Profesor Jozef Lysý chýba

Pred niekoľkými dňami prevzal profesor PhDr. Jozef Lysý, CSc., ocenenie Humanista roka od spoločnosti Prometheus. Dnes ma šokovala správa na sociálnej sieti, že odišiel navždy.

Boli sme takmer spolužiaci na Filozofickej fakulte UK. Obaja sme začali študovať v dobe podnetnej a zaujímavej, ktorá dávala nádej do budúcnosti. Ja som zvolil filozofiu a anglistiku (1967), on o dva roky neskôr politológiu a sociológiu. Obaja sme na počiatku štúdia boli zaujatí pre obrodný demokratizačný proces, stretli sme sa aj vo vtedajšom mládežníckom hnutí, lebo sme sa zapojili do úsilia o reformu Československého zväzu mládeže. Tak odbor filozofia, ako aj vtedy novozavedený odbor politológia prešli prevratnými zmenami v období normalizácie a my dvaja s nimi. Katedra filozofie síce nezanikla, ale literatúra, predpísaná predtým na skúškach, bola už na znormalizovaných štátniciach považovaná za revizionistickú. Našťastie som mal múdrych učiteľov a napokon som zostal pracovať na katedre filozofie až do odchodu do dôchodku. Pôvodne som mal byť učiteľom na strednej škole, vtedy sa mala vyučovať logika, psychológia a filozofia. Uvedený koncept ma lákal.

Prof. PhDr. Jozef Lysý, CSc.
2. decembra 1950 Spišská Belá –
30. júna 2024 Bratislava

Jožko Lysý prešiel na rozdiel odo mňa viacerými peripetiami. Na diplome mal odbor vedecký komunizmus a pracoval na príslušnej katedre. Táto katedra sa po roku 1990 opäť transformovala na katedru politológie pod vedením profesora Miroslava Kusého. Jožko Lysý však neskôr prešiel na Katedru etickej a občianskej výchovy Pedagogickej fakulty UK. Tam sa našiel medzi adeptmi učiteľského štúdia a mohol rozvíjať aj svoju lásku k dejinám filozofie. Tak sa stal významným predstaviteľom politickej filozofie, ktorý nestratil teoretický filozofický nadhľad a úspešne sa vyhýbal ideologickým simplifikáciám.

Obaja sme boli šťastne poznamenaní kontaktom a diskusiami s českým filozofom a disidentom Egonom Bondym, ktorý sa presťahoval do Bratislavy a krátko aj vyučoval na FFUK. Ujasňovali sme si, ako pristupovať nedogmaticky a kriticky vo vzťahu k marxizmu, ktorý už nebol spútaný kliatbou revizionizmu, ale pre zmenu bol odsúdený pravovernými do zabudnutia. Ja som zvolil štúdium kritickej teórie Frankfurtskej školy. J. Lysý sa venoval politickému mysleniu v konflikte s konštruktmi, aby sa rozvíjala občianska výchova. Osobitne treba vyzdvihnúť jeho zakladateľské aktivity vo funkcii predsedu Klubu Nového slova, ktorý sa stal ostrovčekom politickej deviácie v neľahkom období druhej normalizácie.

Obaja sme si boli vedomí, že s prestavbou to nevyšlo a naše krásne ilúzie z roku 1968 odvial čas. Dovolím si však za nás oboch vyhlásiť, že sme stále presvedčení o plauzibilite antikapitalistickej alternatívy, ktorá by mohla vystriedať súčasný nebezpečný deštruktívny chaos.  Spolu sme rozmýšľali o koncepte nového svetového poriadku v rámci multipolárneho sveta. A celkom nedávno sme obaja boli zhrození súčasným úpadkom Európskej únie na dezindustrializovaný protektorát, vystavený hrozbe vojnovej katastrofy.

Profesor Jozef Lysý chýba, a to nenávratne. V tradícii Klubu Nového slova chceme a budeme pokračovať v duchu odkazu, ktorý nám zanechal.

(Písané 30. júna 2024)

Foto: Oľga Gáfriková