Nenávidieť Rusov a mstiť sa im za oslobodenie, to je dnes povinnosť, lebo veď nebyť ich, mohli sme byť dávno na Západe! Priznajte si to, rusofóbi! Vám figu záleží na tých tisícoch na ukrajinskom fronte, ktorých ženú na smrť! Chcete vojnu, lebo Rusov musíte potrestať, že ste sa nemali tak dobre, ako na Západe. Vojna je hrozná, ale vojna je aj veľká príležitosť zbohatnúť. Ani na Ukrajine nie sú všetci na frontovej línii. Ani na Ukrajine nie všetci sú odsúdení umrieť. Stavajú si tam paláce, na konte pribúdajú miliardy (!), na nedávny Deň nezaležnosti sa premávali vo vyšivankách a „Sláva Ukrajine!“.
Ako je to možné v krajine vo vojne?
„… Každý, kto zastáva vysokú funkciu, si vo vojnovom čase užíva ten najlepší život. Možno sú ich blízki už v zahraničí. Možno majú dvojité občianstvo. Veľa ich majetku už putuje do zahraničia. A v dôsledku toho ich život nie je životom bežného Ukrajinca vystaveného bombardovaniu. Minulý týždeň Rada schválila zákon, ktorý nariaďuje ochranku pre všetkých vysokopostavených úradníkov, ako aj pre prezidenta a jeho rodinu, a to po zvyšok jeho života. Toto je teda to, na čo myslia,“ hovorí Nikolaj Petro. (Nikolaj Petro: Európa o kradnutí vie. Boj Ukrajincov jej dáva čas na vojnové prípravy | Marker.sk
Sovietsky zväz skončil v Bielovežskom pralese, ale v hlavách rusofóbov žije stále. Stotožnili si ho s Ruskom, veď v ľudovej reči nás v 68. okupovali Rusi. A keďže sme po vojne pripadli do sovietskej zóny, tak z osloboditeľov sú okupanti, ktorí nám nedovolili žiť ako v Rakúsku. Nemá nijaký zmysel viesť na túto tému diskusiu – a to ani neočakávam. Teraz je podstatné, že Západ má hlavnú agendu strategickú porážku Ruska a potrebuje si na to pripraviť pôdu – cez zbrojné rozpočty, ale najmä cez emóciu: nebyť Rusov, mohli sme byť na Západe už vtedy, a ak si nedáme pozor, zas tu budú Rusi – rovná sa boľševici! Počúvajte primitívnu argumentáciu tzv. opozície. Oni vedia, že je to blud, ale keď pomáha vymývať mozgy, prečo ho nepoužiť. Aj za cenu vojny.
V súčasnom svete, plnom chaosu, sa aj v tejto chvíli bojuje v 40 vojnách na rôznych kontinentoch. Sú to vojny lokálne, ale všetky majú potenciál rozrásť sa do vojnového svetového požiaru.
*
Bývalý minister obrany Spojených štátov amerických Robert Gates napísal objemnú knihu pod názvom Služba, pamäti ministra obrany vo vojne, kniha vyšla v roku 2016.
„Kým som sa stal ministrom obrany, díval som sa na vojny a počínanie tých, ktorí v nich bojujú, z diaľky, z kancelárií Bieleho domu a CIA. Prečítal som však dosť kníh o histórii vojen, ich sláve, nadšení aj o ich hrôzach. Služba na poste ministra obrany premenila abstrakciu v realitu, dodala pôvodnej antiseptickej skúsenosti krv a hrôzu. Zblízka som videl, akú cenu majú zmrzačené a stratené životy.
Za štyri a pol roka, čo som bol ministrom obrany, som získal niekoľko ponaučení, z ktorých ani jedno nebolo pre mňa úplne nové. V prvom rade je to bytostná nepredvídateľnosť vojny: akonáhle sú vypálené prvé výstrely alebo padnú prvé bomby, tak – Churchillovými slovami – stráca politický vodca nad situáciou kontrolu. Prím hrajú udalosti. Každá vojna podľa všetkého začína predpokladom, že bude krátka. Táto predstava sa takmer vždy ukázala ako mylná.
Uvedomil som si tiež, že takmer zakaždým, keď sa púšťame do nejakého vojenského angažmá, do niektorej z našich vojen, chýba nám akékoľvek hlbšie povedomie o povahe nepriateľov a o situácii v teréne.
Uvedomil som si tiež, že žiadna krajina nie je pripravená na svoje budúce vojny.
Obvykle si nevyberáme a takmer nikdy nedokážeme presne predpovedať, aký druh vojny nabudúce povedieme. Vždy ma pobaví, keď počujem, ako nejaký vysoký armádny predstaviteľ alebo politik vykladá, že ten či onen druh konfliktu už nikdy nepovedieme. V otázke predvídania budúcich konfliktov – o aký typ boja pôjde a čo všetko k nemu budeme potrebovať – sa musíme naučiť väčšej pokore.
Vojny, ako som už povedal, je omnoho ľahšie začať, než sa z nich neskôr vymotať.
Až príliš mnoho ideológov volá po nasadení americkej armády ako po prvom variante, namiesto toho, aby ho chápali ako krajnú možnosť vyriešenia problému.
Z vojny si možno vziať ešte jedno úplne posledné ponaučenie, na ktoré sa príliš často zabúda. Sme totiž očarení modernými technológiami a všetkým, čo dokážu vďaka pokroku v oblasti presnosti, využitia senzorov, informácií a satelitnej technológie. V Nevade niekto stlačí tlačidlo a o pár sekúnd neskôr v Mosule vyletí do povetria malé nákladné vozidlo. Bomba zničí dom napravo, ktorý bol cieľom útoku, a ponechá nedotknutú budovu stojacu vľavo. Z vojny sa v očiach až príliš mnohých ľudí, vrátane bezpečnostných ,expertov‘, stala arkádová videohra či akčný film. Je zbavená krvi, bolesti a zápachu. Ale vojna je nevyhnutne tragický, neefektívny a neistý ,podnik‘. Varujem, aby sme skepticky hľadeli na systémovou analýzu, počítačové modely, teórie hier alebo doktríny, ktoré svedčia o opaku. Dívajte sa s rezervou na idealizované, triumfalistické či etnocentrické predpovede budúcich konfliktov, ktoré sa pokúšajú postaviť na hlavu nemenné princípy vojny, a ktoré vnášajú falošné predstavy, že nepriateľ bude zabitý, ale životy našich vojakov a nevinných civilistov sú ušetrené, naši protivníci vydesení, šokovaní alebo ohromení tak, že sa vzdajú, namiesto toho, aby museli byť stíhaní kopec od kopca, dom od domu, blok od bloku! Ako povedal generál William T. Sherman, ,akýkoľvek pokus o ľahkú a bezpečnú vojnu skončí ponížením a katastrofou‘. Nech už vojna začne akokoľvek, končí vždy v blate. Musí byť vybojovaná v poli. Neexistujú zázračné riešenia ani lacné triky.“
*
Čo sme sa odvtedy my a svet naučili? Čomu čelí svet, čomu čelí Slovenská republika a ako sme – svet, aj my, na to pripravení? Hrozí nám naozaj vojna? A ako jej možno zabrániť? Smer sociálna demokracia má politiku na všetky štyri svetové strany – inými slovami – chce všade hľadať priateľov, nie nepriateľov, nestavať sa na jednu stranu a nestať sa stranou vojny. Predseda vlády Robert Fico opakovane zdôrazňuje, že mier je najvyššia hodnota. Bývalý poslanec NR SR a veľvyslanec SR v ČR, spisovateľ Ladislav Ballek ako hosť v Klube Nového slova povedal okrem iného – cena domu sa hodnotí podľa jeho susedov. Žijeme vo veľmi nepokojnom svete, náš najbližší sused je vo vojne a všetky štáty zvyšujú zbrojné rozpočty. Rinčia zbrane a ako nás naučil dramatik Anton Pavlovič Čechov, ak je v prvom dejstve drámy na stene zavesená puška, v poslednom vystrelí. Ktoré dejstvo sledujeme?
Foto: Michal Kutiš
Účet Klubu Nového slova – IBAN: SK8211000000002624852008