Západ v úpadku

Francúzsky historik a antropológ Emmanuel Todd pod týmto názvom vydal minulý rok svoju najnovšiu knihu. Pripomínam, že E. Todd predpovedal zánik ZSSR vo svojej eseji o rozklade sovietskej sféry La chute finale (Konečný kolaps) v roku 1976 na základe objektívnych demografických a sociálnych procesov. Ako antropológ sa nezaoberal politikou a ekonomikou, lebo ich výsledky možno falšovať. Podobne v inej knihe, Après l‘ empire (Po impériu, 2004), naznačil historický úpadok americkej moci.

Moja osobná spomienka je zo stáže na Moskovskej štátnej univerzite (МГУ) v školskom roku 1982/83. Táto univerzita bola elitnou. Stretol som sa s generačným konfliktom; na jednej strane frontová generácia vrátane profesorov, s ktorými som bol v kontakte. Na druhej strane povojnová generácia s odstupom od vojny, študenti narodení v 60-tych rokoch. Poznal som knihu amerického sociológa L. Feuera The Conflict of Generations, bolo to, samozrejme, o generačnom konflikte na Západe okolo roku 1968. Takže som na vlastné oči videl, že mladá generácia má v podstate niekoľko záujmov: v poradí džínsy, západná hudba, cestovanie, západná a zakázaná kultúra, filmy, knihy a pod., ďalej nedostatok kvalitného spotrebného tovaru. Vnímali postavenie ZSSR, vážili si ho, mali svoju hrdosť; povedali mi, že nedostatok je daňou za internacionálnu pomoc, ktorú poskytujú vo svete. Pritom veľmi dobre ovládali západné jazyky, čítali, čo bolo dostupné, preklady do ruštiny (hoci niekedy upravované) boli oveľa veľkorysejšie ako u nás, napríklad som spoznal Rímsky klub. O poslednom cárovi Leonidovi Iľjičovi sa šepkalo všeličo, aj o prejavoch jeho ťažkej choroby na verejnosti, napokon krátko po oslavách Veľkej októbrovej socialistickej revolúcie v roku 1982 súdruh Brežnev zomrel. Pod vplyvom monografie amerického sociológa som pre seba vyvodil záver, že musí prísť nejaká zmena, inak hrozí vnútorný rozpad ZSSR, v dnešnej terminológii „implózia“. Ako budúci prestavbár som si pod zmenou predstavoval reformný proces demokratizácie socializmu podľa vzoru roku 1968 u nás. Dnes už vieme, ako to dopadlo. Po dvoch ďalších pohreboch pri Kremeľskom múre nastúpil M. Gorbačov, ktorý priznal период застоя (obdobie stagnácie), ale cieľ perestrojky bol oveľa ambicióznejší, totiž ukončenie studenej vojny a zmena geopolitického usporiadania sveta.

Emmanuel Todd poskytol rozsiahly rozhovor pre francúzsky internetový portál Elucid. Ponúkam výťah z tohto rozhovoru nie z originálu, ale z ruského prekladu Borisa Tichonova. Hlavná Toddova téza spočíva v tom, že Trump predstavuje pokus o „biely revanš“ v USA. Žijeme v prelomovom období svetových dejín a neuvedomujeme si všetky dôsledky zmien, prebiehajúcich v USA, po celom svete, hlavne v Európe. „Trumpovská kontrarevolúcia“ sa zakladá na rasovom faktore, čomu politológovia nevenujú pozornosť. Amerika má voľbu, buď pokračovať v globálnej expanzii alebo sa zamerať na domácu agendu, ktorá vedie k rasovým konfliktom a k občianskej vojne. Degenerujúce belošské obyvateľstvo USA je odhodlané skoncovať s etnickou rozmanitosťou, neoliberalizmom a multikulturalizmom. Heslo MAGA interpretuje tak, že biela stredná trieda sa stáva marginalizovanou pauperizovanou menšinou, lebo si nevie nájsť miesto v postindustriálnej spoločnosti založenej na finančných špekuláciách a morálnej permisivite (bezbrehá tolerancia druhých bez možnosti kritiky).

Čo sa teda skrýva za množstvom nepredvídateľných krokov prezidenta Trumpa? Todd považuje zvolenie Trumpa za priamy dôsledok porážky Západu a USA v  nevyhlásenej vojne proti Rusku. Keby USA vojnu vyhrali, teda dosiahli zničenie ruskej ekonomiky a armády, ostala by pri moci Demokratická strana. Trumpovou úlohou je riadiť ústup a minimalizovať dôsledky porážky. Takže prezidentovi sa darí preniesť dôsledky porážky na svojich európskych a ukrajinských vazalov. Putin na to pristúpi, lebo nechce ponížiť Trumpa. (Dodávam, že podobne sa zachoval Chruščov v roku 1962, recipročný odsun US rakiet z Turecka sa odohral neskôr a diskrétne.)

Podľa Todda bola Ukrajina prvou veľkou vojenskou a ekonomickou porážkou USA v dejinách, hoci USA sa do konfliktu nechceli naplno zapojiť. Američania sú zvyknutí prehrávať vojny, to ale boli polokoloniálne vojny na periférii vlastnej sféry vplyvu. Porážka od rovnako silného súpera na európskom kontinente je niečo iného. Vyzerá to tak, že z historickej perspektívy studenú vojnu napokon nevyhrali USA, ale Rusko. (Podľa môjho názoru bola perestrojka bez ohľadu na rozpad ZSSR z historického hľadiska úspešná.) Správanie USA na medzinárodnej scéne sa zásadne zmenilo, nastal nový kurz vo vzťahu k Číne, NATO, Grónsku, Paname, Mexiku a Ukrajine.

Podľa Todda jednotiaci motív všetkých týchto akcií (ktoré som označil ako preformátovanie) spočíva v belošskom rasizme, ktorý je namierený proti černochom, ďalším menšinám i národom a tiahne sa celými americkými dejinami. Americká demokracia pôvodne fungovala na princípe belošskej výnimočnosti, zaznávala černochov a Indiánov. Protestantská ideológia predpokladá rozdelenie na „vyvolených“ a „zatratených“. Krízu vyvolalo zrušenie segregácie černochov v 60-tych rokoch, čo sa obzvlášť prejavilo počnúc prezidentstvom R. Reagana, kedy začala narastať nerovnosť na úkor belochov. Prezident Trump dosadil do funkcií „bielych kresťanských nacionalistov“ a odstránil černošský personál vymenovaný Bidenom. Tradičný americký konzervativizmus stotožňuje Todd s rasizmom. Podobne prebieha aj „očista“ štátnych úradov od černochov vykonávaná E. Muskom. Pripomína, že Musk pochádza z Juhoafrickej republiky a rasizmus má na genetickej úrovni. Viceprezident Vance pochádza z upadajúcej časti USA, kde belošská populácia degraduje. Tradičný belošský rasizmus je upravený tak, že uznáva Aziatov, ich obchodný talent a inteligenciu. Preto technologickí oligarchovia zo Silicon Valley podporujú Trumpa, lebo medzi nimi nie sú Afroameričania, lež Číňania a Indovia.

Todd súčasne varuje, že na univerzitách, vo výskumných centrách a vo vedení podnikov prevažujú Aziati, Indovia a Číňania, avizuje tak blížiacu sa porážku „bieleho projektu“. Dnešní Aziati prevyšujú belochov z hľadiska vzdelanosti a motivácie, lebo nastal rýchly pokles vzdelanosti bielych Američanov. Veď iba biela protestantská Amerika môže byť mocným impériom, lebo mnohonáboženská, multirasová a liberálna Amerika nikdy nebude skvelou. Trump a jeho team predstavujú silu, ktorá opúšťa scénu – bielu Ameriku. Je ich fyzicky menej, sú menej vzdelaní a motivovaní. Amerika sa rada prirovnáva k antickému Rímu (obzvlášť neocons). Podobne ako v Ríme eroduje etnické „pôvodné jadro“ a rôznorodá mnohonárodnostná spoločnosť stráca vôľu dominovať. Aj vo svojej štúdii o rozpade ZSSR E. Todd uviedol ako hlavný dôvod zmenšujúci sa podiel „slovanského jadra“ a nevyhnutnosť etnických konfliktov.

Dnešné USA vníma Todd ako krajinu vnútorného konfliktu, ktorý sa rozhorel pod vedením prezidenta Trumpa. Uvedený konflikt hrozí prerásť do občianskej vojny. Revolúcie sú podľa Todda takmer vždy dôsledkom porážok na vonkajšom fronte, v tomto prípade víťazstvom Ruska v ukrajinskom konflikte. Uvádza príklady. Francúzska revolúcia bola dôsledkom porážky Francúzska v sedemročnej vojne. Októbrová revolúcia bola dôsledkom porážky Ruska v prvej svetovej vojne. Vnútorný faktor má takmer vždy prednosť. Lenin obetoval Ukrajinu podľa podmienok Brest-litovského mieru, aby mohol dokončiť boľševickú revolúciu v Rusku.

Ďalej sa Todd pozastavuje nad tým, že v ére prezidenta Trumpa sa rusofóbia stala menej agresívnou, zatiaľ čo narastá eurofóbia. Trump a jeho spolupracovníci úprimne nenávidia EÚ. Európania im zas nemôžu odpustiť, že voči Putinovi a RF sa správajú ako k štandardnému partnerovi. Európska propaganda vykresľovala Putina ako strašidlo – pekelníka, ktorý manipuluje hlúpymi Rusmi. Toto skončilo. Trump si uvedomil, že strategická porážka USA je spätá s Ruskom, čo ohrozuje imperiálnu pozíciu USA. Práve Trumpov domáci rasový prístup vysvetľuje jeho snahu dištancovať sa od medzinárodných konfliktov, ako aj od celého systému medzinárodných zmlúv a organizácií.

Ďalším úspechom Ruska je strategické spojenectvo s Čínou a posilnenie BRICS. Trump chce situáciu vyrovnať, preto začal rokovať s Ruskom, lebo ďalšie posilňovanie RF by mohlo mať pre USA a celý Západ katastrofálne dôsledky. Ideológia trumpizmu MAGA znamená nadradenosť domácej politiky nad zahraničnou. Prezident sa uchyľuje k protekcionizmu, chce obmedziť nelegálnu migráciu, aby vymedzil hranice americkej moci a vymanil sa zo spárov globalistického sveta. Otázka afroamerických menšín sa stane jednou z najdôležitejších tém boja za nadvládu bielych a prosperitu, aby bolo ako kedysi. Pokiaľ sa USA vážne zapoja do vnútornej občianskej vojny, vykašlú sa na všetky svoje medzinárodné záväzky a budú riešiť domáci front.

Rusko sa v rámci zmeneného kurzu americkej zahraničnej politiky snaží nájsť s USA nejaký zmluvný základ. Rusi pochopili, že Európa ako globálny hráč už neexistuje. Kladú si otázku, prečo Európa stratila zvyšky svojej suverenity. Pojem národnej suverenity je pre Rusov rozhodujúcim. Trumpovská Amerika je tak či onak suverénnym štátom, s ktorým treba rokovať. Pritom USA predstavujú štát, s ktorým je takmer nemožné podpísať dlhodobú zmluvu, lebo každý nový prezident ruší rozhodnutia toho predchádzajúceho. Príkladom je odstúpenie od dohody USA s Iránom počas prezidentstva Trumpa v roku 2018.

Trump sa k dnešnému Rusku správa úctivo, rešpektuje ho ako diplomatického partnera a útočí na Ukrajinu, ktorú formálne všetci  považujú za vazala USA. Zároveň sa Trump pustil do Dánska kvôli Grónsku. Todd sa domnieva, že Trump je pripravený odhodiť bremeno záväzkov a obetovať takmer všetko ako Lenin v Brest-Litovsku. Rusi chcú dohodu s USA, ale nie za ľubovoľnú cenu. Potrebujú upevniť svoje územné zisky na Ukrajine, aby sa ubránili agresii kolektívneho Západu, nestálosti US politiky a agresívnym ukrajinským nacionalistom. Chcú bezpečnostné záruky, na čo potrebujú obsadiť Odesu kvôli bezpečnosti Krymu a Sevastopolu.

Trump si zrejme neuvedomuje, že skutočnou hrozbou pre US ekonomiku nie je ani Čína, ani krajiny BRICS, ale mena USD, ktorá Ameriku nič nestojí a umožňuje vykupovať tovary po celom svete. USA sa stali obeťou dolára, môžu neobmedzene tlačiť peniaze, a preto ich nerozumne utrácajú. Na čo je výroba, prečo zlepšovať vzdelávací systém? Veď zdrojom zárobkov je finančný systém, do ktorého odchádzajú najtalentovanejší Američania. Lenže finančníci, právnici a manažéri nič neprodukujú, sú parazitickou nadstavbou. Priemyslová infraštruktúra sa rozpadá, ale finanční paraziti sa rozmnožujú, je nedostatok inžinierov a projektantov. Všeobecná kríza Západu sa najviac prejavuje na Ukrajine, kde prebieha vojenský a zároveň hospodársky konflikt. Západný neoliberálny systém prehral s Ruskom preteky v zbrojení. Vojna ukázala schopnosť Ruska mobilizovať vojenskú ekonomiku, ale aj nedostatočnú výrobu zbraní v USA a v Európe. Príklad: zaostávanie USA ohľadom hypersonických zbraní.

Zlomový moment svetových dejín nastáva teraz: buď Západ uzná svoju porážku na Ukrajine a nastane mier alebo ľudstvo vstúpi do novej etapy nebezpečných pretekov v zbrojení. Hospodárske a vojenské fiasko Západu prináša kolaps neoliberálnej ideológie. Analógia s kolapsom komunizmu v 80-tych rokoch: vtedy išlo nielen o ekonomický kolaps systému, ale aj o ideologický kolaps. USA musia čeliť voľbe: buď sa pokúsia získať naspäť globálne postavenie prostredníctvom vojenskej eskalácie alebo sa otočia na riešenie domácich problémov prostredníctvom presadzovania svojej pôvodne rasovej agendy.

Todd pripomína: V súčasnosti sa stále viac hovorí o hrozbe európskeho militarizmu. Ako však môžu Európania vyhrať vojnu proti Rusku sami, keď sa im to nepodarilo spoločne s USA? Napriek tomu sa oživuje európsky militarizmus a eskaluje ruská hrozba.. To však neobstojí, lebo Rusko vedie vojnu s obmedzenými ľudskými zdrojmi a s púhymi 140 miliónmi obyvateľov, predovšetkým na základe svojho jadrového dáždnika. NATO je v prvom rade americkou organizáciou, pokiaľ by USA oslabili svoju prítomnosť v Európe, aliancia by stratila centrálny systém velenia. Európa nemá svoju vlastnú vojenskú doktrínu, nevie, čo chce. Európske krajiny sa vzdali suverenity, keď prijali spoločnú menu. Dnes nič také ako európsky projekt neexistuje. Európa sa môže presadiť iba negatívne a to nafukovaním ruskej hrozby. Potrebuje vojnu, aby si zachovala svoje privilégiá. Pokiaľ zjednotená Európa prestane reagovať na krízy, okamžite sa rozpadne.

V deň, kedy RF a USA podpíšu mierovú zmluvu o Ukrajine, nastane v EU obrovská kríza. Po prvé, strata legitimity vládnucich tried a strán v Európe. Po druhé sa začne rozpadať systém medzištátnych vzťahov v rámci EU. Uznanie porážky možno bude impulzom pre ďalší vzostup pravicovo populistických strán vo Francúzsku a Nemecku. Bude dôležité, aby Rusko prejavilo veľkorysosť  a nepokúšalo sa vyvíjať v kritickej chvíli nátlak na Európu; aby ruské vedenie bolo dostatočne múdre a vyhlo sa odvete vo vzťahu k pobaltským štátom, ktoré sa k Rusku zachovali ohavne.

Rozdiel medzi Európanmi a Američanmi spočíva v tom, že Američania reálne uznali svoju porážku a prehodnocujú globálnu situáciu vo svete. Európske elity ešte nie sú pripravené uznať svoju porážku. Inými slovami, v Európe sa podľa Todda ešte nevyvinula revolučná situácia. Lenže politická situácia v Európe sa zjavne vyhrocuje. Rusku sa podarilo mobilizovať výrobu a prekonať západné sankcie, Európa (okrem Nórska) utrpela obrovské straty tým, že prišla o ruské energetické zdroje. EÚ nezadržateľne speje k stagnácii, za čo môže Maastrichtská zmluva (1992), jednotná mena euro, pričom členské štáty sa zbavili zodpovednosti za deficity.

Podľa Todda je načase prestať hovoriť o Európe ako celku. Máme tu európskych oligarchov. Sú tu európski politici, je tu vládnuca trieda podriadená USA. Eurobyrokrati a politici smútia, lebo ich americký „páníček“ opúšťa. Napokon sú tu európske národy. Lenže srdcom európskej ekonomiky je stále Nemecko, ktoré sa zmieta v treťom roku recesie. To znamená, že do recesie sa v dôsledku konfliktu na Ukrajine a odmietania ruských energetických zdrojov dostáva celá Európa.

Zdroj:
https://inosmi.ru/20250418/tramp-272662231.html
https://inosmi.ru/20250424/todd-272740116.html 
https://inosmi.ru/20250429/todd-272819479.html