Sledujúc aktuálny vývoj situácie vojny rozpútanej Izraelom a Spojenými štátmi americkými (USA) proti Iránu mi pripadá vhodné konštatovať zopár skutočností.
Mnoho ľudí sa diví, že Donald Trump do tejto vojny zatiahol armádu USA, a to napriek tomu, že vo volebnej kampani vyhlasoval, že on žiadne vojny začínať nebude, ba čo viac, že on bude vojny ukončovať. Ono však, ako je už pri Donaldovi Trumpovi obvyklé… takéto konštatovania sú súčasne pravdivé i nepravdivé. Donald Trump totiž hovoril okrem už spomenutého aj o tom, že je nutné sústrediť sa na konfrontáciu s Čínou a taktiež, že je dôležité výrazne podporiť americkú armádu a spolu s ňou aj celý domáci vojensko-priemyselný komplex.
Rozpútanie vojny s Iránom spĺňa obe sľubované politické priority. Čiže v tomto sa mi konanie Donalda Trumpa zdá konzistentné s tým, čo hovoril už predtým. Samozrejme, ak je vôbec možné pri súčasnom americkom prezidentovi hovoriť o konzistentnosti vo vyhláseniach, nieto v jeho činoch.
Chcem tým povedať najmä to, že súčasný vývoj sa mi nezdá prekvapujúci. Irán bol na zozname Pentagónu (sídlo Ministerstva obrany USA) spomínaný ako štát, ktorého napadnutie bolo zo strany USA naplánované už dávno. Generál americkej armády Wesley Clarke o tom hovoril už v roku 2007 – hoci o tom zozname sa dopočul už v roku 2001.
Platí taktiež, že voči Iránu má svoje záujmy a plány aj spomínaná Čína. Cez územie Iránu je naprojektovaná ňou budovaná logistická trasa zvaná „Nová Hodvábna cesta“, ktorá má spojiť Čínu so strednou Áziou ako aj s Európou. Takýto nový a rýchly pozemný dopravný koridor by čínskym výrobcom umožnil dodávať nimi vyrobené tovary svojim zákazníkom bez použitia námorných prepravných trás. Sú to totiž práve námorné dopravné koridory, na ktorých sa čínske lode môžu vystaviť riziku potenciálneho zásahu (zadržania, sankciám, konfiškácii) zo strany vojnového loďstva USA a ich spojencov či satelitov.
Čína z Iránu navyše odoberá aj významné množstvá ropy, ktorá (aj popri iných jej zdrojoch) poháňa čínsku ekonomickú prosperitu.
Tieto a aj viaceré ďalšie skutočnosti vedú tak Čínu ako aj Spojené štáty americké, aby sa témou účasti vo vojne v Iráne aktívne zaoberali. Čas ukáže, ako zásadné angažovanie to nakoniec bude. Skutočnosť, že z pohľadu akejkoľvek vlády USA je Čína hlavným konkurentom a tým aj najväčším nebezpečenstvom pre americké záujmy vo svete, je všeobecne známa. Čas hrá v prospech Číny a ak by sa vláde USA nepodarilo narušiť čínsky hospodársky rast, prišlo by k nevyhnutným zmenám vo svetovej ekonomike i geopolitike – a to ešte rýchlejšie, než mnohí analytici očakávajú.
Donald Trump vo svojom prvom volebnom období často hovoril aj o tom, že má v úmysle stiahnuť amerických vojakov pôsobiacich v zahraničí domov, do Spojených štátov amerických. Myslím si, že v jeho druhom volebnom období sa mu takýto záväzok môže podariť naplniť. Obzvlášť, ak by sa to malo týkať armádnych príslušníkov USA rozmiestnených na Blízkom východe. Situácia sa má totiž tak, že americkí vojaci z tohto regiónu buď rýchlo odletia sami, alebo ich do USA exportujú v krabiciach. Teda, ak ich vôbec bude možné identifikovať.
Armáda Spojených štátov amerických je podľa môjho názoru jednou z najpreceňovanejších armád sveta (spolu s ruskou). Armáda USA je totiž šialene zbyrokratizovaná, plná nezmyselných generálov a funkcionárov (podobne je na tom aj armáda ČR), s chýbajúcimi početnými stavmi a nie je pripravená na boj s rovnocenným súperom. Jej sila je najmä v technológiách, v letectve a loďstve.
Samozrejme, aj takáto armáda dokáže napáchať strašné škody. Dokáže zabíjať v stámiliónoch, prinášať rozvrat a utrpenie. Avšak stabilizovať, budovať a prinášať mier nedokáže. Otázkou samozrejme je, či sa od nej chce aj niečo pozitívne – a ja som toho názoru, že ani nie. Nechce. Štandardne sa od nej chce iba to, aby bola schopná presadzovať záujmy Spojených štátov amerických. Nič viac, nič menej. Najmä žiadne zásady a hodnoty – treba iba bezmyšlienkovite plniť rozkazy, nie filozofovať!
Ale späť k Iránu. Nikto normálny by neplánoval okupovať krajinu jeho veľkosti. Rozloha Iránu je 1 milión 650 tisíc km2 a počet obyvateľov okolo 90 miliónov. Iba pre predstavu, celá rozloha EÚ je iba 2,5 násobkom rozlohy Iránu.
Vojna s Iránom je vojna, ktorú spoločne rozpútali Izrael a Spojené štáty americké. Nejde v nej primárne o potenciálnu výrobu atómových zbraní, hoci práve tá je ich oficiálnym dôvodom. To, o čo v tejto vojne skutočne (podľa mňa) ide, je geopolitický vplyv. Atómové zbrane – pokiaľ by ich Irán vyvinul – by iba petrifikovali a umocňovali súčasný stav, čo je z pohľadu záujmov USA vysoko nežiadúci stav.
Čo sa týka teoretickej možnosti použitia jadrových zbraní Iránom (ak by ich mal k dispozícii) proti Izraelu, som o nej značne skeptický. V prípade, ak by takéto zbraňové systémy Irán skutočne vlastnil a aj prakticky použil, vystavil by sa tým odvetnému jadrovému útoku. Takýto scenár by snáď nik pri zmysloch neplánoval podstúpiť. Som teda presvedčený, že Irán by svoje jadrové zbrane použil iba vtedy, ak by bol významne napadnutý niekým iným.
Nikto nechce použiť svoje jadrové zbrane kvôli palestínskym náboženským súvercom, ktorých Židia napchali do apartheidu a aktuálne ich cielene vyvražďujú. Nespraví to ani Pakistan ani nik iný. Obzvlášť, ak aj protistrana má rovnaké – jadrové – zbrane.
O čo teda ide vo vojne USA a Izraela proti Iránu? Osobne to vidím tak, že primárne ide o zmenu iránskeho režimu. Útoky armády Izraela ako aj armády Spojených štátov amerických majú za cieľ vyprovokovať významné odvetné útoky Iránu – jednak namierené na ciele v Izraeli a tiež na vojenské základne armády USA.
Po týchto – vyprovokovaných, odvetných – útokoch iránskej armády príde fáza pokryteckého a účelového moralizovania. Fáza hrania sa na obeť, hoci tí napadnutí sú primárnymi útočníkmi. Určite sa v danej chvíli dočkáme aj srdcervúcich príbehov o zabitých nevinných deťoch či iných civilistoch. Budeme počúvať o barbarských zločinoch iránskeho režimu, ktorý treba tvrdo potrestať za jeho drzosť a odvahu brániť sa. A, samozrejme, budeme počúvať o tom, ako boli izraelsko-americké útoky nevyhnutné – aby Irán nezískal jadrové zbrane. Čo na tom, že o danej problematike iránske politické špičky boli ochotné rokovať. Čo na tom, že izraelská armáda cielene vyvraždila všetkých iránskych vyjednávačov chvíľu pred plánovanými vyjednávaniami. Čo na tom, že moralizujúcim štátom ohľadne protiprávnosti výroby jadrových zbraní je práve Izrael, ktorý svoje jadrové zbrane tajne vyrobil? Všetko jedno… obeť je útočník a útočníci sú obete. Ostáva už len tisíckrát túto propagandistickú tézu zopakovať…
Ak by sa podarilo rozvrátiť režim v Iráne, určite by sa politické špičky Izraela i USA náramne tešili. Izrael by totiž bez iránskej podpory Hamasu i Hizballáhu mohol beztrestne dotiahnuť etnickú čistku v Gaze až do konca bez toho, aby mala protistrana akúkoľvek nádej na odpor. Spojené štáty americké by si tak mohli v regióne Perzského zálivu udržať svoj vplyv – samozrejme najmä kvôli rope a plynu. Obzvlášť by si však chceli poistiť svoju námornú prevahu a kontrolu nad svetovým obchodom (ktorý sa deje na svetových oceánoch).
Vojna USA proti Iránu je teda vojnou proti Číne. Preto do nej Trump aj s republikáni idú. Čína je najväčší a v túto chvíľu systémovo jediný relevantný geopolitický hráč, ktorý zrovnal všetky karty v súperení so Spojenými štátmi americkými, resp. s kolektívnym Západom (ako zvykne byť nazývaná zostava oportunistických amerických satelitov).
Číňania (i všetci ostatní hráči) si určite všetko z uvedeného uvedomujú. Vedia aj to, že ak by sa americkej armáde uvoľnili vojenské, logistické i spravodajské kapacity, ktoré aktuálne nasadzuje na Ukrajine, v Izraeli ako aj v Iráne… môže sa veľmi ľahko stať, že budú použité na Taiwane a proces destabilizácie konkurentov Spojených štátov amerických sa presunie zo západnej a Strednej Ázie do Ázie východnej. Nepredpokladám, že na tento proces sa budú Číňania len tak nečinne pozerať. Veľká vojna nám už klope na dvere…
V tejto chvíli je na rade iránsky najvyšší ajatolláh Alí Chameneí. Nemá však veľa možností. Buď nariadi vážnu vojenskú odplatu za útoky, ktoré Iránu spôsobili Izrael so Spojenými štátmi americkými – čo bude mať pravdepodobne za následok vyhrotenie situácie a ďalšie útoky na iránske ciele… alebo útoky nenariadi a vlády Izraela aj USA nadobudnú pocit, že si v Iráne môžu robiť, čo sa im zažiada… a budú preto pokračovať v doterajších útokoch. Alí Chomeneí by teoreticky mohol skúsiť nespraviť nič zásadné (ako to urobil už viackrát v minulosti), no takýto postoj by ho pravdepodobne zdiskreditoval v očiach jeho vlastných podporovateľov a výsledok by bol asi obdobný… prišiel by o moc a tým by prišlo aj ku zmene tamojšieho režimu.
Cieľom hry je totiž zmena iránskeho režimu. Ak by tomu bolo inak, nepožadoval by Donald Trump od Iránu ,,bezpodmienečnú kapituláciu“, ale konštatoval by, že zničením iránskych jadrových zariadení sa skončila angažovanosť americkej armády v Iráne a misia bola splnená. O takýto vývoj však naozaj nikomu v Izraeli ani v USA podľa mňa nejde.
Záverom ešte skonštatujem, že súhlasím s tými, čo tvrdia, že Irán sa s vysokou pravdepodobnosťou snažil napredovať na ceste k výrobe vlastných jadrových zbraní. Obohacovať urán na hodnoty cez 60 percent nedáva veľmi zmysel, ak by mal byť použitý na civilné účely. Súčasne si však myslím, že iránske politické vedenie malo v úmysle o tejto otázke skutočne rokovať. Obohacovanie uránu na vysoké hodnoty mohlo byť jedným z nátlakových prostriedkov, ako vyjednávať s dákymi kartami v ruke.
Nič to však nemení na tom, že Irán by nemal mať vlastné jadrové zbrane. Tie by však nemal mať ani Izrael – a ako vieme, ten ich má. V kontexte regionálnych vzťahov Blízkeho východu je preto logické, že Irán sa o vývoj vlastných jadrových zbraní snaží a po súčasnej skúsenosti s vysokou pravdepodobnosťou svoje úsilie iba znásobí. Všetkým sú tieto reálie známe a jasné… a práve preto sa bude politické vedenie Izraela i Spojených štátov amerických snažiť o zmenu iránskeho režimu. Zvonku sa zdá, že rozklad tamojšieho režimu by mohol viesť k rozvratu celého štátu – čo by s vysokou pravdepodobnosťou znamenalo významnú zmenu v politike Iránu, resp. toho, čo by z neho ostalo.
Už čoskoro uvidíme, kam táto situácia privedie celý región a nás všetkých spolu s ním. V hre sú mnohé možnosti: uzatvorenie Hormuzského prielivu a vystrelenie cien fosílnych palív k úrovni 300 USD za barel, nasadenie taktických jadrových zbraní z arzenálu Izraela, dodanie pokročilých zbraní Iránu zo zahraničia, pomoc Iránu pri výrobe jadrových zbraní zo strany niektorej z jadrových mocností, zvýšenie bojov proti Izraelu i USA prostredníctvom Jemenu – ktorý by mohol zo zahraničia dostať vysoko-pokročilé raketové zbrane, s ktorými by mohol útočiť na americké lietadlové lode… to všetko a mnohé ďalšie možnosti dramatického stupňovania konfliktu je v hre.
Pravdepodobnosť rozpútania veľkej regionálnej a možno aj svetovej vojny je preto obrovská. Na úrovni SR i EÚ by preto určite bolo vhodné skúsiť sa pripraviť aspoň na určité aspekty možnej budúcnosti. Ako sme na tom so zásobami ropy a plynu? Ako plné máme sýpky s obilím? Ako vyzerajú sklady Štátnych hmotných rezerv? Ako sú na tom kryty civilnej ochrany? Aký máme plán pre zvýšenú radiáciu ovzdušia či vody? A máme vôbec dáky plán?
