Všetci komentátori podvedome cítia, že sa udialo významné stretnutie, a to napriek tomu, že neprinieslo žiaden spoločný, hmatateľný výsledok, o ktorý by mohli oprieť svoje hodnotenie.
Nám všetkým preto zostáva opierať sa vo svojich odhadoch iba na vedľajších a na prvý pohľad nepodstatných znakoch. Privítanie ruského diktátora na červenom koberci, množstvo úsmevov, potľapkávaní, úctivej pozornosti a priateľských gest jedného k druhému, bolo neobvyklé. Rovnako i spoločný odchod z miesta z vítania v americkej limuzíne nastoľuje rad otázok, na ktoré nám chýbajú jasné odpovede.
Foto: kremlim.ru
Myslím si, že všetky tieto drobnosti a na prvý pohľad nezmyselné znaky musíme vložiť do vyššieho systému snaženia a cieľov, ktoré obaja sledujú a iba na základe toho im môžeme pripísať nejaký pozitívny, či negatívny význam.
Optimizmus a prínos tohto stretnutia môžeme preto dnes hľadať iba v tom, čo niekoľkokrát tajnostkársky naznačili, že „dohodli sa na tom, že sa dohodnú“.
Očakávania politickej triedy Západu, ako i jeho mainstreamu sú však zneistené.
Po bombastickom a mimoriadne vrelom privítaní ruského diktátora, zabijaka, fašistu, ktorého spoločenstvo Západu bolo pripravené zlikvidovať a ako sa Joe Biden vyjadril i zabiť, to je už neprijateľné.
Donald Trump prichádza s radikálne novým prístupom k Rusku a k jeho národnoštátnym záujmom a s novým pohľadom na miesto Ruska v novej globálnej politike.
Myslím si, že tu je aj skrytý zmysel rokovania oboch politikov na Aljaške.
Špeciálny vyjednávač pre Rusko, pán Witkoff, keď pripravoval toto stretnutie, informoval médiá, že predmetom stretnutia sú dva okruhy problémov. Po prvé, strategicko-hospodárska spolupráca USA a Ruska a až na druhom mieste rusko-ukrajinský konflikt.
Zdá sa mi, že médiá sa skoncentrovali iba na druhý bod ich programu a všetci akoby očakávali, že zmyslom rokovania je zastavenie krviprelievania na Ukrajine. Táto téma však zostala akoby mimo pozornosti hlavných rečníkov. Najmä pre americkú stranu je rusko-ukrajinský konflikt, ako veľakrát Donald Trump vyhlásil, absolútne zbytočný a v žiadnom prípade nebol ani jeho iniciátorom.
Pre niektorých politikov EÚ bola až hrôza, či naivný Donald Trump nepodpíše pod tlakom skúseného špiónskeho manipulátora niečo poza chrbát Zelenského a EÚ. Radujú sa z toho, že nič nepodpísal! Podľa mňa je to predčasná radosť, pretože o hospodárskej a ekonomickej spolupráci USA a Ruska už rokovali a ich návrhy môžu v budúcnosti priviesť niektorých EÚ politikov až k mŕtvici.
Myslím si, že riešenie rusko-ukrajinského konfliktu zo strany Donalda Trumpa je vedľajšou záležitosťou, ktorá Amerike v ničom nepomôže pri riešení jej vlastných problémov.
Jedným z možných stimulov záujmu o rusko-ukrajinský konflikt pre Donalda Trumpa môže byť i posadnutosť získať Nobelovu cenu za mier.
Z koncentrovanej pozornosti médií na rusko-ukrajinský konflikt na rokovaní na Aljaške vyplýva, že nepochopili jeho revolučný význam, spočívajúci v korunovácii Vladimira Putina, dovtedajšieho diktátora, za jeho politického partnera. Z korunovácie Vladimira Putina ale vyplýva, že Donald Trump verejne opúšťa líderstvo vo vedení unipolárneho sveta.
Donald Trump je tak prvým americkým politikom, ktorý si dokáže priznať, že unipolárny svet si vyžaduje obrovské, finančné a materiálne náklady na činnosť hegemóna. Dnes takéto postavenie Ameriku oslabuje, zadlžuje a neprináša jej žiadne dividendy.
Pokračovanie v ceste, ktorú USA nastúpili v 90. rokoch po porážke ZSSR malo za cieľ upevniť svetové líderstvo USA, čo podľa Donalda Trumpa speje iba k dvom riešeniam: bankrot USA, alebo 3. svetová vojna.
Pre Donalda Trumpa ani jedna z týchto možností nie je akceptovateľná, a preto prichádza s jeho programom MAGA, ktorý má odvrátiť hospodársky kolaps USA. MAGA je nástrojom, ako získať financie z obchodných a colných transakcií, aby sa USA stali opäť veľkou krajinou.
Ak sa pozrieme na aljašské rokovanie z pohľadu politického programu MAGA a vzdania sa geopolitickej hegemónie, vidíme, že Donald Trump hľadá partnera na riadenie sveta a že má odvahu predstaviť aj jeho novú tvár. Tou tvárou je Vladimir Putin.
V tomto omilostení Putina a jeho pribratie za rovnocenného partnera je zmysel tohto geopolitického kroku.
Donald Trump odmieta zvyšovať politické a vojenské napätie vo svete, pretože je to príliš drahé a nezodpovedá to možnostiam a kondícii amerického hospodárstva.
Preto Donald Trump od samého začiatku dáva prednosť ukončeniu ukrajinského angažmán a legalizuje Putina ako svetového politika, ktorého pasuje za rovnocenného partnera.
Donald Trump dlhodobo prechováva úctu k Putinovi za jeho nezlomnosť a za to, že obstál voči posledným piatim americkým prezidentom pri hájení ruských záujmov.
Putin podľa Donalda Trumpa nie je už nepriateľom západného sveta a naopak, uvádza ho do najvyššej geopolitickej ligy ako spojenca a priateľa, ktorý by mu mohol pomôcť v nadväzovaní politických a obchodných vzťahov s dynamicky sa rozvíjajúcou Áziou. Nemenším významom pre upevnenie jeho politického postavenia v USA môže byť jeho partnerstvo užitočné.
Donald Trump uznáva iba silných. Takých, ako je on a iba takým vie natiahnuť červený koberec.
Donald Trump si uvedomuje, že bez politického spojenca nemá Amerika šancu v globálnom svete. Tento postoj je výrazom sklamania z výkonu európskych elít a z ich slabosti a nejednoty. Európania by možno aj podporili fungovanie nového svetového poriadku, ale najradšej bez Donalda Trumpa.
Donald Trump to cíti a vo svojej „ješitnosti“ im to aj vracia.
Donald Trump konštruuje akési globálne Direktórium, ktoré v zložení USA, Rusko a Čína by mohlo prevziať riadenie aj zodpovednosť za svet v 21. storočí.
Z týchto príčin americký prezident okázalo predstavuje ruského prezidenta ako globálneho politika i ako priateľa, a to verejne pred celým svetom. Nezabudne dodať, že má porozumenie pre národnoštátne záujmy Ruska.
Donald Trump bez globálneho partnera nemá šancu riešiť domáce a ani jeho globálne vízie.
Skutočnosť, že ruský prezident si užíval pozornosť sveta, mu umožnilo odchádzať z Aljašky s úsmevom, akoby súhlasom s novým postavením Ruska v globálnom svete. Otázka Ukrajiny a jej osud je z pohľadu MAGA, ako aj z pluralitného pohľadu na svet pre Donalda Trumpa skôr na príťaž.
Myslím si, že práve tieto dva jeho postoje revolucionizujú svet a rozdeľujú ho na dve skupiny: na globalistickú, ktorá plače za americkým vedením sveta, a konzervatívcov, ktorí mu tlieskajú za možnosť presadzovať národné záujmy svojich krajín.
Skôr ako Donald Trump začne rokovať s Čínou, čaká ho rokovanie s EÚ a najmä s „ochotnými“ krajinami, ktoré sú pripravené podporovať Ukrajinu až do víťazného konca. Európska politická trieda nie je ochotná akceptovať pluralitný model sveta, veľa energie dali do presviedčania svojich občanov, že napodobovanie amerického spôsobu života a hodnôt je jedinou cestou rozvoja súčasnej civilizácie. Ak k tomu prirátame neochvejnú podporu NATO a jeho expanziu na východ, môžeme odhadovať, že ich misia je skončená a stávajú sa príťažou pre vlastných občanov.
Americký obrat o 180 stupňov v týchto otázkach, ako i vyhrážky Donalda Trumpa, že ukončí činnosť NATO v EÚ, ak jej krajiny nebudú platiť za náklady tejto vojenskej organizácie, je pre politickú triedu Západu šokom ba až zradou. Zdá sa im zo strany Ameriky za príliš ponižujúce po dlhých rokoch servility a oddanosti predstaviť im nového amerického partnera.
Hlavným motívom dožadovania sa EÚ, resp. skupiny „ochotných“ pokračovať v podpore Ukrajiny až do víťazného konca nebolo a ani dnes nie je zvýšenie životnej úrovne ukrajinského ľudu, ale iba oslabiť Rusko.
Problém je v tom, že politické trieda EÚ si nechce priznať, že bidenovská paradigma rozširovania NATO na východ skončila! Pre túto triedu to nie je len bolestná psychologická zmena, ale hrozí aj ukončenie ich politickej kariéry a zostup do nižších sociálnych úrovní.
Za stav politických elít EÚ nesie spoluzodpovednosť aj Amerika, ktorá prostredníctvom ambasád, neziskoviek a tajných služieb… pripravovala, schvaľovala a dosadzovala do dôležitých politických funkcií ľudí, pre ktorých hlavným kritériom ich nominácie bola schopnosť presadzovať americké záujmy v politikách EÚ.
Pod výchovným vplyvom globalistov politická trieda EÚ stratila citlivosť na národné záujmy pri riadení jednotlivých krajín EÚ a stala sa tak prekážkou presadzovania nového geopolitického poriadku.
Politické elity „ochotných“ stoja dnes pred problémom, kto má dať bezpečnostné garancie pre zachovanie Ukrajiny pred brutálnym a diktátorským Putinom, ktorý je dnes však prezentovaný ako uznávaný svetový politik.
Donald Trump v zmysle svojej pluralitnej geopolitickej vízie ponúka možnosť politickým elitám EÚ, že ak nie sú schopné mentálnej zmeny a prijať rodiaci sa pluralitný medzinárodný poriadok, môžu pokračovať v podpore Ukrajiny i naďalej, avšak za svoje peniaze a za peniaze svojich daňových poplatníkov.
Problém EÚ spočíva v tom, že jej výzvy bojovať do posledného ukrajinského muža sa stali prázdnymi gestami, nakoľko krajiny EÚ nemajú zdroje, ale ani výrobné kapacity na vojenské účely. Jedinou reálnou možnosťou EÚ je objednať a zaplatiť si potrebnú muníciu z USA, a to na svoj účet! Iba týmto spôsobom môže EÚ podporovať rusko-ukrajinský konflikt.
Väčšina občanov pochopila falošnosť výziev a ubezpečovaní o plnej podpore ukrajinského ľudu, čo sa prejavuje vysokým prepadom voličských preferencií u Macrona, Merza, Fialu…, a to až pod hranicu prezidentskej dôstojnosti. Ukazuje to, že liberálnej rusofóbnej politickej triedy EÚ sa čas kráti.
Poslednou ukážkou lokajstva politických elít Západu je rokovanie Donalda Trumpa s pani von Leyenovou, ktorá za povinnosť nákupu zbraní z USA, za zvýšenie vojenských rozpočtov, za nákup energetických surovín z USA a navýšenie colných sadzieb o 25 % dokázala americkému prezidentovi iba úslužne poďakovať.
Okrem rokovania s „odvážnymi“ čaká na Donalda Trumpa aj presviedčanie prezidenta Zelenského, aby zreálnil svoje požiadavky na oslobodenie celej Ukrajiny. Zdá sa, že rokovanie s týmto ukrajinským antihrdinom nebudú až také ťažké. Zrušenie a po 4 dňoch opätovné ustanovenie Protikorupčnej agentúry, ktorá má zrejme zdokladované, ako tento demokratický politik ukradol z amerických peňazí možno až 30 miliárd, ponúka akékoľvek možnosti, ako v tejto veci pokračovať…
Globálna politika je však plná prekvapení a zvratov, o čom svedčí aj druhý diel Aljašky, t.j. prijatie 7 najdôležitejších politikov v Bielom dome. Z tohto rokovania tiež nevyšlo jednoznačné rozhodnutie. Pre svet je ale dobré, že dialóg sa konečne začal!!!
(Autor je konzervatívny socialista)
3 Odpovede
Áno, Veľká trojka.sa ujima vlády. Výraz „politický spojenec“ by som vo vzťahu US a RF nepoužil. Sen M.Gorbačova sa neuskutoční. Putin a Trump našli modus vivendi, nič viac. Konečné riešenie ruskej otázky sa iba odkladá.
Dobrý deň.
Keďže prvotný zámer západných elít vyčerpať, položiť a rozdeliť Rusko očividne nevyšiel a provizóriá nemajú budúcnosť, hľadajú sa iné riešenia, ktoré majú uspokojiť zadávateľov.
Delenie moci na ktorejkoľvek úrovni prekáža zámeru kormidlovať lodičku ako sa mi páči.
A história nás tiež učí, že ani triumvirát nemá dlhé trvanie.
Mnohí sebastrední analytici podsúvajú zaručené teórie ako sa čo bude vyvíjať, spájať, deliť, atď. Nenájdu odvahu konštatovať, že na ich úrovniach nikto nič nevie.
Teda také, aby to vydržalo aspoň deň.
Domnievam sa, že nastane prechodná doba istej vynútenej rovnováhy, ktorú silní využijú na nájdenie nových tromfov.
A potom sa budú opäť rozdávať karty
do novej hry.
Dovtedy pánboh s nami a zlé preč.
Dobrý postreh o „dvoch otázkach“ stretnutia Trump/Putin.
Každý komentátor je však zajatcom svojich životných skúseností, vzdelania a informácií. Ja mám subjektívny pocit, že niektoré otázky na stretnutí, prekračovali rámec deklarovaných otázok.
Už len fakt, že Steve Witkoff (ktorý stretnutie „pripravil“) má úzke väzby na americkú židovskú lobby, že je „stálym veľvyslancom USA pre Stredný východ“, indikuje, že sa dvaja najvýznamnejší členovia BR OSN zaoberali aj izraelským projektom vysídlenia Palestíny.
USA aj Rusko tolerujú Netanjahuovu brutálnu politiku, a nepriamo zatiaľ ju takto nepriamo legalizujú. Prípadná zmena Ruska, v tejto otázke, je pre izraelsko-americké ciele v Palestíne veľkým rizikom.
Problém je len ďalšou hranou, na ktorej balancuje globálna mocenská rovnováha, následkom úpadku severoatlantického a rastom čínskeho vplyvu/ekonomickej sily. Nezaregistroval som, že by si niekto povšimol čínsku zdržanlivosť (je mier na Ukrajine pre Čínu znížením alebo zvýšením napätia USA-Čína?). A neviem o nikom kto by komentoval zmenu Putinovho summitu o rokovaniach na Aljaške (najprv bol ohlásený formát Rusko-Čína- India, neskôr revidovaný na schôdzku Ruska s Indiou a Brazíliou…)
O niekoľko dní, 3.9.2025 budú oslavy konca II. svetovej vojny v Pekingu. Tam sa rozhodne (pri stretnutí Si Ťin-pching/Putin), či globálna nerovnováha povedie k vojne alebo k „novej Jalte“…
Ipso facto – bude mierová zmluva na Ukrajine (len Čína môže garantovať obom stranám jej dodržanie…)?