Ramon Schack, 2023. Foto: Wikipedia
Výrazný volebný úspech Alternatívy pre Nemecko v Sasku-Anhaltsku znovu otvoril otázku, prečo čoraz väčšia časť pracujúcich opúšťa tradičné sociálnodemokratické a ľavicové strany. Ide predovšetkým o odpor proti migrácii, alebo AfD dokázala politicky využiť oveľa hlbšiu sociálnu, ekonomickú a kultúrnu frustráciu?
V rozhovore s nemeckým politológom, novinárom a geopolitickým analytikom Ramonom Schackom sa Lucia Hubinská pýta na príčiny rastúcej podpory AfD, straty kontaktu medzi tradičnou ľavicou a pracujúcimi, rozporu nemeckej migračnej politiky, úpadku SPD a Die Linke, ako aj na možnosti ďalšieho vývoja strany Aliancie Sahry Wagenknechtovej (BSW) Sahry Wagenknechtovej.
Schack vysvetľuje, prečo podľa neho AfD v skutočnosti neponúka pracujúcim sociálnu alternatívu, ale napriek tomu dokáže získavať ich hlasy. Hovorí aj o narastajúcej priepasti medzi akademicky vzdelaným ľavicovo-liberálnym prostredím a ľuďmi žijúcimi mimo veľkých miest, univerzitných centier a privilegovaných spoločenských vrstiev.
AfD získala v Sasku-Anhaltsku približne 44 percent hlasov. Čo sa tam vlastne stalo? Išlo predovšetkým o hlasovanie za AfD, alebo skôr o hlasovanie proti politickému establišmentu?
V prvom rade si musíme uvedomiť, že Sasko-Anhaltsko je spolková krajina na území bývalého východného Nemecka, geograficky situovaná v samotnom srdci Spolkovej republiky Nemecko.
Sasko-Anhaltsko je rodiskom Martina Luthera a takzvanej reformácie. Je to teda územie, na ktorom sa v minulosti začínali politické a spoločenské procesy s obrovským vplyvom na svetové dejiny.
V tejto spolkovej krajine žije niečo vyše 2,1 milióna obyvateľov. Najväčšími mestami sú hlavné mesto Magdeburg a Halle.
Sasko-Anhaltsko čelí viacerým sociálnym a demografickým problémom. Mediánový vek obyvateľstva je tam jednoznačne najvyšší v celom Nemecku. Pôrodnosť je mimoriadne nízka, hoci v súčasnosti je nízka aj v ostatných častiach krajiny. Zároveň pokračuje odchod mladých ľudí, ktorí si hľadajú zamestnanie a lepšie životné príležitosti inde.
Obyvatelia Saska-Anhaltska sú stále ovplyvnení tým, čo Pankaj Mishra označuje ako „vek hnevu“. Ide o osobitný pocit frustrácie, ktorý sa objavuje v mnohých častiach západného sveta, najmä v takzvaných oblastiach hrdzavého pásu, teda v regiónoch zasiahnutých úpadkom priemyslu. Sasko-Anhaltsko v sebe spája takéto postindustriálne oblasti s prevažne vidieckym charakterom.
AfD bola úspešná aj preto, že mala charizmatického lídra Ulricha Siegmunda. Je pomerne mladý, má iba 35 rokov, a dokázal spojiť takzvanú ostalgiu, teda nostalgiu za životom vo východnom Nemecku, s veľmi tvrdou konzervatívnou politikou.
Strana bola zároveň mimoriadne úspešná vo využívaní sociálnych médií a nových technológií. Siegmund vytvoril určitú politickú dynamiku, ktorá zasiahla ľudí ďaleko za hranicami tradičného a najvernejšieho voličského jadra AfD.
V Berlíne máme navyše kancelára Friedricha Merza, ktorý je neuveriteľne nepopulárny. Je najnepopulárnejším kancelárom v dejinách Spolkovej republiky Nemecko.
Každý deň zlyháva a aj to je jedným z dôvodov obrovského úspechu AfD, teda Alternatívy pre Nemecko.
Azda najvýraznejším výsledkom je, že AfD údajne získala podporu 61 percent manuálne pracujúcich. Ako sa mohla strana radikálnej pravice stať najsilnejšou politickou silou medzi pracujúcimi v krajine s takou silnou socialistickou a sociálnodemokratickou tradíciou?
Z rovnakých dôvodov ako v ďalších európskych krajinách. Tradičné ľavicové strany, či už sociálnodemokratické alebo strany stojace ešte viac naľavo, úplne zlyhali v schopnosti osloviť manuálne pracujúcich.
Zároveň sme svedkami vzostupu takzvanej woke ľavice a ľavicovo-liberálneho establišmentu, ktorý pracujúcim, ľuďom s nízkymi príjmami a nezamestnaným neponúka vôbec nič.
Sociálnodemokratické strany preto stratili spojenie s týmito spoločenskými vrstvami. Stratili dokonca aj schopnosť hovoriť jazykom, ktorému by títo ľudia rozumeli a ktorý by odrážal ich každodenné skúsenosti.
Keď hovoríte, že ľavicovo-liberálny establišment pracujúcim nič neponúka, čo tým konkrétne myslíte?
Ľudia patriaci k takzvanému ľavicovo-liberálnemu establišmentu spravidla pochádzajú z dobre zarábajúcich a vysokoškolsky vzdelaných vrstiev. V dôsledku toho stratili kontakt s ostatnými časťami spoločnosti.
Tento druh ľavicovej politiky môže oslovovať obyvateľov centier veľkých miest, vysokoškolských študentov a ľudí patriacich k určitým sociálnym prostrediam a subkultúram. Nedokáže však osloviť pracujúcich, ktorí naďalej žijú v zložitých a často veľmi náročných podmienkach.
Pracujúca trieda v marxistickom zmysle označuje ľudí nachádzajúcich sa v takom spoločenskom a ekonomickom postavení, v ktorom nemôžu slobodne a nezávisle disponovať vlastnými schopnosťami a talentom.
V Nemecku, podobne ako pravdepodobne aj v ďalších krajinách, preto existuje skutočný kultúrny konflikt. Medzi svetmi, v ktorých jednotlivé spoločenské skupiny žijú, vznikla hlboká priepasť.
Práve preto nová, takzvaná woke ľavica nedokáže osloviť tradičnú pracujúcu triedu.
Migrácia dominuje mediálnym vysvetleniam podpory AfD. Nezakrýva však sústreďovanie sa na migráciu hlbšie ekonomické problémy? Prečo bola AfD úspešnejšia než ľavica v začleňovaní týchto problémov do politického príbehu?
Migrácia je v Nemecku veľmi komplexnou témou. V posledných dňoch som bol v Sasku-Anhaltsku a rozprával som sa s podnikateľmi, ktorí si otvorili hotely, ale nedokázali nájsť ľudí ochotných v nich pracovať.
Jeden z týchto podnikateľov preto priviedol 500 mladých ľudí z Uzbekistanu a ďalších krajín strednej Ázie.
Keď dnes cestujete po východnom Nemecku a navštívite hotel, zistíte, že veľká časť personálu pochádza zo zahraničia. Ide najmä o ľudí zo strednej Ázie, Azerbajdžanu, Bangladéša a ďalších krajín. Dôvodom je nedostatok pracovnej sily.
Pre mnohých ľudí sa vzhľadom na nastavenie nášho sociálneho systému finančne neoplatí pracovať, pretože výška sociálnej podpory môže byť približne rovnaká ako mzda v slabo platenom zamestnaní v hoteli.
Imigrácia je preto potrebná, a to najmä v Sasku-Anhaltsku. Regiónu chýbajú vodiči nákladných vozidiel aj pracovníci v mnohých ďalších profesiách.
Na druhej strane tam existujú aj silné protiimigračné nálady.
Navštívil som Sasko-Anhaltsko vrátane malých miest a dedín. Keď sledujete, ako tam ľudia skutočne žijú, realita je oveľa zložitejšia. Mnohí miestni obyvatelia vychádzajú s imigrantmi veľmi dobre.
Dokonca aj Sasko-Anhaltsko sa dnes postupne mení na multietnickú spoločnosť, podobne ako sa to už dávnejšie stalo v mnohých mestách západného Nemecka.
V každodennom živote preto nie sú vzťahy medzi imigrantmi a pôvodnými nemeckými obyvateľmi také dramatické, ako ich niekedy vykresľujú médiá.
Problémom imigrácie, najmä migračnej vlny od roku 2015, je však jej historický rozsah. Odvtedy prišli do Nemecka viac ako štyri milióny ľudí vrátane Ukrajincov.
Politický establišment, či už stredopravicový, alebo stredoľavicový, neustále presadzoval predstavu, že sa nič zásadné nezmení a že Nemecko situáciu jednoducho zvládne.
Keď však v relatívne krátkom období prídu štyri milióny ľudí, prirodzene vzniknú určité sociálne problémy. Týkajú sa pracovného trhu, sociálneho systému aj školstva.
Školy sú v súčasnosti osobitným problémom. V niektorých triedach tvoria až 50 percent žiakov deti s prisťahovaleckým pôvodom, ktoré nevedia po nemecky ani jedno slovo. To, samozrejme, predstavuje veľkú výzvu pre učiteľov aj pre plnenie učebných osnov.
O týchto problémoch sa však dlho nehovorilo, či už pre politickú korektnosť alebo pre jej nesprávne pochopenie.
AfD bola preto úspešná v oslovovaní týchto emócií a dokázala sa prezentovať ako obhajca obyčajných Nemcov.
Zároveň však musíme chápať, že AfD začínajú voliť aj mnohí Nemci s prisťahovaleckým pôvodom, a to nielen v Sasku-Anhaltsku, ale aj v ďalších častiach Nemecka. Platí to napríklad pre časť nemeckých občanov tureckého pôvodu.
Celkový obraz je teda pestrejší a komplexnejší, než by sme si mohli predstavovať.
Napriek tomu sa v strane nachádzajú aj tvrdí rasisti, najmä v jej druhom rade.
Čo sa stalo s SPD a Die Linke? Historicky by mali zastupovať pracujúcich. Prečo ich pracujúci opúšťajú a hovorí ešte nemecká ľavica jazykom, ktorý rezonuje aj mimo veľkých miest a univerzitného prostredia?
Úpadok SPD sa začal už v 70. rokoch, keď strana otvorila svoje členstvo veľkému počtu mladých akademikov. V dôsledku toho sa v západnom Nemecku postupne zmenila aj štruktúra jej voličov.
Dnes je SPD oveľa menšou stranou než v minulosti. Podporujú ju predovšetkým štátni zamestnanci, časť drobných podnikateľov a nižšie postavení akademickí pracovníci.
Jej pôvodná základňa, teda silná podpora medzi pracujúcimi a úzke prepojenie s odbormi, zanikla už dávno.
Príbeh strany Die Linke je trochu odlišný. Die Linke začala meniť svoju ideológiu a dnes je predovšetkým stranou obyvateľov centier veľkých miest a mladých akademikov, ktorých priťahujú rodové štúdiá a ďalšie typické témy woke ľavice.
V dôsledku toho nemá odpovede na problémy pracujúcich. Jednoducho už nemá predstavu o tom, čo títo ľudia riešia.
Presne to sa stalo strane Die Linke aj v Sasku-Anhaltsku. Reprezentovala mestského ducha, ktorý však nezodpovedá prevažujúcej atmosfére tejto viac-menej vidieckej spolkovej krajiny.
BSW Sahry Wagenknechtovej je v tomto kontexte mimoriadne zaujímavá, pretože sa pokúša spájať politiku hospodárskeho prerozdeľovania s konzervatívnejším postojom k migrácii a odporom voči nemeckému zahraničnopolitickému establishmentu. Prečo BSW nezískala väčšiu časť protestných hlasov?
Od minulej nedele (6. septembra 2026) je BSW Sahry Wagenknechtovej opäť na vzostupe. Je to pomerne pozoruhodný výsledok, pretože iba niekoľko dní predtým sa strana v Durínsku, ktoré leží južne od Saska-Anhaltska, prakticky rozpadla.
Dôvodom bol dlhodobý konflikt spojený s predsedníčkou strany v Durínsku Katjou Wolfovou. Tá reprezentovala politický prúd v rámci BSW, ktorý chcel, aby sa strana stala koaličným partnerom starších etablovaných strán.
V Durínsku vznikla koalícia pozostávajúca zo sociálnych demokratov, kresťanských demokratov a BSW. Od samotného začiatku však v strane existoval vážny vnútorný konflikt.
BSW existuje iba približne dva a pol roka. Po svojom počiatočnom vzostupe následne stratila značnú časť podpory nemeckých voličov.
Od nedele sme však mohli vidieť mimoriadne charizmatickú Claudiu Wittigovú, jednu z vedúcich kandidátok BSW v Sasku-Anhaltsku. Je to veľmi talentovaná a relatívne mladá žena, má 43 rokov. Je analytičkou Blízkeho východu a veľmi presvedčivo vystupuje v médiách.
Zdá sa preto, že BSW prechádza určitou transformáciou. Nachádza sa niekde medzi tradičnou ľavicovou stranou a niečím úplne novým v nemeckej politike.
V Nemecku v tejto súvislosti hovoríme o ľavicovom konzervativizme. Konzervativizmus tu znamená návrat k pôvodným sociálnodemokratickým, prípadne ešte radikálnejším ľavicovým koreňom spojeným s realistickým prístupom k migrácii.
BSW by som neoznačil za protiimigračnú stranu, pretože má značnú podporu medzi Nemcami s prisťahovaleckým pôvodom. Aj priamo v strane pôsobí množstvo členov a predstaviteľov s prisťahovaleckými koreňmi.
Pokus vykresľovať BSW ako rasistickú stranu alebo ako akúsi miernejšiu verziu AfD preto zlyhal.
Domnievam sa, že pokiaľ strana v nasledujúcich týždňoch a mesiacoch neurobí žiadne zásadné chyby, mohla by osloviť aj sklamaných voličov AfD.
Mnohí pracujúci, ktorí volili AfD, sú dnes konfrontovaní s realitou, že odovzdali hlas neoliberálnej, pronatovskej a kapitalistickej strane, nie strane, ktorá by skutočne zastupovala záujmy pracujúcich.
Čo teda AfD pracujúcim v skutočnosti ponúka?
V skutočnosti im neponúka nič, pretože AfD je vo svojom politickom jadre radikálne libertariánskou stranou. Vo východnom Nemecku však ukazuje inú tvár a prezentuje sa tradičnejšie a sociálnejšie, akoby podporovala silnejší sociálny štát.
Tento obraz však nie je autentický. Keď sa pozriete na centrá moci v strane a na jej skutočné politické postoje, zistíte, že AfD má veľmi blízko k osobnostiam, ako sú Elon Musk alebo argentínsky prezident Javier Milei.
AfD teda pracujúcim v skutočnosti nič neponúka.
Pracujúcich priťahuje predovšetkým charizma konkrétnych kandidátov. Veľmi dôležitý je však aj účinok, ktorý má ich hlas na politické, mediálne a najmä kultúrne elity.
Tieto elity reagujú na úspech AfD sklamaním, pobúrením a obrovským hnevom. Hlasovanie za AfD sa preto pre časť pracujúcich stalo poslednou zbraňou, prostredníctvom ktorej môžu vyjadriť odpor voči elitám a politickému systému, ktorý podľa ich názoru prestal zastupovať ich záujmy.
Ramon Schack je politológ, novinár, autor na voľnej nohe a spisovateľ. Publikuje aj knižné práce.
Spolupracuje s magazínom Overton Magazin, ktorý patrí pod frankfurtské vydavateľstvo Westend. V súčasnosti pracuje na novej knihe o strane BSW, ktorej vydanie je plánované na október. Pôsobí tiež ako geopolitický analytik.
Pracoval pre denník Berliner Zeitung, s ktorým naďalej spolupracuje ako aj s viacerými ďalšími nemecky písanými médiami. V minulosti publikoval aj vo švajčiarskych novinách.
Účet Klubu Nového slova – IBAN: SK8211000000002624852008.jpeg){kind=link}