Komplikovaný rok 2022
„Žijeme najprelomovejšie časy v histórii Kazachstanu“, uviedol na úvod tlačovej besedy so zahraničnými novinármi Roman Vassilenko, námestník ministra zahraničných vecí Kazachstanu (Astana, polovica decembra 2022).
Je to tak, ďaleký Kazachstan má za sebou azda najzložitejší rok od vyhlásenia jeho nezávislosti 16. decembra 1991. V januári 2022 sa ním prehnali vážne nepokoje ekonomického a sociálneho charakteru, za krátky čas doplnené o narastajúce politické požiadavky, radikalizáciu, násilnosti, vrátane rabovania. Celková bilancia niekoľkých dní je smutná: Zranených bolo vyše 4 300 osôb, o život prišlo 225 ľudí. Keďže štátne orgány Kazachstanu situáciu vyhodnotili ako možnú teroristickú hrozbu a útok na suverenitu Kazachstanu, požiadali o pomoc Organizáciu Zmluvy o kolektívnej bezpečnosti. Tá naozaj veľmi rýchlo zasiahla, pomohla konsolidovať pomery a jej jednotky sa zase z členskej krajiny veľmi rýchlo stiahli. (Hlavnú vojenskú „záťaž“ v tejto organizácii nesie Ruská federácia.) Už 19. januára t.r. bol v Kazachstane odvolaný výnimočný stav. Mohlo by sa zdať, že to všetko bola „blesková akcia“, ktorá ako prišla, tak aj odišla. Ale to je iba zdanie: udalosti hlboko otriasli celou krajinou. Kríza nebola jednorozmerná, mala viacero zložiek a určitý vývoj, všetko sa nezmenilo z hodiny na hodinu. Niektoré veci tleli a bublali, niektoré sa azda aj pripravovali, keďže viacerí sa domnievajú, že išlo aj o pokus o farebnú revolúciu, resp. o štátny prevrat. Roman Vassilenko pokračuje: „V podstate sa doteraz usilujeme obsiahnuť, čo všetko sa vtedy vlastne stalo…“
V každom prípade je obdivuhodná rozhodnosť, s akou sa krajina konsolidovala po bezpečnostnej stránke, ale aj to, s akou pristúpila k ďalším krokom. Pretože po januári 2022 bolo jasné: Kazachstan potrebuje/očakáva výrazné reformy vo viacerých oblastiach a úradujúci prezident Kasym-Žomart Tokajev sa rozhodol k nim pristúpiť. Razantne.
Zmeny, zmeny, zmeny
Veľká zmena sa v Kazachstane udiala aj v uplynulých rokoch (od 2019), keď sa z politického života stiahol Nur-Sultan Nazarbajev, ktorý stál na čele krajiny takmer tridsať rokov. Jeho vláda bola obdobím s pozitívami aj negatívami, pričom tie druhé v súčasnosti viac vystupujú do popredia, vrátane toho, že najmä Nazarbajevov „superprezidentský systém“ sa mení na štandardný prezidentský systém. Inými slovami: uberá sa z príliš rozsiahlych prezidentských právomocí v prospech rozdelenia moci medzi jej rôzne zložky.
Zmeny však nabrali výrazne na intenzite po januárových udalostiach. Ich najvýznamnejším prvkom bolo konanie referenda, ktorým Kazachstanci schválili reformu ústavy. Nasledovali predčasné prezidentské voľby, po ktorých už každá hlava štátu môže byť na čele krajiny iba raz na 7-ročné volebné obdobie a nesmie byť členom politickej strany. Plánované zmeny sú zároveň volebným programom K.-Ž. Tokajeva vo funkcii hlavy štátu a nesú názov „Férový Kazachstan – pre všetkých a pre každého. Teraz a navždy.“ Sú v ňom zahrnuté tri hlavné oblasti – Spravodlivý štát, Spravodlivá ekonomika a Spravodlivá spoločnosť (napr. zriadenie ústavného súdu, činnosť komisára pre ľudské práva, komisára pre práva detí, zmena volebného systému, napr. z menovaných na volené funkcie na regionálnej úrovni alebo zmena z pomerného systému volieb na systém kombinovaný na národnej úrovni, zníženie kvóra na vstup politických strán do dolnej komory parlamentu zo 7 % na 5 %, zníženie počtu členov, požadovaných pre uznanie politickej strany a vôbec zjednodušenie registrácie strán, ďalej zákaz trestu smrti, efektívnejšia ochrana práv občanov, ale aj otázky bezpečnosti, predvídateľná hospodárska politika, digitalizácia či vzdelávanie a podpora detí a mladistvých.)
Niektoré z rozsiahlych zmien v legislatíve a praxi verejného života už do platnosti vstúpili, niektoré sa zrealizujú v roku 2023 a 2024, prípadne postupne aj neskôr. V každom prípade je však na rade ešte ďalšia obrovská zmena: v ľudských mysliach. Väčšina občanov chcela zmenu vo verejnej sfére, to je v poriadku. Situácia v krajine je pokojná, keby návštevník nevedel z iných zdrojov, čo sa tu odohrávalo začiatkom roka, z atmosféry a života v hlavnom meste by to nijako nezistil. Ale zmenami vo verejnom živote sa postupne zmení celá spoločnosť, zmenia sa vzťahy medzi občanmi a inštitúciami štátu, medzi inštitúciami navzájom. Mnohé zmeny možno zasiahnu do tradičných, vžitých predstáv o riadení spoločenstva a ľudí zaviažu k rozhodovaniu, na ktoré neboli zvyknutí. Čo všetko sa bude musieť zmeniť v ľuďoch samotných? Ako uskutočnené i ďalšie plánované politické, ale i ekonomické zmeny (napr. demonopolizácia, ďalšia privatizácia, boj s korupciou, ale nielen na najvyššom poschodí moci) zmenia ich bezprostredný život? Čo všetko sa budú musieť naučiť a praktizovať po novom? Okrem toho, ako prijmú zmeny tí, ktorí si ich neželali alebo ktorí chcú získať podiel na moci? A geopolitické záujmy mocností?
Roman Vassilenko je aj za existencie rizík (lenže kedy sú rozhodnutia bez nich?) presvedčený: „Chceme spoločnosť demokratizovať a decentralizovať, a to, čo robíme v súčasnosti, nie je koniec. Kazachstan sa musí stať štátom pre občana alebo niečím ako štátom, ktorý počúva občana. Nejde o jednorazové zmeny, ale o celý proces zmien, ktorý nás čaká. Práve rozhodnutie o nich bolo tým najťažším v tomto roku: mnohí nechceli meniť zabehnutý systém rozdelenia moci a privilégií a očakávali, že po januári t.r. bude krajina žiť presne tak, ako pred ním, skôr v autoritárskom než demokratickom systéme. Bolo treba veľa odvahy na prelomenie týchto predstáv.“
Kazachstan čakajú nové časy, to je isté, ale cesta bude zložitá, mnohorozmerná a možno prinesie so sebou aj mnohé nečakané rozpory a neprehľadné zákruty. Ale to zrejme Kazachstanci vedia – pretože zmeny pripravujú a nerobia ich živelne a iba pod tlakom okolností. Majú svoj cieľ.
Rozširovanie kultúry mieru
O vnútropolitickú stabilitu a rozvážnosť sa opierajú aj zahranično-politické vzťahy Kazachstanu, deviatej najväčšej krajiny sveta. V nej sú priority nemenné: „Na prvom mieste mierumilovnosť a rozširovanie kultúry mieru, na druhom udržiavanie dobrých vzťahov so všetkými susedmi, vrátane našich najväčších – Ruskej federácie a Čínskej ľudovej republiky, ale aj so všetkými inými krajinami, na treťom trvalá spolupráca s partnermi v medzinárodných organizáciách, ktorých je Kazachstan členom, napr. Organizácia spojených národov, Šanghajská organizácia spolupráce, Organizácia islamskej spolupráce, Spoločenstvo nezávislých štátov, Organizácia Zmluvy o kolektívnej bezpečnosti a ďalšie. Kazachstan chce prispieť aj k udržateľnej a rovnocennej spolupráci medzi Východom a Západom a aj naďalej bude vytvárať podmienky na príchod zahraničných investícií a nových technológií. Ich objem by v najbližšom čase rád zvýšil. No a úplne všetko je motivované naším hlbokým presvedčením, že voči obhajobe národnoštátnych záujmov Kazachstanu niet alternatívy“, uzatvára na tlačovej besede Roman Vassilenko, ináč aj bývalý mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec Kazašskej republiky v Slovenskej republike, ktorý si ku Slovensku zachoval mimoriadne vrúcny vzťah.
Rusko-ukrajinský konflikt tu nie je témou číslo jeden, zrejme aj preto, lebo Kazachstan sa nepridal na jednu alebo druhú stranu. Väzby má k obom slovanským národom, veď časť nedávnej histórie prežili v spoločnom štátnom útvare, Zväze sovietskych socialistických republík. Keďže slovenská spoločnosť je aj kvôli tomuto konfliktu bezprecedentne rozdelená, je takýto umiernený postoj pre mňa balzamom na dušu. (A v spoločnosti novinárov, ktorí sú okrem Slovenska výlučne z islamských krajín, to téma nie je vôbec.) To, samozrejme, neznamená, že Kazachstan dopady vojny nevníma a nezaoberá sa nimi.
Z počtu cca 19 miliónov obyvateľov je 63 % Kazachov, 24 % Rusov, 3 % Uzbekov, 2 % Ukrajincov. Žijú tu však aj ďalšie národy a národnosti (asi 130) a dôraz sa tu kladie na jednotu v rozmanitosti. Aj vo verejných vystúpeniach sa často hovorí o špecifickej mierumilovnej skúsenosti Kazachstanu, o spoločnom prežívaní viacerých národov, mnohých národností, kultúr, náboženstiev (registrovaných je ich 17) v jednom priestore (aj keď obrovskom, cca 2,7 mil. km2) a o schopnosti žiť a rozvíjať nielen nekonfliktne, ale vo vzájomnej súhre.
Je sympatické, že Kazachstan o mieri nielen hovorí, ale iniciuje aj praktické kroky, ktoré k nemu môžu viesť. K mierovej spolupráci prispievajú všetky inštitúcie a organizácie, ktoré skupina desiatich zahraničných novinárov mala možnosť navštíviť a ktorých založenie inicioval Kazachstan. Ide o Islamskú organizáciu pre potravinovú bezpečnosť, Konferenciu o interakcii a opatreniach na budovanie dôvery v Ázii, či Nazarbajevovo centrum pre rozvoj medzináboženského a medzicivilizačného dialógu. Všetky majú sídlo v Astane a sú zároveň prejavom toho, že nezávislosť krajiny nespočíva iba vo vyhláseniach, ale v budovaní rozmanitých štruktúr, ktoré ju robia nespornou. Je to aj investícia do vonkajšieho obrazu krajiny, umne riadené PR, ktoré majú podčiarknuť význam a vplyv Kazachstanu nielen v Strednej Ázii. Prečo nie? Robia to múdro a premyslene, krok za krokom, ale najmä – pracujú na sebe, nenapredujú na úkor iných.
Platforma na spoluprácu náboženstiev
V Astane možno nájsť veľa jedinečných a zaujímavých budov, do jednej z nich smerujú aj naše kroky. Na hlavnej osi mesta stojí od roku 2006 naozaj nezvyčajná budova, pyramída s výškou 62 metrov. Jej oficiálny názov je Palác mieru a harmónie, ale pomenovanie pyramída sa v bežnej reči ujalo viac. Hoci má viacero funkcií (operná sála pre 1 200 návštevníkov, múzeum, knižnica, študijné centrum), primárne bola postavená pre Kongres predstaviteľov svetových a tradičných náboženstiev, ktorý sa v Astane koná od roku 2003. Neraz sa v nej preto stretli lídri najrozličnejších vierovyznaní z celého sveta. Stavba je koncipovaná ako centrum náboženského porozumenia, zrieknutia sa násilia a presadzovanie viery a rovnosti ľudí; zároveň vyjadruje ducha Kazachstanu, kde kultúry, tradície a predstavitelia rôznych národností spolunažívajú v mieri, harmónii a súlade. Štyri strany pyramídy sú orientované na svetové strany, čo symbolizuje priateľstvo, mier, toleranciu.
Od roku 2019 tu sídli Nazarbajevovo centrum pre rozvoj medzináboženského a medzicivilizačného dialógu. Na čele tejto neziskovej, vládou založenej organizácie stojí Bulat Sarsenbajev. Dalo by sa povedať, že ako bývalý diplomat je rodený hostiteľ, ktorý s láskou predstavuje nielen svoju inštitúciu, ale aj Kazachstan, ľudí, pomery. Tento scestovaný človek pozná mnohé mestá a krajiny a ich znalosť hneď využije vo vzájomnom kontakte: úplne prirodzene a nenútene tým mení oficiálne prijatie na priateľské stretnutie. (B. Sarsenbajev poznal aj Bratislavu, čím si ma hneď získal. Presne popísal Dunaj i hrad nad ním, hoci od jeho návštevy uplynulo viac ako 30 rokov. Rovnako reaguje aj na ostatných novinárov a ich domovské krajiny.)
Keďže Nazarbajevovo centrum plní úlohy sekretariátu Kongresu predstaviteľov svetových a tradičných náboženstiev, diskusia sa obracia týmto smerom.
Kongres bol založený v priamej reakcii na rast náboženského napätia a extrémizmus po teroristickom útoku z 11. septembra 2001 v USA. Iniciátor Nur-Sultan Nazarbajev považoval za dôležité vytvoriť príležitosť pre náboženských vodcov, aby pracovali spoločne a aby sa zabránilo zneužívaniu náboženstva na rozdeľovanie ľudí, komunít a národov. Iniciatívu podporili viaceré svetovo známe osobnosti, napr. Kofi Annan, Nelson Mandela či Michail Gorbačov.
Na prvom kongrese sa zúčastnilo 17 delegácií, na tom poslednom už viac než 100. (Kongres sa koná raz za tri roky. Kvôli kovidu bol VII. kongres z roku 2021 preložený na rok 2022.) Počet účastníkov sa rozrastá a hoci bola pyramída vybudovaná predovšetkým na rokovanie kongresu, tento rok sa musel konať v susednej budove – Paláci nezávislosti. A tak to zrejme už aj ostane.
Na kongrese sa zúčastňujú predstavitelia početných náboženstiev – islamu, kresťanstva, judaizmu, šintoizmu, budhizmu, taoizmu, hinduizmu a iných (vrátane rozličných vetiev rozličných vier), presný výpočet by bol dlhý. V našich pomeroch je iste zaujímavé, že na prvom kongrese (vtedy to bola ešte medzinárodná Konferencia mieru a zmierenia) v roku 2003 viedol delegáciu rímsko-katolíckej cirkvi kardinál Jozef Tomko. Na poslednom, VII. kongrese, ju viedol pápež František, čo dokazuje vysokú úroveň podujatia.
Organizátori kongresu si veľmi cenia, že na ich pôde sa z času na čas stretnú aj tí, ktorí si ináč – napriek všeobecnej mierumilovnosti náboženstiev – nevedia nájsť k sebe cestu.
Z tohtoročnej záverečnej deklarácie možno upozorniť na prehlásenie, že extrémizmus, radikalizácia a terorizmus, násilie a vojny, nech sú akokoľvek motivované, nemajú s autentickou náboženskou vierou nič spoločné a treba ich čo najdôraznejšie odmietnuť. Náboženskí vodcovia vyzvali svetových lídrov, aby upustili od agresívnej a deštruktívnej rétoriky, ktorá vedie k destabilizácii sveta a prihlásili sa k zodpovednosti za posilňovanie dialógu nielen medzi rozličnými náboženstvami, ale aj kultúrami.
Možno sa niekomu zdá, že mierové fórum v podobe Kongresu predstaviteľov svetových a tradičných náboženstiev je len diskusným fórom, ktoré na osudoch sveta nič nemení a nezmení. Možno. Ale pomohla by som si citátom Abaja Kunanbajulyho, kazašského básnika a mysliteľa: „Hodnotu človeka posudzujte podľa toho, ako šiel k cieľu, a nie podľa toho, či ho dosiahol.“
Bájny strom života
Kongres sa rozvíja početne, ale hľadá aj nové témy. Počas takmer 20-ročnej histórie bola po prvý raz v tomto roku vytvorená samostatná sekcia, venovaná sociálnemu statusu žien. pribudla aj nová idea, vytvorenie prírodno-rekreačného parku pozdĺž rieky Jesil (známejšej možno viac podľa ruského názvu Išim), ktorý bude symbolizovať priateľstvo a spoluprácu. Za účasti delegátov kongresu bolo zasadených prvých 60 listnatých a ihličnatých stromov. Centrom parku, ktorý otvoria oficiálne v roku 2023, bude pamätník s názvom Strom života.
Strom života je v Kazachstane vôbec obľúbený námet. Aj jeden z hlavných symbolov Astany, vyhliadková veža Bajterek, znázorňuje magický strom života. Podľa ľudovej povesti kladie do jeho koruny čarovný vták Samruk každý deň zlaté vajce. Sú v ňom ukryté všetky sny a túžby ľudí, zlý drak však vajce ukradne. Našťastie, bájny vták do koruny na druhý deň opäť vloží zlaté vajce, čo symbolizuje znovuzrodenie a večný kolobeh života.
Strom života, nové výtvarné dielo kazachstanskej umelkyne Leyly Mahat možno nájsť aj vo vnútri pyramídy, ktorú navrhol britský architekt Norman Foster. Zvonku pyramída nevyzerá veľmi veľká, ale jej vnútorné priestory sú ohromujúce. Vzbudzujú, samozrejme, slávnostný pocit. Sú plné ušľachtilých materiálov, hry svetiel, priehľadov na rozličné úrovne budovy a do hlavnej siene, v ktorej sa konal už spomínaný kongres, dopadá vonkajšie svetlo cez sklenenú špičku pyramídy. Dojem je impozantný – ale veď na to monumentálna architektúra slúži. Nemusí ísť nevyhnutne o to, aby vyvolala v divákovi pocit jeho vlastnej malosti a bezvýznamnosti, často ide o to, aby upozornila na priestor, noblesné kombinácie materiálov, na krásu architektúry. Tu sa to rozhodne podarilo.
Koniec 1. časti
Pracovná cesta do hlavného mesta Kazachstanu Astany sa uskutočnila na pozvanie Ministerstva zahraničných vecí Kazašskej republiky v dňoch 10. až 14. decembra 2022.
Snímky: Autorka a www.pixabay.com
