Dnes mi predseda Klubu autorov literatúry faktu Jozef Leikert oznámil smutnú správu: 22. januára 2026 vo veku 86 zomrel spisovateľ, náš priateľ Ivan Szabó.
Poznala som ho dlho, dlhé desaťročia, a redigovala som jeho knižky, ktoré vyšli vo vydavateľstva Alberta Marenčina. A ja keď niekoho redigujem, tak si ho obľúbim a rozprávam sa s ním nielen o texte, ale aj o vzťahoch, o spoločenskej situácii, aj o súkromí. Vždy som sa potešila, keď som Džusa stretla na nejakom literárnom podujatí, netuším, či vedel, ako ho máme radi. Starší autori vždy udržiavali priateľské, kolegiálne vzťahy s ľuďmi, ktorí pracovali s literatúrou.
Keď som pracovala v Literárnom centre (vtedy sa ešte volalo Literárne informačné centrum), napísala som o ňom heslo do Albumu slovenských spisovateľov.
Iba z neho odcitujem:
„Ivan Szabó, známy autor literatúry faktu, sa literárne začal prejavovať ešte ako študent koncom päťdesiatych a začiatkom šesťdesiatych rokov minulého storočia. Poviedky publikoval v časopisoch Nový pedagóg, Rozlet, Mladá tvorba, neskôr v časopisoch Kamarát, Život, Ohník, Stop a Pravda. Poviedky mu postupne vychádzali v rozličných literárnych zborníkoch či antológiách (Zo svitania, Rozkvet, Fragmenty, Doma, Ľudia v bielych plášťoch). Knižne debutoval roku 1979 cestopisom Sibírska mozaika. Po ňom nasledovalo niekoľko kníh literatúry faktu určených pre mládež (Slávni piloti, konštruktéri a kozmonauti, Svet na pneumatikách, Bosý pilot). V určitom období písal knihy z oblasti kriminalistiky. Z nich spomenieme zbierky krimipríbehov Keď prehovorí mŕtvy (spoluautor Tibor Michal), Osem poschodí k smrti (1991), Hriechy v kočikárni (1997) a Pasca na sobášneho podvodníka (2002). Históriu slovenského motorizmu zachytil v knihách Zabudnuté volanty a V zajatí rýchlych kolies. Svoj vzťah k ľudovej slovesnosti, zvlášť k tajomným javom, zdokumentoval v knihe príbehov, legiend a povestí Slovenské strašidlá od A po Ž. V práci Osudy slávnych zbojníkov sa obrátil do minulosti a čitateľom predstavil portréty 21 zbojníckych kapitánov nielen zo Slovenska, ale aj z Čiech, Nemecka, Maďarska, Rakúska, Ukrajiny, Talianska. K histórii motorizmu sa svojským spôsobom vrátil v knihe Rozprávky na kolesách, adresovanej starším deťom. Ide o dvanásť príbehov súvisiacich s osobnosťami, ktoré sa zapísali do histórie motorizmu. V spoluautorstve s Ladislavom Švihranom vydal knihu Vzácne návštevy Bratislavy (2005); pútavo a zároveň vecne v nej rozprávajú o päťdesiatich šiestich osobnostiach z oblasti vedy, umenia, hudby, kultúry, politiky, ktoré navštívili hlavné mesto Slovenska od dávnej minulosti po súčasnosť.
Popri prácach z oblasti literatúry faktu sa venoval aj publicistike. Písal reportáže z domova i zo zahraničia, riporty, články, príbehy, fejtóny, recenzie, seriály a eseje do mnohých slovenských denníkov a časopisov (Historická revue, Hlas ľudu, Kamarát, Knižná revue, Kocúrkovo, Literárny týždenník, Ľud, Ohník, Pravda na nedeľu, ProfiAuto, Roháč, Slovakia, Slovenka, Slovensko, Slovenský denník, Slovenské pohľady, Smena, STOP, Tele Plus, Urob si sám, Výtvarný život, Život,). Spolupracoval aj s českými týždenníkmi Tvorba a Květy. Publikoval články v Ročenke Zväzu slovenských protifašistických bojovníkov, v Almanachu Nitra, v regionálnom časopise Leopoldov, v Ročenke motoristu, zostavoval a redigoval Magazín STOP. Často bol aj autorom fotografií k vlastným článkom a reportážam. Väčšinu autorských fotografií má aj v cestopise Sibírska mozaika a v knihe Ladislava Švihrana 1000 plus 1 slovenských naj. Spolupracoval aj s rozhlasom – napísal preň niekoľko publicisticko-dramatických a literárno-dramatických pásiem o významných osobnostiach vedy, kultúry a umenia (C. Benz, J. Reed, A. Kvas, Ch. Chaplin, J. Werich, E. Zmeták, J. Šturdík, J. Želibský, J. Nemčík); s televíziou spolupracoval ako spoluautor scenárov k reláciám Televízny Klub Mladých (TKM) a k dokumentárnym filmom Lety za životom (príbeh pilota sanitného lietadla).“
Mesto Leopoldov správu uverejnilo len teraz. (Navrávam si, že sa to dozvedeli odo mňa…) Ivan Szabó bol laureát česko-slovenskej Ceny E. E. Kischa (2005) a laureát Ceny Vojtecha Zamarovského (2006).
Ivan Szabó sa narodil 9. júla 1939 v Leopoldove, zomrel 22. januára 2026 v Bratislave.
Status na FB, 26. januára 2026
Emil Polák: S Ivanom sme sa poznali, ešte keď bol Živote, v Stope a potom opäť v Živote. Niekoľko jeho textov sme uverejnili aj v internetovom Slove. Bol to prajný človek.
Ivan Szabó: Autor literatúry faktu si musí obuť bagandže
Jedna odpoveď
Zapaľujem sviečku S Ivanom sme sa narodili na tej istej Bernolákovej ulici v Leopoldove, ja na hornom, Ivan na dolnom ko.nci a on ako poctivý slovenský spisovteľ o svojom rodisku napísal a aj vydal knižné svedectvo.
Dušan Kerný, ročník 1941