Dnešný kapitalizmus – imperialistický predátor

Hneď po novembri sme mali možnosť spoznať aktuálne formy kapitalizmu, ktorý sa bezohľadne vrhol na majetok vytvorený v celom povojnovom období v bývalom Československu. Takmer okamžite sme museli odovzdať tú časť majetku, ktorý vytvára najväčšie zisky: banky, sporiteľne, obchodné reťazce a neskôr aj telekomunikácie a skoro aj celú elektrifikačnú sieť. Stratili sme Slovnaft, ktorý vytvára nielen veľké zisky, ale v podstate je nepostrádateľný s veľmi dobre vybudovanou odberovou sieťou. Zvláštne je, že prostredníctvom nastrčené americkej firmy sa Slovnaft dostal do maďarských rúk, do firmy s omnoho menšou skúsenosťou aj kapacitou ako dovtedy náš Slovnaft. Odovzdali sme aj oceliarne na východe Slovenska a ešte sme ich aj dotovali, aby sa americký majiteľ mal lepšie. Vtedajší prezident USA telefonicky poďakoval vtedajšiemu slovenskému premiérovi za záchranu US Steel v Amerike; spoločnosti, ktorá bola pred úpadkom, pomohol slovenský oceliarsky gigant, pardon, predseda vlády.

Neskôr a po etapách sa Slovensko stalo aj veľkou výrobňou áut, čo je politikmi a žurnalistami komentované ako obrovská výhoda, ktorou sa Slovensko stalo automobilovou veľmocou.

Zisky zo všetkých spomenutých odvetví odchádzajú za hranice, teda nerozvíjajú na Slovensku nič. Zaratúvajú sa však do hrubého domáceho produktu, takže štatisticky Slovensko vyzerá neobyčajne dobre, skoro ako Rakúsko.

Nedávno som čítal a vlastne ešte stále dočítavam knihu Jacquesa de Saint Victora: Neviditelná moc. Mafie a demokratická společnost od 19. do 20 století (Maraton, 2023, 360 strán), o tom, ako sa mafie v Taliansku, vo Francúzsku a v Spojených štátoch dostali do vládnucich štruktúr, čo im podstatne vylepšuje existenciu a pomáha zvyšovať zisky, pretože sú priamo pri prideľovaní štátnych zakázok. No a pretože sú to mafie, tak používajú aj vrcholové antihumánne aktivity, akými sú vraždy. Spomeňme si na sériu vrážd po novembri ´89, kedy sa boj o privatizáciu zvrhol aj do fyzického odstraňovania protivníkov ich vraždením a hádzaním do vodných priehrad. Štát nebol na to pripravený, takže predovšetkým evidoval udalosti. Bola to náhoda, hlúposť, naivita, alebo účasť na privatizačnom profite?

No a pozrime sa teraz na západ od hraníc Slovenska, do Českej republiky, kde prebieha hra zvaná bitcoinova aféra. Vytvorila sa aj určitá legenda, ktorej súčasťou je úžasný politický akt najviditeľnejšieho človeka, ktorým je nedávny minister spravodlivosti Pavel Blažek. Kto verí tejto legende, nech zotrvá v nádhernom pocite, že miliardové presuny sa môžu udiať dohodou jedného vyučeného zámočníka a jedného nesmierne inteligentného ministra…

Môžeme sa pozrieť aj na druhú stranu, za východnú hranicu Slovenska, teda na Ukrajinu. Aj tam prebiehal a stále prebieha tuhý boj o trvanlivé zdroje ziskov, ktorými sú poľnohospodárska pôda a náleziská vzácnych prírodných nerastov. Zisky z poľnohospodárskej produkcie už dávno tečú mimo Ukrajinu, no a teraz bude podobná cesta vybudovaná aj pre zisky z obchodovania s nerastnými surovinami. Odporná je skutočnosť, že sa tak deje na pozadí vojny, ktorá bola údajne nevyprovokovaná a Ukrajina je obeťou. Nuž nevyprovokovaná táto vojna nebola, ale pravdou je, že Ukrajina je obeťou. Obeťou zákerných hier západných kapitalistov. Ich zisky sa zvyšujú, pričom obeťami už sú aj ich vlastné krajiny vrátane Slovenskej republiky. Obrovské prostriedky venované na kupovanie a kšeftovanie so zbraňami prinášajú zisky veľkým výrobným monopolom, trošku aj subdodávateľom, no a pochopiteľne aj organizátorom všetkých týchto aktivít. Kto bude musieť splatiť obrovské dlhy, ktoré vytvorila Európska komisia? Mimochodom, žiadny takzvaný investigatívny novinár sa nikdy nezaujímal o vývoj majetkových pomerov členov Európskej komisie, ako aj ich rodinných príslušníkov…

Viacerí vzdelanci, napríklad David Korten či Noam Chomsky, si už pred mnohými rokmi položili otázku: Kto vládne svetu? No a vyšlo im, že sú to obchodné reťazce. Keď sa začala industriálna revolúcia, tak základom boli fabrikanti, ktorí vytvorili priestor pre masovú, hlavne strojársku, výrobu. K tomu boli potrebné bane a železiarne, kde sa vytvárali základné suroviny pre spomenuté fabriky. Aby sa tak mohlo diať, boli potrebné peniaze a tak vznikli mohutné banky a bankári sa stali v podstate vládcami sveta. Po druhej svetovej vojne však už banky nie sú až také dôležité, pretože opäť dominuje výmenný obchod, kde sa zase mohutne predvádzajú rozmanité obchodné reťazce. Finančný systém je však dôležitý, pretože jednak spravuje zisky a zároveň umožňuje rozmanité pôžičky, takže sa zaradil no výmenného procesu. Toto pochopili aj mafie. Keďže žijeme v akejsi iluzórnej liberálnej demokracii, tak dôležitú organizačnú úlohu zohrávajú politici. A tu nastupuje práve zaujímavá kniha o prieniku mafii do politických štruktúr v Taliansku, vo Francúzsku a v Spojených štátoch amerických. Vymenúva aj viacerých politikov vrátane najvyšších postov spomenutých štátov, ktorí sa buď podieľali na vzostupe mafie, alebo to z neznámych dôvodov tolerovali. Prečo asi?

Vznikli najprv milionári a dnes už aj miliardári, ktorí potrebujú predvádzať svoje bohatstvo prostredníctvom vplyvu na riadenie štátu, regiónu alebo mesta, čo sa nedeje vždy etickým a niekedy ani právne čistým spôsobom. Honoré de Balzac kedysi napísal, že za každým veľkým majetkom stojí nejaký zločin. Aká miera pravdy je tu vyjadrená? Sú bohatí ľudia vôbec užitoční? Možno povedať, že ako kedy a ako kde. Bez aktivít milionárov v Amerike by nikdy nevznikol taký skvelý akademický priestor. Za vlastné peniaze vytvárali univerzity, vybavovali ich knihami a vytvárali fondy na chod škôl. Vytvorili aj transamerickú železnicu, ktorá prepojila tichomorské a atlantické pobrežie krajiny. Aj v Európe v 19. storočí niektorí bohatí šľachtici dávali stavať nemocnice, chudobince aj sirotince. Možno povedať, že niektorí americkí miliardári sa síce hrajú na výskumníkov vesmíru, no tým zároveň pomáhajú svojmu štátu, ktorý nemusí venovať toľko prostriedkov na vesmírny výskum. Viditeľne výrazne neužitočnými miliardármi sú ruskí miliardári, ktorí sa skôr predvádzajú svojím bohatstvom a vplyvom na špičkových politikov, ako užitočným prínosom pre regióny, v ktorých žijú a z ktorých žijú.

Niektorí pozorovatelia a pseudoanalytici sa pohoršujú až híkajú nad aktivitami amerického prezidenta, ktorý udeľuje vysoké clá alebo dane, aby chránil amerických podnikateľov. No ale to isté robia aj v Európe, ale postupne a nie s takým krikom. Napokon aj obrovský systém sankcií proti Rusku mal posilniť ekonomiku v Európskej únii, čo sa však nestalo, pretože táto je v hlbokej depresii, neschopná sebareflexie a revitalizácie. Tieto sankcie pomohli predovšetkým americkej ekonomike, a pochopiteľne aj čínskej, a ruská ekonomika si našla inú obchodnú sieť. Takže najviac postihnutou je Európa. No a tu sa dotýkame zase otázky, čo z tohto celého mala Európska komisia a teda aj jednotliví členovia?

Možno sa tiež pozrieť na existenciu a fungovanie západoeurópskych futbalových a basketbalových klubov, ktoré sú výrazne financované miliardármi z arabských krajín a z Číny. Bez nich by sa v západoeurópskom športe netočilo také ohromné množstvo peňazí, hráči by sa nekupovali za desiatky až stovky miliónov eur. No a najprv to boli aj ruskí miliardári, ktorí financovali hlavne anglické športové kluby a napríklad zachránili londýnsku Chelsea pred krachom a ukončením činnosti.

Zo spomenutého mi vychádzajú dve dôležité otázky a síce, či je možné oddeliť mafie od vplyvu na ekonomiku a politiku sveta, druhou otázkou je, ako skrotiť medzinárodné ekonomické kartely? Vyzerá to tak, že chobotnica prenikla tak hlboko do ekonomiky a politiky, že iba nejaká zásadná zmena v tom na nejakú dobu môže urobiť poriadok. Čo je to zásadná zmena? No samozrejme, sociálna revolúcia, neorganizovaná mafiou, ale ľavicovými prúdmi odtrhnutými od mafii, aj od ideálov násilia.

Tu sa dotýkame potreby redefinovania sociálneho pohľadu na svet, môžeme to nazvať aj nového ľavicového pohľadu. Zatiaľ sledujeme iba živelné aktivity typu hippies v minulosti, alebo vyhľadávanie nejakých sociálnych konkrétnych problémov a okolo toho urobenie akoby novej teórie či programu. Toto však nevedie k zásadnej zmene, ani hippies nemohli zmeniť Ameriku, pretože nemohli a nechceli vládnuť. Každá zmena je možná len cez uchopenie moci. Pseudoľavica sa predvádza podporou palestínskych odbojárov, pričom jej vôbec nevadí ťažké vykorisťovanie a vyvražďovanie černochov v Strednej Afrike. Obetí sú desiatky miliónov, no európsky takzvaní liberáli na to nič. V Strednej Afrike si veľkokapitál robí, čo chce, ovláda, mení, likviduje vlády, vyháňa obyvateľstvo z ich prirodzeného prostredia a robí z nich obrovské množstvo bezdomovcov. Používa k tomu rozmanité súkromné armády, ktoré nepodliehajú žiadnemu štátu, ale konajú na objednávku a za peniaze. Humanitárne organizácie však tak ďaleko nedovidia. Podľa OSN je v pohybe, to znamená vo vyhnanstve, asi 100 miliónov ľudí. OSN to však len eviduje, pričom niet nikoho, kto by túto antihumánnu aktivitu zastavil.

Na týchto príkladoch je vidno obrovskú moc veľkého kapitálu, viditeľne spojeného so zločineckými organizáciami, ktoré pokojne pred zrakmi celej Organizácie Spojených národov, Európskej únie a ďalších organizácií kolonizujú celé oblasti Afriky priamo barbarským spôsobom.

Základná otázka znie: kto je schopný zastaviť tieto imperialistické a koloniálne praktiky voči slabým národom aj štátom nielen v Afrike, ale aj v ostatných svetadieloch? Odpoveď na túto otázku nepoznám!