Od chvíle, ako ktosi zavraždil jedného z najznámejších verejných diskutérov v Spojených štátoch amerických, začali na fcb. prebiehať najrôznejšie diskusie o tom, aké je to hrozné… že ho ktosi zavraždil za jeho názory.
Samozrejme, skutočnosť, že Charlie Kirk bol zavraždený, hrozná je. Čo však nevieme, je to, prečo ho niekto zavraždil.
Americkí vyšetrovatelia prišli s obvinením 22-ročného Tylera Robinsona ako potenciálneho vraha. Možno majú toho správneho – a možno je to skutočne tak, že Charlieho Kirka zavraždil z ideologického presvedčenia.
Nakoniec, obyvatelia Spojených štátov amerických sú dnes skutočne extrémne polarizovaní vo svojich názoroch – a to na všetko. Od tém súvisiacich s otázkami správneho riadenia štátu, cez témy kultúrne až po témy, či sa majú Spojené štáty naďalej snažiť byť celosvetovým impériom alebo sa majú stiahnuť a prejsť k politike izolacionizmu.
Čiže áno, potenciálnych strelcov názorovej protistrany sa v USA nachádza mnoho – podľa rôznych štatistík majú dokonca obrovskú ľudovú podporu, a to v miliónoch (až desiatkach miliónov). Vieme to podľa prieskumov z obdobia pred nedávnymi prezidentskými voľbami, v ktorých sa ľudia mali vyjadriť, či súhlasia s použitím násilia, ak by sa Donald Trump mal stať opäť prezidentom, alebo ak by sa Donald Trump prezidentom podľa volebných výsledkov nestal (nakoľko v tom prípade by podľa jeho voličov určite išlo o podvod). Z predmetnej skupiny ľudí, ktorí podporujú použitie násilia na presadenie ich politických predstáv, sa niečo viac ako 1 % vyjadrilo, že predpokladá, že v najbližších piatich rokoch skutočne použijú zbraň a niekoho zastrelia.
Ak má daná štatistika skutočný základ, tak z milióna ľudí, ktorí by boli ochotní použiť násilie z politických dôvodov voči politikom reprezentujúcim ideologickú protistranu… je 1 % presne 10 000 konkrétnych ľudí. V prípade, že ľudí schvaľujúcich násilie z politických dôvodov je v Spojených štátoch amerických 10 miliónov (a ich je v skutočnosti pravdepodobne viac), tak hovoríme o ľuďoch v počte 100 000, ktorí predpokladajú, že v najbližších rokoch niekoho pravdepodobne zastrelia.
Podľa iných štatistík až 47 % občanov USA predpokladá, že za ich života vypukne v Spojených štátoch amerických občianska vojna. Príslušníci generácie mileniálov (ľudia narodení v rozpätí rokov 1981 až 1996) dokonca predpokladajú tamojšiu občiansku vojnu až v 58-ich percentách.
Čiže áno, Charlieho Kirka mohol zastreliť niekto s opačným politickým presvedčením, ako mal Kirk. Takýto predpoklad je racionálny a dôvodný… no pravda je taká, že k dnešnému dňu to nevieme naisto.
Charlie Kirk nebol aktívny politik, nemal žiadnu politickú funkciu a bolo pre milióny ľudí bolo na ňom zaujímavé to, že so svojimi ideovými oponentmi viedol verejnú diskusiu. Jeho názory i argumentácia boli v mnohom veľmi vyhranené… no mal na ne plné právo a ak s ním niekto nesúhlasil, mohol si to s ním zájsť vydiskutovať.
Osobne s mnohými Kirkovými názormi nesúhlasím, no súhlasím s tým, že v politike je dôležité vedieť si svoj názor obhájiť. Sú to až politici, ktorí predmetné názory majú presadzovať (a oni to dokonca niekedy aj skutočne robia). Samozrejme, majú tak činiť iba vtedy, ak neodporujú Ústave. Pripúšťam však, že tento pohľad je najmä právnicko-akademický a v skutočnosti to až tak veľmi nefunguje.
Malá vsuvka: V dohľadnej dobe budem organizovať prednášku ohľadne súdnej a bruselskej politickej praxe, ktorej podstata spočíva v tom, že dotyční si privlastňujú oprávnenia, ktoré nemajú. Sú to napríklad záležitosti súvisiace s prerozdeľovaním nelegálnych migrantov, presadzovaním rôznych LGBTxhc38 nezmyslov do národných právnych poriadkov napriek ústavným zákonom daných štátov, ktoré to neumožňujú a podobne… Diskutujúcimi budú dvaja akademickí právnici z Právnickej fakulty Univerzity Komenského v BA. Keď bude jasný termín tejto prednášky, určite o tom napíšem. Koniec drobnej vsuvky.
Vrátim sa však ku Kirkovej vražde. Ak by sme sa na to pozreli z pohľadu zámeru… čiže čo by mohol očakávať ten, kto by chcel Kirka verejne popraviť, tak by sme podľa mňa mohli uvažovať nad týmito možnosťami:
1. Snaha o radikalizáciu politických pomerov v USA. Táto možnosť by vo svojich dôsledkoch vyhovovala najmä vládnucim republikánom. Mali by dobrý dôvod tvrdo zasiahnuť voči všetkým, ktorí Kirkovu vraždu bagatelizujú alebo priamo schvaľujú a mohlo by to pomôcť aj Trumpovi v osobných preferenciách podpory zo strany jeho voličov /obzvlášť potom, ako zhodil zo stola uverejnenie Epsteinovho zoznamu hostí jeho pedofilných žúrok pre významných hostí/.
2. Snaha o odklon pozornosti od prebiehajúceho genocídnej masakry Palestínčanov v celom Pásme Gazy a aktuálne aj v ich hlavnom meste Gaza city. Ľudia v USA i v Európe budú určite príšerne zhrození z toho, ako zabili jedného sympatického otca dvoch malých detí a manžela peknej manželky… a venujú tomu celú svoju pozornosť. Že takýchto otcov aj s deťmi aj manželkami zabijú v Pásme Gazy, v Jemene alebo v Sýrii alebo v niektorom z ďalších regiónov, ktoré aktívne pomáha rozvrátiť armáda Spojených štátov amerických… to popri tom úplne pokojne zapadne prachom. Je to smutné, no je to tak.
3. Snaha o odklon pozornosti od iných vojnových konfliktov. Napríklad od angažmánu USA v ich zástupnej vojne na Ukrajine a najmä nákladov na ňu – aj so všetkými tými vratkami a „veľkými domov“, ktoré s týmto financovaním súvisia.
Mňa osobne by pri práci spravodajských služieb v geopolitických hrách veľkých mocností (vrátane tých, ktoré veľkými iba byť chcú) neprekvapilo už nič. Jeden mŕtvy… hore, dole. Ak sa svet nezrúti kvôli miliónom mŕtvych, nezrúti sa určite ani kvôli jednému známemu diskutérovi. Za vraha by v takom prípade bolo možné označiť kde-koho… a usvedčiť by ho mohlo napríklad to, že išlo až o takého idiota, ktorý na zbrani, ktorou by bol vraždil… nechal svoje otlačky prstov a zbraň pohodil kamsi do lesa namiesto toho, aby ju hodil do dákej rieky či spálil v ohni.
Ale to už predsa vieme, že možné je všetko. Medzi iným aj to, aby do budov Svetového obchodného centra narazili dve lietadlá a roztavili svojím palivom železobetónové piliere, čím by spôsobili dokonalé dosebazrútenie celej budovy a vo svojich ruinách by zanechali neporušené pasy teroristov, ktorí lietadlá – vraj – uniesli. Niektorí ľudia sú schopní uveriť všetkému a obhajovať hocičo, čo im vrchnosť predloží ako ,,závery oficiálneho vyšetrovania“.
Záverom… nech už Charlieho Kirka zavraždil ktokoľvek a na kohokoľvek objednávku… tak platí, že išlo s pravdepodobnosťou blízkou jednej o politicky motivovanú vraždu. Vraždu človeka, ktorý bol z podstaty veci – nakoľko obhajoval svoje názory – polarizujúcou osobnosťou. Človeka, ktorého názorové diskusie so záujmom sledovali milióny ľudí… ktoré aj takouto formou participovali na demokratickej politickej diskusii.
Skutočnosť, že tento mladý muž prezentoval aj názory, s ktorými sa slušný človek z morálnych dôvodov nemôže stotožniť (ako napr. jeho niekdajšia obhajoba toho, čo pácha izraelská armáda v pásme Gazy) však nikoho neoprávňuje schvaľovať jeho zavraždenie. A to presne z tých istých morálnych dôvodov, z akých nie je možné ospravedlniť vyvražďovanie Palestínčanov, Kurdov, Arménov…
Ak ste teda z tých, ktorí sa z jeho smrti tešia… rád by som vás informoval, že ste súčasťou problému a taktiež by som vás rád upozornil, že na protiľahlom brehu rieky sú milióny ľudí, ktorí sa budú tešiť z VAŠEJ vraždy, ak na ňu príde.
Pamätajte, že ten, kto sa smeje naposledy, ten sa smeje najlepšie. Ste presvedčení, že to budete práve vy? Lebo byť vami, ja by som si na to nestavil…
