Mal rad prvenstiev. Bol prvým pápežom pochádzajúcim z amerického kontinentu a zároveň po takmer tisíctristo rokoch prvý pápež, ktorý sa nenarodil v Európe. Prvý jezuita na pápežskom stolci. A ďalších prvenstiev by sme našli veľa.
Čo je najzreteľnejšie a najpodstatnejšie na príbehu Bergoglia – pápeža Františka?
Dôverný znalec rímskej cirkvi a jej elity Andreas Englisch v knihe Bojovník vo Vatikáne napísal, ako Bergoglio rozpoltil rímske ústredie a potom aj celú cirkev: „Zadrhlo sa hádam niečo v systéme voľby pápeža, osvedčenom po celé stáročia? Väčšina z približne tridsiatich kúriových kardinálov, ktorí tvoria štvrtinu členov konkláve voliteľov, bola presvedčená práve o tom: že voľba Jorga Maria Bergoglia bola chybou, ktorej sa dalo vyhnúť, nehodou, nešťastím. Hneď od prvej sekundy nový pápež z Argentíny im, rímskej kúrii, cirkevnej vláde, vyhlásil vojnu. Pápež od prvej chvíle rozpoltil kúriu na dve časti, veľkú časť proti sebe a malú časť pre seba. Nebola frakcia, ktorá by si pápeža viac alebo menej vážila; bolo iba Áno, alebo Nie, obdiv, alebo totálne odmietanie siahajúce až k nenávisti.“
Narodil sa 17. decembra 1936 v Buenos Aires ako Jorge Mario Bergoglio, zomrel 21. apríla 2025 ako pápež František v Ríme. Foto: Flickr / Autor: Edgar Jiménez
Na začiatku „nešťastia, chyby“ bolo čierno-biele myslenie pápeža Jána Pavla II., ktorý s obavou vnímal viaceré procesy, napríklad, že myslenie jezuitov v Južnej Amerike, teda prostredia odkiaľ prišiel i Bergoglio, sa pod vplyvom katastrofálnej sociálnej situácie v tamojších krajinách v druhej polovici minulého storočia dlhodobo posúvalo výrazne doľava. Pripomeniem, čo o tom písalo Slovo v posledný deň roku 2022, pri príležitosti úmrtia Benedikta XVI. „Vatikán tento proces (vývoj v myslení jezuitov v Južnej Amerike pozn. jk) sledoval s veľkým znepokojením. Juhoamerickí radikáli v rámci hnutia teológia oslobodenia podporovali dokonca ozbrojený boj pracujúcich proti tamojším režimom! Bergoglio pôsobil ako provinciál spoločenstva. Nepatril však k radikálom. Preto sa s bratmi dostával často do sporu. Okrem toho práve v tomto ráde, charakteristickom dodržiavaním vojenskej hierarchie a prísnosti, rástli požiadavky na demokratizáciu. A nielen demokratizáciu rádu, ale – na údes Vatikánu – celej cirkvi! Juhoamerickí jezuiti ako celok boli jedným z motorov pnutia. Brzdil ich však provinciál Bergoglio. Preto ho jezuiti do funkcie opätovne nezvolili. Práve naopak. Na niekoľko rokov sa ocitol na okraji spoločenstva. Tak sa rodil večne zachmúrený, izolovaný, nechcený Bergoglio. Samotár. Až ho nakoniec, podobne ako Rím slovenského biskupa Bezáka, poslalo bratstvo do „vyhnanstva“. K malej skupine mníšok, ktorým mal zrejme do smrti slúžiť ako spovedník. A s povinnosťou mlčať o detailoch sporu s rádom… Stalo sa však, že babe sa prisnilo, čo sa jej prisniť chcelo: Vatikánu a Karolovi Wojtyłovi osobne zo situácie vyšlo, že ak sa Bergoglio s „marxistickými“ jezuitmi tak tvrdohlavo a vytrvalo sporí, musí byť tvrdý antikomunista. Ján Pavol II. dotiahol sen do reality. Z nechceného jezuitského kňaza urobil rovno biskupa v Buenos Aires a o necelých deväť rokov dokonca kardinála!“
Hoci pápež František stál na čele katolíckej cirkvi viac ako dvanásť rokov (výsledok voľby biely dym teatrálne oznámil 13. marca 2013), mnohí jej členovia mu neporozumeli nikdy. Neprišli na to, že práve pápež František stelesňuje tie najpôvodnejšie, najčistejšie a najľudskejšie prvky pôvodného kresťanského učenia. Rovnosť, sociálnu spravodlivosť, mier. Predovšetkým konzervatívci lipnúci na stredovekom nánose na katolícku cirkev predstavovali Františka ako radikálneho likvidátora cirkvi, antipastiera, Satana, nazývajú ho Františkom Iľjičom, Che Bergogliom, Putinovým agentom, antipápežom, ekopápežom, tvrdiac, že pošliapal Fatimské proroctvo, vysmieva sa viere v peklo či vo Svätú trojicu…
Aj médiá, ktoré si Vatikán inakšie neveľmi všímajú, kritizovali pápeža Františka za jeho slová, že k vojne na Ukrajine možno viedol štekot NATO pred bránami Ruska. Alebo že „bola možno nejakým spôsobom vyprovokovaná“. Či: odsudzujúc „zúrivosť a krutosť ruských vojakov, nesmieme zabúdať na skutočné problémy, ak ich chceme vyriešiť“. Na stretnutí s jezuitmi prítomným zase povedal, že na vojnu na Ukrajine sa nemožno pozerať ako na rozprávku o Červenej čiapočke, kde ona je dobrá a vlk je zlý. „Nie sú tu dobrí a zlí v metafyzickom, abstraktom zmysle. Vynára sa niečo globálne s navzájom prepojenými prvkami,“ uviedol pápež.
Pápež František odmietal veľkopanské spôsoby, také typické pre katolícku šľachtu ostatných storočí. V Ríme žil na mieste, kde v minulosti ubytúvali ľudí napadnutých cholerou, neskôr pútnikov, azylantov a podobne a ešte neskôr tam postavili hotel nazvaný Dom sv. Marty. V ňom našiel svoj rímsky azyl František… Miesto vyhovujúce jeho vkusu a spôsobu života si vyhliadol aj ako priestor definitívneho odpočinku. Rozhodol, že nechce byť pochovaný v Bazilike svätého Petra ako jeho poslední predchodcovia, ale v Bazilike Santa Maria Maggiore, ku ktorej mal vrúcny vzťah. Od nástupu do úradu ju pápež František navštívil asi 120-krát.
Primnohí pápeži katolíckej cirkvi v mene viery stratili ľudskosť. Vo Vatikáne dnes zomrel Človek. Človek veriaci v najľudskejšie ideály.
