Ján Bábik: Zabudnutý rozprávač
Veľká vďaka, pán Bábik, za spomienku na život a tvorbu Jozefa A. Talla, ktorého knihy som v mladosti čítaval s potešením. Najmä historický román „Hostina v chánovej jurte“, ktorý je podľa môjho názoru vo svojom žánri na slovenské pomery dodnes neprekonaný. Udivovalo ma, keďže som od detstva inklinoval k dielam renomovaných spisovateľov zaoberajúcich sa historickými témami vrátane v článku spomenutých Roberta Gravesa a Iva Andrića (nemenej aj skvelého Derviša Sušića a jeho románov či noviel „Hodža Strah“ a „Omer Paša Latas“), že na Slovensku existoval spisovateľ s takým nadšením pre históriu a rozhľadom v nej aj bez toho, aby do nej vnášal publikom žiadanú sentimentalitu známu z diel iných, jeho v slovenskej verejnosti známejších, kolegov.
Bolo by skutočne výborné, ak by boli historické romány Jozefa A. Talla, tak ako to autor jeho miniportrétu navrhuje, znovu vydané ako súčasť zvyšovania historického povedomia slovenskej mládeže už v posledných ročníkoch základných škôl a najmä na stredných školách. Do reedície zlatého fondu slovenskej literatúry druhej polovice 20. storočia by mohli byť pridané aj ďalšie tituly, napríklad historické romány „Zlato a slovo“ Ľuda Zúbka, „Pirátski králi a kráľovskí piráti“, „Pirátske dobrodružstvá“ a „Medzi ženou a Rímom“ Milana Ferka (nehovoriac o početných autorových dielach s témami z dejín Veľkej Moravy), „Ja musím byť zbojník“ Vlastimila Milotu a z neslovenskej no nám blízkej proveniencie knižné tituly ako „Kameň a bolesť“ Karla Schulza a „Dobyvateľ“ Ivana Olbrachta písaný, podobne ako Tallova „Hostina…“, formou historickej reportáže.
Ďakujem, že som sa mohol vrátiť, hoci len na pár okamihov, do obdobia mladosti a dospievania.
Juraj Hocman
