(Vstúpil do nedávno nádejného kandidáta Borisa Nadeždina duch Borisa Nemcova?)
V moskovských a petrohradských uliciach stoja fronty. Naposledy som také videla v Moskve za Gorbačova, jeden dedko na Vtáčom trhu mi vtedy povedal – vy máte klobásu a my perestrojku.
Tie očeredi v Ruskej federácii sú politické. Ľudia stoja v radoch, aby dali podpis na volebné hárky Borisa Nadeždina. Chce sa v marcových voľbách uchádzať o prezidentské kreslo.
Obrázky zaznamenali aj zahraničné agentúry, možno ich vidieť na YouTube, aj v oficiálnych západných médiách. V Rusku, kde sa za kritiku Špeciálnej vojenskej operácie na Ukrajine zatvára, ľudia verejne podporujú kandidáta, ktorý má tú kritiku v prvom odseku svojho volebného programu. Pani z radu na podpis, ktorej sa nejaká dievčina s kamerou pýta, prečo tu stojí, na chvíľu zaváha s odpoveďou. Z obavy, z hnevu? Potom povie jednoducho: Nadajelo vajny! (Dosť bolo vojny.) My „chcimírové“ máme otvorených prívržencov aj v Rusku! Určite aj na Ukrajine, len odtiaľ nijaký taký obrázok nemám, tam sa teraz naháňajú do vojny už aj invalidi – nový zákon prijatý vo Verchovnej rade o povinnej mobilizácii už prešiel prvým čítaním, bude sa týkať mužov od 18 do 60 rokov.
Kto je ten Nadeždin, ktorý vzbudil takú veľkú nádej v celom Rusku?
Pozvala si ho do svojej relácie Ostorožno Sobčak známa provokatérka, otvorená liberálka Xenia Sobčak stále žijúca v Moskve .
Vo videu (nižšie) predstavuje kandidáta na prezidenta, možno dnes už aj medzi spravodajcami málokto ovláda ruský jazyk, a tak sa v našej slobodnej tlači okrem propagandy veľa o ňom nedozvieme.
Boris Nadeždin o sebe hovorí, že je stopercentný ruský patriot. V deväťdesiatych rokoch minulého storočia bol pomocníkom Borisa Nemcova, ktorého doteraz nesmierne obdivuje (ja ľubil Borisa) a keď Jeľcin vymenoval za vicepremiéra Sergeja Kirijenka (dnes vplyvného administrátora Vladimira Putina), stal sa aj jeho poradcom. Nadeždin pozná všetkých vysokých súčasných činovníkov, s polovičkou z nich si tyká. Pil čaj aj s Putinom, aj s Kirijenkom, dobre sa pozná so Šojguom, ale ohnivo rečnil aj na otvorenom opozičnom mítingu na Bolotnom námestí v roku 2011 (Sobčak v rozhovore premietne kúsok videa), a potom, o rok sa prihlásil všetkým kandidátom na prezidenta, že by chcel byť v ich skupine na kontrolu prezidentských volieb. Ozval sa mu Mironov zo strany Spravodlivé Rusko a tak môže dosvedčiť, že na vlastné oči sa presvedčil, že voľby prezidenta Putina v roku 2012 boli čestné a spravodlivé. Toto aj dnes považuje za najdôležitejší cieľ: spravodlivé a čestné voľby. Ak by mu niekto chcel zabrániť kandidovať, udrie najviac súčasnú moc. Kandiduje totiž 11 osôb, ale ani za jedného neboli v uliciach rady na podpis pod kandidatúru, to sa nedá odškriepiť. Xenia Sobčak v rozhovore silne zapochybuje, že ho do volieb zaregistrujú, podľa jej mienky bez Kirijenka ani myš neprekĺzne. Nadeždin hovorí o reťazi zázrakov – v júli minulého roka chcel za gubernátora, ale centrálna volebná komisia ho nepustila, lebo nemal dosť podpisov. A tak im povedal – neopustíte ma? Tak ja bude kandidovať za prezidenta. Bola to len taká myšlienka, ale vyslovená nahlas. A v septembri sa mu prihlásili mladí ľudia, ktorých on nepozná, ani veľmi o nich nevedel.
Bloger Maxim Kac mu ponúkol svoju občiansku iniciatívu, ktorá mu zadarmo bude robiť kampaň. Boli to ľudia, ktorí spolupracujú s Kacom „na jeho projektoch. Našli stranu, za ktorú by mohol kandidovať. To bol prvý zázrak – pretože on na rozdiel od predchádzajúcich kandidátov, ktorí sa postavili Putinovi, nie je bohatý človek, akým bol Grudinin (kandidoval v predchádzajúcich prezidentských voľbách) a ktorého vraj zničila manželka. Klamal ju, a tak vytiahla na neho ako pomstu za neveru jeho offshorové firmy… Nadeždin nemá okrem obyčajného bytu nič, navyše nepodvádza svoju ženu. Mladí okolo Kaca (ktorého vedú podľa zákona ako inoagenta), mu založili transparentný účet, na ktorom je už 80 miliónov rubľov. Nadeždin je jediný kandidát zverejňujúci svoje financie na kampaň. Podpisová akcia už prebehla v sto mestách a 75 regiónoch Ruskej federácie, nie je to len Moskva a Petrohrad, podpisov je už 200 tisíc. Spontánne zbierajú podpisy aj v zahraničí, ale podľa Nadeždina tieto centrálnej volebnej komisii ani neponúknu, aby ich nikto nemohol spochybniť. Okrem štábu Maxima Kaca oslovil svojich známych zo štábu Jeľcina a z okolia Borisa Nemcova. To je podľa neho ďalší zázrak, že sa mu to podarilo. Keď hovorí o Borisovi Nemcovovi, obaja s Xenou sa rozžiaria, považujú ho za tragickú postavu, a keby ho neboli zavraždili, mohla byť Ruská federácia celkom iní „strana“. Nadeždin Borisa Nemcova bezvýhradne obdivuje, hovorí o jeho dvojmetrovej postave, charizme, to, ako sa páčil ženám, o jeho energii, ktorú šíril. Na rozdiel od seba – lebo sám seba považuje za celkom obyčajného úradníka, v oblečku a kravatičke, no ďalším zázrakom podľa neho je, že tá energia Borisa Nemcova akoby prešla doňho. Tu sa už dostáva do astrálnych výšok a zíde mu na um, či to nie je duch Borisa Nemcova, ktorý teraz v ňom pôsobí…
Oceňuje Čubajsa („daj mu Bog zdarovja,“ povie, lebo Čubajs je jeden z tých, čo po začiatku SVO z RF ušli, koluje video, ako si niekde v Turecku vyberá peniaze z bankomatu), hovorí, aký bol geniálny manažér, a keby mu bol Boris Jeľcin povedal, aby postavil po Rusku chrámy, tak by postavil chrámy, a keď mu povedal, aby spravil privatizáciu, tak spravil privatizáciu. Rovnako vysoko hodnotí schopnosti súčasného prvého námestníka kancelárie prezidenta RF Sergeja Kirijenka. Je to vynikajúci manažér, plní želanie svojho šéfa na sto percent. A či sa zmenil, odkedy pracoval s Borisom Nemcovom? Prešiel svoju cestu, odpovedá Nadeždin.
A čo by robil, ak by bol teraz v Dume, ako by hlasoval pri otázke SVO – pýta sa Xenia Sobčak. Veď spočiatku sa aj proti SVO ozvali v Dume nejaké hlasy, no a potom – zahlasovali za. Neurobil by to isté, neposlúchol by? „Ja? Mňa by donútili? Tam všetci vedia, že Nadeždin nie je ten, ktorý poslúchne, ale všetci vedia, že s Nadeždinom sa dá dohodnúť,“ povie rozhodne.
Čo by urobil ako prvé v úlohe prezidenta? Zrušil by celú politiku Putina, to má v prvom odstavci svojho volebného programu, zrušil by všetky represívne zákony. Všetky proti lesbám a gayom, všetky proti inoagentom. Vypustil by všetkých politických väzňov.
„Aj Girkina alias Strelkova?“ pýta sa Xenia Sobčak. (Girkin je biely dôstojník, ktorý prišiel po Majdane na Donbas s dvadsiatimi spolubojovníkmi podporiť opolčenie, kritizoval Putina, že neposlal vtedy na Donbas armádu a stále je Putinovým kritikom za podľa neho zlé vedenie vojenskej operácie, režim ho dal zavrieť.)
„Áno, aj Girkina-Strelkova, pretože je odsúdený na základe týchto represívnych zákonov. Ja, prezident, prisahám na ústavu.“
„No ale Girkina odsúdil medzinárodný súd v Haagu za zostrelenie malajzijského lietadla, ak by žiadali o jeho vydanie, čo by ste urobili, vydali by ste ho? Chcete mať dobré vzťahy so Západom…“
„Nie,“ odpovedá Nadeždin, „nevydal. Pretože v ústave RF je napísané, že štát musí zaručiť bezpečnosť svojim občanom.“ Podobe by postupoval v otázke Krymu, ktorý je v súčasnosti v ústave ako súčasť RF.
„Krym je ruský, lebo tam žijú Rusi, veď to sama viete, choďte sa opýtať hocikde na ulici v Kryme. Treba sa opýtať Krymčanov, kde by chceli žiť. To isté by sa týkalo aj oblastí, ktoré sú dnes pričlenené na základe dobytých území. Ale rozhodnúť sa musia občania tých oblastí.“
Podľa neho to Putin s Krymom urobil zle – mal ísť po vzore USA a Kosova. Niekde podplatili, niekde niečo vyjednali, bolo treba dosiahnuť to, čo s Kosovom, a to by bol jeho cieľ, trvalo by to možno dvadsať rokov, ale postup mal byť takýto. O Putinovi hovorí, že je geniálny politik, pochopil, že si musí vybudovať pyramídu, ktorú môže ovládať. RF je autoritárny štát, ale ako právnik ubezpečuje Xeniu, že nie totalitárny, na sto percent nie je totalitárny.
Xeniu zaujíma, čo hovorí na závan sovietizmu šírený teraz v Ruskej federácii. V Mariupoli postavili sochu Babuška i znamia, to je o tej babičke, ktorá vítala ruských vojakov so sovietskou zástavou.
Kde sa to vzalo, ako je možné, že sa rozvinula taká sovietska idea? Xenia Sobčak si pamätá, že za jej detstva všetko sovietske nenávideli, jej papa, profesor na petrohradskej univerzite a celé jeho okolie (Vladimir Putin a Dmitrij Medvedev sa stali Sobčakovými pomocníkmi), v ktorom vyrastala, stále v jasnom odpore k „sovkom“. A kde sa vzalo to pravoslávie, ktoré už desaťročia v Rusku neexistovalo?
Nadeždin vysvetľuje, že voličské jadro Putina je 50 plus, Xenia Sobčak vie, že už štyridsiatnikom to nič nehovorí. Ako by mohli ľudia chcieť to, čo bolo za sovietizmu?
Divákovi videa nevdojak zíde na um – a ako by mohli chcieť to, čo pravdepodobne zosobňuje Nadeždin, človek z Jeľcinovej a Čubajsovej éry? Z čias, keď Rusko zbankrotovalo, rozkradlo sa (píše o tom nobelistka Svetlana Alexijevičová vo Vremia second hand).
Či napokon tento kandidát na prezidenta vyjedná mier – to je najväčšia nádej – uvidíme.
Zahrajú si s Nadeždinom takú hru: predstavte si, Boris Borisovič, že ste prezident a ja som prezident Zelenskyj. Ideme spolu hovoriť o mieri. Vieme, že v Istanbule hneď na začiatku SVO boli na podpis pripravené podmienky mieru. Krym zostane ruský, ostatné územia na úrovni roku 2022, Ukrajina bude súhlasiť s neutralitou. Vieme, ako to dopadlo, ukrajinská strana dohovor zhodila zo stola.
„Ale to bolo, Xenia Anatolievna, v inej ére. Zelenskyj sa spoliehal na podporu Západu a myslel si, že zvíťazí. Putin sa tiež spoliehal na postup a obaja chceli vojnu. Lenže teraz je už iný čas – na oboch stranách, menovite na strane Západu už nie je vôľa bojovať.“
„Dobre, tak ja som Zelenskyj, hovorím vám, Boris Borisovič, moja pozícia je stav z roku 1991, nemôžem ustúpiť ani o piaď, lebo by ma vlastní zabili…“
„Tak by som sa začal rozprávať s Donaldom Trumpom, lebo on bude americký prezident… Prvé by bolo odtiahnuť vojská od seba a začať rozhovory. Je to otázka na dlhé roky, čo a ako by sa usporiadalo.“
V závere interview zaželá Xenia Sobčak Nadeždinovi, aby ho volebná komisia ako kandidáta zaregistrovala – hoci ona tomu neverí.
Dnes (štvrtok 8. februára 2024) Ústredná volebná komisia RF preverila podpisy a odsúhlasila štyroch kandidátov. Nadeždin medzi nimi nie je, ale na zasadnutí komisie, kde mu ukázali podvody na hárkoch, bol. Nenamietal, len žiadal čas, aby sa mohli preveriť všetky podpisy. Ten mu však zákon nedovolí, a tak ÚVK jednomyseľne jeho kandidatúru zamietla. Ani voči tomuto rozhodnutiu komisie nemal výhradu. Mal však výhradu voči zákonu. No a potom vysvitlo, že ten zákon kedysi písal on…
A tak sa skončila púť nádeje Nadeždina. Malo to nejaký význam? Predpokladám, že pre Putina veľký – zmapoval si všetkých opozičníkov nielen v Moskve a Petrohrade, ale aj v tých 75 regiónoch, kde Nadeždin podpisy zbieral. Putin si overil, aká silná je voči nemu opozícia.
