Esejista, reportér, prekladateľ, medzinárodne oceňovaný autor literatúry faktu a dlhoročný redaktor Literárneho týždenníka Pavol Dinka patrí k popredným publicistom, komplexne reflektujúcim rozvírenú realitu slovenskej súčasnosti s presahom do okolitého sveta. Ku cti mu slúži, že sa neupína len na jeden žáner, že píše nielen veľmi podnetné hĺbkovo, politologicky i filozoficky ukotvené eseje, ale pozornosť venuje aj takým žánrom, ako sú reportáž, recenzia, črta či fejtón. Aj jeho ostatná kniha obsahuje celú sériu vyššie spomenutých nielen čisto žurnalistických žánrov.
Pavol Dinka: Čas búrnej rozpoltenosti
Bratislava, 2025, Vydavateľstvo
Spolku slovenských spisovateľov, 340 strán
Vo svojich esejach, umiestnených do prvej časti publikácie, veľmi pôsobivo využíva najmä literárne inšpirácie, navracajúc sa k hĺbavému čítaniu umelecky hodnotných a „časom preverených“ kníh zo slovenskej či svetovej umeleckej literatúry. V myšlienkach rôznych autorov 19., 20. i 21. storočia hľadá a nachádza podnety k vlastnej analýze rôznych znepokojujúcich javov a trendov v našej súčasnosti. Dotýka sa žeravej aktuálnej tematiky vojny a mieru, ktorá v súvislosti s vojnovým konfliktom na Ukrajine tragicky delí nielen našu societu, tiež sa zamýšľa nad osudom a smerovaním najmä západnej európskej civilizácie, nad „bezhlavým časom“ (pojem A. Hykischa), v ktorom sa znova – už koľký raz? – ocitá naša civilizácia na rázcestí. Upiera pozornosť na hodnoty a myšlienkové odkazy, s ktorými sa prezentovali napríklad prozaici ako A. Hykisch, Ľ. Jurík či M. Houellebecq alebo M. Kundera, ale aj svetoznámi filozofi a politológovia, ako S. Žižek, J. Baudrillard, S. Brant, A. Honneth, T. Piketty a i. V tejto knihy časti nadväzuje na svoje predchádzajúce esejistické publikácie Necenzurované eseje a úvahy (2018 s Petrom Žantovským), Stretnutia s krutým partnerom (2020) a Planéta na rázcestí (2021).
Popri náročnej analytickej pozornosti, ktorú venoval odkazu takých svetovo významných autorov, ako boli napr. F. M. Dostojevskij, L. N. Tolstoj či K. Kraus s dôrazom na význam ich nielen umeleckého, beletristického posolstva, ale aj univerzálneho humanistického odkazu, prekvapujúco zasvieti i úvaha nad knihou D. Hajka Príbeh kníhkupca, v ktorej náš známy vedec, filozof a esejista spracoval príbeh svojho otca Jozefa Hajka, nesmierne kultivovaného a uznávaného odborníka vo svete knihy. Jeho kníhkupecký príbeh sa začal odvíjať v medzivojnovom období vo veľmi známom Mazáčovom nakladateľstve v Prahe. Čitateľ sa tu dozvedá o málo známych skutočnostiach, ktoré zohrali významnú úlohu pri propagácii slovenských kníh a autorov v pražskom prostredí, čo už dnes, žiaľ, vyznieva len ako dávna a vari až neuveriteľná spomienka.
P. Dinka sa dotkol aj viacerých tzv. kontroverzných tém, ktoré sa však takými javia len na Slovensku, resp. aj v Českej republike. Máme na mysli publikácie P. Vidovana (Ľ. Blahu) Lenin a 21. storočie a M. Macháčka Gustáv Husák. Tieto monografie vyvolali zvýšený záujem jednak odborných kruhov, najmä však prívržencov antikomunizmu, ktorí považovali a považujú knižné práce od vedecky fundovaných autorov takého druhu za niečo neprípustné, ba až škodlivé. P. Dinka pripomína, že v inojazyčných literatúrach nájdeme celý rad odborne fundovaných kníh o Hitlerovi, Stalinovi, Leninovi, Mussolinim a pod. a nikto sa nad tým nepohoršuje.
V ďalšej časti publikácie nielen Bratislavčanom mnohé známe i neznáme fakty či príbehy pripomenie reportáž o renovácii jednej z najznámejších pamiatok hlavného mesta – Príbehy spod Michalskej brány (Aj o rekonštrukcii Michalskej veže a o bezdomovcovi Jožkovi), v ktorej dokázal, že brilantne neovláda len žáner eseje, ale umenie reportáže. V nasledujúcej kapitole sa čitateľ zaiste pobaví na fejtónoch, ktoré P. Dinka publikoval v Literárnom týždenníku, Slovenských pohľadoch a na portáli noveslovo.eu v rokoch 2022 až 2024. Reagoval v nich na rôzne aktuálne udalosti či trendy zo slovenskej i zahraničnej reality nielen politického rázu. S využitím irónie, satiry, hyperboly či inotajov si všimol a pranieroval aj také aktuálne javy, ako je napr. umelá inteligencia, politická korektnosť, mediálne lapsusy, klimatická kríza či pochybnosti vzbudzujúce smernice Európskej únie.
V záverečnej časti svojej knihy uverejnil príspevky, súvisiace s jeho rodným mestom – Skalicou. Približuje cestu k certifikačnému uznaniu EK známej skalickej pochutiny – trdelníka – spojenú s osudmi maďarského básnika a generála vo výslužbe grófa Gvadániho, ktorý sa na odpočinok ocitol v Skalici a s jeho kuchárom aj vyššie spomenutý chutný výrobok (P. Dinka jeho histórii a výrobcom venoval objemnú a objavnú monografiou). Aj s ďalším známym skalickým produktom a jeho uznaním EK – Skalickým rubínom – P. Dinka spojil básnika a prozaika S. H. Vajanského, ktorý v rokoch 1874 – 1877 žil a pracoval v Skalici ako advokát. V snahe dôkladne spoznať toto mestečko nemohol S. H. V. nenavštíviť aj skalické vinohrady s búdami a vínnymi pivnicami. O týchto návštevách dosť veľavravne vypovedá Vajanského próza Duchovia sudov, ktorú vydal v skalickej kníhtlačiarni u Škarniclovcov. A tretím umelcom, ktorého životné osudy sa na čas spojili so Skalicou, bol aj básnik a prozaik s tragickým osudom – Gyula Juhász, ktorý dva školské roky odučil pred I. svetovou vojnou na skalickom gymnáziu. P. Dinka podrobnejšie analyzuje knihu, ktorú z básnikových textov zredigoval Karol Wlachovský, a ktorá vyšla pod názvom Gyula Juhász Spomienka na Skalicu. V obsiahlej recenzii doplnil viaceré zaujímavé fakty o živote a pôsobení tohto prekliateho uhorského básnika a gymnaziálneho profesora, ktorý odišiel do Skalice ako „do vyhnanstva“, no tento pocit čoskoro v ňom vystriedal relatívny zmier s touto realitou, keďže v Skalici napísal okolo 120 básní, z toho najmenej 10 spätých s týmto mestečkom.
Záverečnú časť obsiahlej knihy P. Dinku tvorí rozhovor, ktorý s ním viedol moderátor regionálneho Záhoráckeho rádia Marek Adamec. P. Dinka tu veľmi podrobne, úprimne a otvorene hovorí o svojej krkolomnej a neľahkej ceste k novinárskemu remeslu, rodinných koreňoch, vzťahu k rodnému mestu, inšpiračným prameňom, vďaka ktorým sa mu podarilo napísať úctyhodný počet čítaných a oceňovaných kníh. O svojom písaní sa vyslovil nasledovne: „Narábanie so slovom je ako hodinárska práca, vyžaduje citlivosť a precíznosť, vypestovaný zmysel pre chápanie reality, najmä vtedy, keď slovo ožíva a svojím obsahom a posolstvom sa spredmetňuje do bytia duchovnej a hmotnej podstaty – potom už žije samostatne, autonómne, odčlení sa od autora a smeruje k recipientovi, ktorý ho prijme po svojom, podľa svojho vzorca myslenia.“ (s. 334).
Hoci táto kniha pôsobí dosť bilancujúco či nebodaj až ako „labutia pieseň“, nechce sa nám veriť, že by nás autor ešte znova nepotešil ďalšou významnou publikáciou. Nemáme veľa takých autorov, ako je Pavol Dinka, schopných zanechať v slovenskej nebeletristickej spisbe takú hlbokú stopu, ako sa to podarilo práve jemu.
(Vyšlo v Literárnom týždenníku č. 21 – 22/2025)
