V čase vrcholiacich príprav na oslavy 80. výročia oslobodenia Slovenska, víťazstva nad fašizmom a ukončenia 2. svetovej vojny v Európe sme sa naposledy rozlúčili s výtvarných umelcom, ktorý naozaj významne prispel rozvíjaniu protifašistických tradícií a hodnôt v slovenskom výtvarnom umení.
Alexander Vika na bratislavskom Slavíne, máj 2022.
Pozostalí po významnom slovenskom výtvarnom umelcovi, Slovenský zväz protifašistických bojovníkov a Matica slovenská so zármutkom oznamovali, že dňa 21. apríla 2025 v dopoludňajších hodinách zomrel v Bratislave Dr. h. c., doc., akad. sochár Alexander Vika.
Poctu tejto osobnosti a dielu sme vzdali na Cintoríne v Slávičom údolí 30. apríla. Lúčil sa s ním vdp. Ladislav Ostrák, kňaz, s ktorým spolupôsobili v novej mierovej aktivite po roku 1990. A prišli sa s ním rozlúčiť početní žiaci, niekdajší študenti a významní kolegovia – Tibor Kavecký, exminister školstva Peter Plavčan, Ladislav Jurovatý, Martin Kellenberger, Milan Lukáč, Anton Gábrik, Jozef Ilavský, Viliam Hornáček, Ing. Viliam Kočvara za Klub medailérov, Dušan Králik, designer Olejár, Jozef Benčic, medailérka Gabriela Gásparová. Dávno sa už nekonal pohreb umelca s takým početným zastúpením výtvarných kolegov a ďalšej kultúrnej verejnosti. Lúčil sa s ním PhDr. Ľuboslav Moza, dávny žiak Ing. Peter Zelenák a mal som tú česť rozlúčiť sa s týmto výnimočným umelcom v mene odbojárskeho Zväzu a Matice slovenskej.
S menom akad. sochára Alexandra Viku sa spájajú významné aktivity a iniciatívy v rámci mierového hnutia. Nadviazal na angažované úsilia národného umelca Tibora Bártfaya a patril k najvýznamnejším predstaviteľom týchto dôležitých snažení a ideálov našej kultúry. Docent Alexander Vika pokračoval v týchto úsiliach na pôde Slovenskej mierovej rady, v roku 1990 sa stal jej predsedom a nadväzne – spolu s nastupujúcim Martinom Krnom – podpredsedom Slovenskej únie pre mier a ľudské práva. K životnému jubileu v roku 2023 mu predsedníctvo ÚR SZPB udelilo Medailu M. R. Štefánika I. stupňa.
Alexander Vika pedagogicky pôsobil na Pedagogickej fakulte UK v Trnave, na Strojníckej fakulte SVŠT, na Fakulte architektúry Slovenskej technickej univerzity, na Katedre priemyselného designu na Trenčianskej univerzite Alexandra Dubčeka atď. Realizoval celý rad diel v oblasti monumentálno-dekoratívnej sochárskej a v medailérskej tvorbe. Koncipoval a realizoval monument Tri klasy pri vstupe do Nitry s motívom štylizovaného obilného klasu, reliéf vo foyeri budovy Slovenskej televízie v Mlynskej doline, pomník J. A. Segnera na dunajskom nábreží či pamätnú tabuľu s bustou Miloša Ruppeldta v Bratislave. Vytvoril viaceré reliéfy a rozsiahle kresbové štúdie k podnetom Slovenského národného povstania a boja proti fašizmu. Vrcholné diela tohto umelca sa dotýkajú pomníkovej tvorby, keď ako študent zvíťazil s kolektívom študentov-architektov (Belluš, Bél, Stančík) v súťaži na východzí tvar Pamätníka SNP v Nemeckej (objekt Plameň). V roku 1975 zvíťazil v súťaži na Pamätník 2. čs. paradesantnej brigády v Badíne, ktorý koncipoval spolu s architektom Eduardom Stančíkom a uplatnil na ňom súbor námetových dejových a symbolických reliéfnych celkov (Zvítanie, leštená oceľ).
Opustil nás mimoriadne čestný a pokrokovo, národne orientovaný sochár a človek, ktorý vynikajúco napomohol rozvíjať humanistické tradície a hodnoty slovenského výtvarného umenia.
Alexander Vika – A. Bél, M. Beluš, E. Stančík, pomníková časť Pamätníka SNP v Nemeckej 1958; sochárska časť, dielo K. Patakiovej, 1961.
Alexander Vika: Pamätník 2. čs. paradesantnej brigády v Badíne, reliéf Zvítanie, leštená oceľ 1975, architekt E. Stančík. Dolu detail reliéfu Zvítanie.
Alexander Vika: SNP, reliéf, bronz.
Alexander Vika: Foyer budovy Slovenskej televízie v Mlynskej doline v Bratislave, hydronálium, druhá polovica 70. rokov 20. storočia.
