.
– aby sa zamestnanci vôbec dostali na úroveň mzdy, ktorá umožní im a ich rodinám dôstojné prežitie, sú nútení pracovať nadčas, v noci, počas víkendov a sviatkov či nútení dostať sa k výkonnostným či dochádzkovým bonusom. V skratke: za mzdu umožňujúcu len prežitie musia podať nadpriemerný pracovný výkon a odpracovať vyšší časový objem práce.
– pracujúci v prevažnej miere nie sú za takýchto podmienok ekonomicky slobodní. Mzdy, ktoré poberajú, im neumožňujú šetrenie. Je pre nich problém každý neplánovaný výdavok. Ich život v systéme skôr pripomína hlodavca bežiaceho v koliesku – ak prestanú utekať, majú existenčný problém.
– zamestnávatelia šetria náklady (až 35 %) angažovaním zahraničnej pracovnej sily cez tzv. fiktívne živnosti. Zdieranie pracujúcich z Ázie zneužívajú na dusenie domácej pracovnej sily a navyše pri tom štát pripravujú o desiatky miliónov eur. Je to učebnicová téma ľavice, s ktorou však nepracujeme. Existuje vážne riziko, že sa témy po čase chopí krajná pravica, pričom ju zdeformuje: bude sa snažiť postaviť domáceho robotníka proti zahraničnému. Skutočný rámec, kedy pôvodcom problému je vlastník kapitálu, zostane skrytý. A o pár rokov sa zase budeme v diskusii zamýšľať, čo robí ľavica zle, keď stále prešľapuje na mieste a volič uprednostňuje krajnú pravicu…
2 Odpovede
Veľmi dobre rozpracovaný problém . Ale tento problém má riešenie: nepúšťať si sem ďalších cudzích investorov, ak nemajú ošetrené, koľko domácich pracovníkov a občanov Slovenska a v akých profesiách zamestnajú. Ak sa tu má postaviť „baterkáreň“ ( a nemyslím tú konkrétnu, i keď…), malo by byť ešte pred výkopom prvej hrude v pôde budúcej fabriky jasné, a to z feasibility study, koľko bude potrebovať zamestnancov, v akej kvalifikácii a že to budú výhradne slovenskí občania. Ak nie? Ok, choďte preč!
Dávam do pozornosti iné a politicky a právne elegantnejšie riešenie: Prijať zákon o Fonde sociálnych a enviromentálnych/ekologických rizík k zahraničným investíciám (významným a veľkým), resp. ku všetkým, ktoré žiadajú podielnícky benefit od tuzemského štátu (daňové prázdniny alebo iné úľavy) a zákon určí spôsob a parametre zloženia finančnej kaucie, pokrývajúcej sociálne a enviromentálne (zdravotné a ekologické) riziká spojené s realizáciou investície. Lebo ak taký zákon nie je (neexistuje), nie je (účinná) „regulácia“ a kontrola, a také podnikanie je v pomeroch podnikateľskej svojvôle bez možnosti spätného postihu (sankcií) voči danému podnikateľskému subjektu a „zostávajú (len) oči pre plač“, tak pre zamestnancov ako aj pre štát.