Ivan Hoffman: O druhém výročí
Čítam príspevky Ivana Hoffmana a v absolútnej väčšine s ním súhlasím. Ba nielen súhlasím, ale aj úprimne obdivujem jeho vhľad do vecí a schopnosť analýzy. Vždy mieri k podstate problému a jeho myšlienky sú dôležité aj inšpiratívne. Aj v tomto príspevku veľmi jasne a stručne vystihol, čo znamená politika vojny pre kapitalizmus/imperializmus, a zároveň načrtol takmer zúfalú či beznádejnú súčasnú situáciu globálneho vojnového šialenstva. Akoby vojnová mašinéria Západu už bola naštartovaná a nič ju nemohlo zastaviť. Akoby tí, čo chcú zničenie Ruska (politický cieľ Západu) dospeli k tomu, že je potrebná totálna vojna (hlavný politický prostriedok Západu pre tento cieľ) proti nemu. Aj keď rozumom tento apokaliptický politický kalkul môžeme pochopiť ako celkom reálny, nielen rozumom, ale aj celým ľudským založením ho zároveň musíme zásadne odmietnuť ako koniec všetkej ľudskej, nielen politickej, racionality (a nielen racionality). Možno I. Hoffman vie niečo, čo my ostatní nevieme, ale fatalistický záver tohto jeho článku by som navrhoval brať skôr ako „posledné zvonenie“, ako vážnu výzvu začať robiť niečo proti tomu. Ak ešte existujú politici, ktorí nestratili rozum a humanitu, musia začať konať. A ak neexistujú, musia začať konať všetci ostatní „nepolitici“, pretože nikto z nás tu nie je na to, aby bol rukojemníkom pochabých a slabomyseľných politikov. Ani ľudstvo neprešlo svoje strastiplné dejiny na to, aby jeho existenciu ukončili tí, čo si nevidia ďalej od nosa a vidia iba svoje nízke a podlé záujmy niekoho buď totálne ovládnuť, alebo (ak sa to nedarí), jednoducho ho zničiť. To mohlo fungovať kedysi, dnes to znamená sebazničenie. Hoci pri súčasnej úrovni politickej stupidity tých, čo svoju spásu vidia vo vojne, platí, že im čosi také ani nemôže „dôjsť“, pretože obsahom ich vedomia je len velikášstvo, arogancia a slepota. Musia sa objaviť sily mieru, ktoré prevládnu nad silami vojny.
EMIL VIŠŇOVSKÝ 26. februára 2024
