Prof. O. Krejčí v úvahe Ropa a válka sledoval stopu ropy do dystópie, ktorú aktuálne žijeme. Hovoril o rope ako príčine vojnového vraždenia. Pokúsim sa doplniť jeho myšlienky, ukázať príčiny dystópie a ropu ako zdroj energie pre život.
Život z pohľadu fyzikálnych a chemických zákonov je premenou rôznych foriem energie – slnečnej, chemickej, kinetickej, nukleárnej, elektrickej, tepelnej. Všetky formy života sa prispôsobili dostupným zdrojom energie a prírodným zákonom. Iba Homo sapiens to ignoruje a snaží sa s prírodou „vybabrať“.
Viete, koľko energie treba na prekonanie 1 000 km? Labuť (vážiaca 10 kg) pri prelete spotrebuje cca 2 MJ (Mega Jouly) energie. Človek (75 kg) na to použije Airbus-320 s hmotnosťou 75 ton, pričom spotrebuje 840 MJ energie, pri jazde 2-tonovým autom až 2 200 MJ. A to nehovorím o ďalších tisícoch mega joulov spotrebovaných na výrobu a infraštruktúru tých technologických „zázrakov“.
To nie je porovnávanie hrušiek s jablkami, len ukážka, že ľudia napriek vyspelým technológiám ani zďaleka nedosahujú efektívnosť energetickej spotreby výtvorov prírody, pričom vzácnou energiou trestuhodne plytvajú – preto tie vojny o zdroje energie. Už v roku 1972 vedci konštatovali, že na planéte s konečnými zdrojmi nie je možný nekonečný rast spotreby. Prezident Reagan sa štúdii Limity rastu vysmial a spolu so železnou lady Thatcherovou rozbehli agresívnu a deštruktívnu neoliberálnu ekonomiku Západu, vyšší stupeň kolonializmu.
Ropa – látka s vysokou hustotou energie – je produktom dávneho života a mala by slúžiť hlavne na podporu života, nie na vraždenie, ako je to teraz.
Priemerná denná spotreba ropy na celom Slovensku je cca 85 tisíc barelov. Armáda USA za ten istý deň spotrebuje v priemere 300 tisíc barelov, teda 3,5-krát viac. Spracovaná ropa poháňa obrovské množstvá tankov, lietadiel, vrtuľníkov a lodí, hlavnej sily americkej vojnovej mašinérie.
Pre americkú ekonomiku je ropa obzvlášť dôležitá, pretože je zdrojom dvoch pätín celkovej spotreby energie. Prezident G. W. Bush, ml. po inaugurácii v 2001 vyhlásil za svoju najdôležitejšiu úlohu „riešenie energetickej krízy krajiny“. Dostatok energie považoval za nevyhnutný pre udržanie amerického konzumného štýlu života a ziskovosť priemyslu.
Úlohu ihneď rozvinul jeho minister energetiky: „Amerika môže v nasledujúcich dvoch desaťročiach čeliť veľkej kríze v dodávkach energie. Ak nebudeme schopní čeliť tejto výzve, ohrozíme ekonomickú prosperitu nášho národa, ohrozíme národnú bezpečnosť a od základu zmeníme americký spôsob života.“
Americký spôsob života obhajoval už prezident George H. W. Bush, st. na prvom Samite Zeme v Rio de Janeiro v 1992: „O americkom spôsobe života nebudeme s nikým vyjednávať. Bodka.“ Lebo už vtedy vedel, že na svoj spôsob života USA potrebujú energetické a surovinové zdroje piatich planét Zem.
Odborníci načrtli dve možnosti – buď pokračovať vo vysokej spotrebe energie a jej zdroje získať za každú cenu, alebo postupne znižovať spotrebu a využiť možnosti obnoviteľných zdrojov energie. Druhú cestu obhajoval dovtedajší viceprezident Al Gore, ktorý krátko predtým prehral súboj o prezidentské kreslo s Bushom ml. – a bolo rozhodnuté.
V prijatej stratégii odmietli zníženie celkovej spotreby ropy. Navrhli zmenšiť závislosť USA od dovážanej ropy, zvýšiť domácu produkciu za cenu drahých a ekologicky škodlivých metód, a tiež využiť zásoby v chránených oblastiach divočiny, vrátane Aljašky. Pre porovnanie – náklady na ťažbu 1 barelu ropy sú v Saudskej Arábii 10-15 USD, kde ropa takmer sama vyteká na povrch. V USA dosahujú náklady 30-70 USD, lebo sa ťaží frakovaním z asfaltových a bridlicových pieskov alebo na hlbokom mori.
Až do roku 2020 USA väčšinu ropy dovážali. Dnes USA denne importujú 8,5 mil. barelov a exportujú 10 mil. barelov. Sú s tým spojené značné riziká, najmä v oblastiach Perzského zálivu a Latinskej Ameriky, preto majú USA v produkčných oblastiach vojenské základne.
Pre USA je ťažba ropy pri predajnej cene 60-70 USD/barel prakticky stratová, preto si zabezpečujú dodávky z lacnejších zdrojov a svetu vnútili predaj za vyššiu cenu. Trump rozpútal vojnu proti Iránu, čím zablokoval Hormuzský prieliv, kadiaľ sa do sveta prepravuje 20 % ropy, ktorej cena vyskočila na vyše 100 USD/barel. Teraz oznámil, že USA tadiaľ ropu nedovážajú, a preto nech si Európa sama vyrieši priechodnosť prielivu. Chrapúnstvo najhrubšieho zrna, tisíce zabitých, obrovské spôsobené škody – a on sa smeje svetu do tváre.
V politike USA voči zvyšku sveta sa spojili dva strategické princípy podmienené rôznymi obavami – energetickými a bezpečnostnými. Ich kombinácia čoraz viac určovala tón medzinárodného správania USA – odmietnutie medzinárodného práva a použitie priamych či zástupných vojenských zásahov. Ešte viac to zhoršila skutočnosť, že v USA sa skoncentrovala moc v rukách bohatých sociopatov a náboženských fanatikov, čo má nedozerné následky.
Hlavnou príčinou všetkých agresívnych výbojov USA je snaha získať energiu, aby mohli pokračovať v jej absurdnom plytvaní, čo je príčinou nielen energetickej, ale najmä ekologickej krízy.
Aká by teda mala byť spotreba energie, ktorá zaručí vysokú kvalitu života ľudí a zároveň umožní regeneráciu prírodných zdrojov, zastaví deštrukciu biodiverzity a aspoň spomalí klimatickú krízu?
Václav Smil, významná svetová autorita na využívanie energie, v knihe Energia a civilizácia uviedol: „Sú krajiny, ktoré vedia zabezpečiť primeranú stravu, dobrú zdravotnú starostlivosť, nízku dojčenskú úmrtnosť, vysokú dĺžku života, vzdelanie, kultúrne vyžitie a slušnú kvalitu života pri spotrebe energie 50 až 80 GJ/osobu/rok. Nad touto úrovňou spotreby energie nie je badateľné zlepšenie základnej kvality života.“ To vyvracia laickú predstavu, že zníženie spotreby znamená návrat ľudí do jaskýň.
V grafe uvedená priemerná spotreba Američana 277 GJ nezahŕňa spotrebu energie armády USA – tá je len v položke ropy 3,5-krát vyššia ako spotreba celého Slovenska.
Spotreba energie do 80 GJ/osobu/rok je dlhodobo udržateľná, bez nadmerného ničenia ekosystémov Zeme, navyše s možnosťou regenerácie podmienok života, pitnej vody a čistého vzduchu.
Riešením nie je náhrada energie z fosílnych palív za energiu z obnoviteľných zdrojov. Lebo ak len vymeníme zdroje energie a neznížime jej celkovú spotrebu, deštrukcia ekosystémov bude pokračovať. Pomocou tej pridanej energie budú ľudia ťažiť viac surovín, vyrábať viac ocele, cementu, chemických hnojív, plastov, stavať viac ciest, používať viac áut, lietadiel atď.
Stále sa hovorí len o raste spotreby energie – ale práve tak môžeme hovoriť o jej znižovaní. Bojíme sa tej zmeny, lebo sme uverili propagande, že bez rastu skolabujeme. Keby sme po Parížskej dohode v 2015 začali znižovať emisie a tým aj spotrebu energie, už sme mohli mať prvé výsledky. Je to však nemožné v systéme trhovej ekonomiky, ktorej svätým grálom je rast a zisk. Preto je nevyhnutná zmena ekonomického systému.
Na Slovensku by išlo o zníženie priemernej spotreby celkovej energie (z ropy, plynu, obnoviteľných zdrojov, vody, jadra) zo súčasných 116 GJ/osobu/rok na „magických“ 80 GJ/osobu/rok, t.j. o 30%. To je celkom reálne, keď uvážime, koľko vecí nám nebude chýbať, ak sa zbytočne nevyrobia.
Namiesto 50 jogurtov bude v ponuke „len“ 10.
Zlepšime kvalitu opravy ciest, aby o pár mesiacov nevyžadovali ďalšiu opravu.
Zrušme výrobu munície a zbraní a nebudeme zarábať na zabíjaní.
Liptovská Mara, 14.3.2026, hladina nižšia o viac ako 8 metrov. Zdroj: EOS Sentinel
Ušetrime miliardy na PE Málinec, lebo bez vody aj tak nebude plniť svoju funkciu v situácii, keď nízke zrážky v najvodnatejšom povodí Váhu spôsobili dlhodobý pokles objemu vody v Liptovskej Mare o 45-65%.
Ušetrime miliardy a aplikujme regeneratívne poľnohospodárstvo na väčšine Slovenska.
Ušetrime na nižšej tvorbe a spracovaní odpadu, keď sa skončí zbytočná výroba a zníži sa konečná spotreba.
Ušetríme miliardy, keď zanikne NATO – jediný dobrý výsledok deštruktívneho pôsobenia Trumpa.
Námetov na úspory je veľa a prinesú najmä zvýšenie kvality života.
Ďalšie podnety nájdete v dokumente Vojna so Zemou, ktorý v repríze uvedie Dvojka 21.4. Film predstavuje filozofickú koncepciu prof. Šmajsa o potrebe zmeny duchovného nastavenia kultúry, hlavného faktora expanzie deštruktívnej technosféry. Jej základná téza – príroda nie je len „prostredie“, ale subjekt s vlastnými právami – sa v posledných rokoch dostáva do popredia medzinárodného práva. Koncepcia správne identifikuje, že ľudská technosféra je „parazitickým“ systémom na hostiteľskej biosfére. Odmieta antropocentrizmus – človek nie je „pán tvorstva“, ale „príbuzný“, ktorý rešpektuje nadradený systém a uznáva svoju existenčnú závislosť od prosperujúcich prírodných ekosystémov.
Súvislosti ropy a vojny sú komplexné a musíme ich vnímať nielen s obavami pred vysokou cenou benzínu, ale najmä z hľadiska vyššieho princípu zachovania podmienok života na Zemi.
