Martin Brabec, Emancipace a útlak. Filosofie a sociální vědy, sv.75. Filosofia, Praha 2025.
Po dlhšom čase vychádza práca o emancipácii a útlaku z hľadiska politického myslenia. Autor sa v prvej kapitole zaoberá pôvodom kapitalizmu na základe teórie technologického determinizmu G. A. Cohena. Ďalej nasleduje konceptuálna definícia slobody a vzťahu k vlastníctvu a peniazom. Ďalšie dve kapitoly sa týkajú konceptu emancipácie, pokiaľ ide o ekonomickú moc a politickú moc (demokraciu). Posledná kapitola je venovaná nepodmienenému základnému príjmu.
Analytický marxizmus kladie dôraz na presne definované pojmy, na kauzálne súvislosti (špecifickú „dialektiku“) a teda na výrobné sily (základňu) a triednu štruktúru spoločnosti. Kritická teória sa orientuje viac na otázky kultúry (nadstavba) a používa hermeneutické metódy. Spomeniem iba jedného významného predstaviteľa – F. Jameson.
Na ilustráciu uvádzam jeden Cohenov názor. Termín „marxizmus“ považoval za nešťastný, navrhoval termín „vedecký socializmus“. Podľa môjho názoru nová teória socializmu pre 21.storočie vznikne pravdepodobne skôr na pôde kritickej teórie než analytického marxizmu.
3 Odpovede
Približne pred 50. rokmi, keď sa objavil analytický marxizmus, tak pre niekoho mohol byť zaujímavý, ale už v tom čase a rovnako aj dnes, je samotný výraz „analytický marxizmus“ v hrubom rozpore s Marxovou dialektickou metódou poznania, v rámci ktorého je analýza síce dôležitá, ale tvorí len časť Marxovej metódy, a tak nie je jasné, prečo sa tu metóda odporujúca Marxovej spája s marxizmom, teda dedičstvom Marxových názorov.
Súhlas s p. Mandom, je tu príliš málo prvkov, ktoré možno považovať za marxistické.
Ale západná podoba marxizmu má vôbec máločo spoločné s marxizmom, ja by som ho nazval subjektívnym marxizmom, pretože ignoruje deterministickú povahu marxizmu.
…
A čo sa týka návrhu namiesto marxizmu hovoriť o vedeckom socializme – to svedčí o nepochopení marxizmu. Marxizmus je materialistická teória dejinného vývoja a nedotýka sa len socializmu. Hlavne dialektická teória je metódou pochopenia logiky, princípov historického vývoja, z ktorej vyvodzuje smerovanie k socializmu a komunizmu. Ale dialektika ich zároveň vidí ako prechodné stupne vývoja, podliehajúce tým zákonom, ktorým podliehal aj kapitalizmus, či otrokárstvo, vyčerpanie potenciálu v určitom bode (rok 1989, resp. 1998).
Marxizmus nie je o pocitoch, želaniach, utopických očakávaniach, podáva socializmus a komunizmus v jeho reálnej, životnej podobe, bez utopických prikrášlení, ktorého sa často dopúšťala aj socialistická propaganda, kedy často dochádzalo k prenášaniu utopických náboženských predstáv o nebeskom raji na raj na zemi. Socializmus ako výsledok hlavne ekonomického a technologického vývoja.
Za vedecký socializmus možno označiť skôr Leninovo učenie, ktorý aplikoval marxizmus na utvorenie prvého socialistického štátu, aj keď vo svojich dielach, napr. Filozofických zošitoch tiež riešil aj všeobecnejšie otázky (metódy), ako len otázky socializmu.
Keby Európania neodhodili klasický (ekonomicko-deterministický) marxizmus ako neužitočný, v hlavách by sa im rozjasnilo, že konzum, ktorý si pochvaľujú v európskom raji (Barosso), by mohli mať na vyššej úrovni (o 4 epochy) v komunizme.
Je totiž aj sedliackym rozumom viditeľné, že s každým novým systémom a epochou sa zvýšil blahobyt ľudí a rozšírili ľudské slobody.
My sme oproti polynézskemu raju poskočili o 2 epochy (nevoľnícka, kapitalistická) a uspokojili sa s tým.
…
Niekto môže vytýkať utopizmus. Nuž, fakty jasne ukazujú, že výroba a technológie sú pripravené, krajiny a ľudia chcú vyrábať, len niet komu predávať. Reklama nás zachvíľu udusí a zničí. O tom sa dnes vedú obchodné vojny vo svete, krajiny (aj Slovensko) majú vysoké výrobné kapacity, len je problém to niekomu predať.
…
Výroba, technológie sú teda pripravené, priam si žiadajú zvýšiť produkciu, ľudia by spotrebovali – len medzi nimi stojí zastaraná spoločenská forma, štruktúra (kapitalizmus a následne aj socializmus – marxizmus sa tu nedá podplatiť).
…
Aby sme netrpeli utopizmom. Komunizmus je síce vyššia obdoba európskeho raja či polynézskeho raja – ale zároveň je to slepá línia vývoja, ako všetky konzumné spoločnosti, ktoré zastali vo vývoji.
Ale pre ľudstvo určite príjemná možnosť.
…
A samozrejme, pionieri sa s tým neuspokoja, ale ich kroky povedú do vesmíru, do nových dobrodružstiev a hľadaniu nových foriem.