Prof. Ing. Juraj Hraško, DrSc. (* 14. 5. 1931, Točnica – † 27. 9. 2026, Nitra)
Za 95 rokov života, vďaka svojej profesii, ľudskosti, vlastenectvu a ľudovému ľavicovému založeniu, ty sám najlepšie vieš – aká tá slovenská zem bola a je ťažká.
Bol si súčasťou generácie, ktorá v 20. storočí prežila viacero dejinných zvratov. Mnohým sa v hysterickej histórii zrútil svet. Mnohí prišli o život. Mnohým sa zatočila hlava. Mnohí stratili charakter. A iní sa priam spochabili.
Ty, vďaka svojmu bytostnému ľudskému základu si mal jasno v tom, čo je pevná pôda pod nohami, čo je krok vpred, aj v tom, čo sú dva kroky vzad. Nestratil si hlavu, nestratil si sám seba. Neopantal ťa žiaden domnelý vyšší princíp, žiadny izmus. Akoby v tebe pôsobil gén tvojich predkov a predchodcov, najlepších synov evanjelickej komunity, ktorí v službe národu boli silou, čo v 19. storočí zachránila slovenský národ. Aj tvoja generácia neraz prechádzala ťažkou skúškou.
Patril si do generácie, ktorá bola chrbticou doformovania Slovákov v moderný národ v druhej polovici 20. storočia. Doformovanie znamenalo vybudovanie silnej priemyselnej základne, vytvorenie moderného poľnohospodárstva, novej sociálnej štruktúry s rozsiahlym vzdelávacím systémom, zdravotníctvom a rozmachom kultúry. Koľko len vzniklo nových nevídaných profesií. Čo všetko sa Slovač naučila produkovať. Vaša generácia s optimizmom tvorila pokrok – v rámci svojej doby.
O tom, čo sa udialo v 20. storočí vo svete aj u nás doma, už mnoho vieme. Aj napriek tomu čo všetko sa stalo, nemusíme veriť manipulačným interpretáciám prieskumov, ktoré vychádzajú z predpojatého, výlučne negatívneho prístupu k socialistickej minulosti.
Záležitosť historickej pravdy sa priamo týka aj nášho zosnulého. Jeho poznania, jeho činnosti a jeho prínosu pre spoločnosť. Juraj Hraško pôsobil ako dlhoročný riaditeľ Výskumného ústavu pôdoznalectva, ktorý založil. Stal sa členom korešpondentom SAV i ČSAV, a členom SAV. Prednášal na vysokých školách doma i v zahraničí. Pozornosť si zaslúži aj jeho výkon funkcie splnomocnenca vlády ČSSR v RVHP pre ochranu ekosystémov a krajiny. Etabloval sa ako vedecko-výskumná, akademická a pedagogická autorita medzinárodného formátu.
Hraškove poznanie a jeho činnosť ako uznávaného znalca pôdy boli súčasťou stratégie rozvoja poľnohospodárstva, využitia pôdy ako aj ochrany krajiny. Potreba a potenciál životne dôležitej politiky v tejto oblasti sústavne rástli. V závere 80. rokov minulého storočia Slovensko dosiahlo dva obrovské historické úspechy: – v dosiahnutej kvalite pôdy v celoslovenskom rozsahu, – a v potravinovej sebestačnosti pri takmer stopercentnom uplatnení domácej poľnohospodárskej produkcie. Juraj Hraško sa na týchto neprekonaných historických úspechoch výrazne podieľal a výrazne sa o úspechy zaslúžil.
Už ako pedológ bol významnou súčasťou politiky. Veď, ako to sám neskôr napísal v Novom slove: „pôda sa stala obojkom rozvoja spoločnosti“. Priamo do politiky, v jej celej kráse aj so všetkými rizikami, vstúpil v júni roku 1992, keď sa na kandidátke Strany demokratickej ľavice uchádzal o zvolenie do SNR. V parlamente pôsobil ako podpredseda Výboru pre životné prostredie a ochranu prírody. V dramatickom parlamentnom roku 1992 hlasoval za Deklaráciu o zvrchovanosti SR, aj za Ústavu Slovenskej republiky.
V rozprave pred hlasovaním 1. septembra 1992 povedal: „Netajím sa tým, a je to o mne v širokom svete známe, že som hrdý Slovák. Ale ako hrdý Slovák som sa naučil ctiť a vážiť si hrdých Angličanov, Francúzov, Rusov i hrdých Maďarov, ktorí niečo vedeli a dokázali. Vyznávam sa, že možnosť, byť nielen svedkom, ale priamym účastníkom a aktívnym aktérom deklarovania suverenity dospelého a hrdého slovenského národa, ako aj súčasné prijímanie Ústavy Slovenskej republiky, považujem za mimoriadnu priazeň môjho osobného osudu.“
V marci 1994 sa Juraj Hraško stal členom novej vlády povereným vedením Ministerstva životného prostredia SR.
My – tvoji stranícki kolegovia, sme sa tešili z toho, akú veľkú neformálnu autoritu si mal v politicky rozmanitej vláde i v zákonodarnom zbore. Mnohými bola vysoko uznávaná tvoja vedecko-výskumná činnosť, tvoje výsledky i bohaté životné skúsenosti, tvoja odborná a intelektuálna úroveň, tvoja schopnosť komunikovať v celom straníckom spektre, nachádzať vyvážené prijateľné riešenia a formulácie. Odviedol si skvelú prácu aj ako predseda Výboru pre riešenie sporu o Vodné dielo Gabčíkovo, pri čom si osvedčil a uplatnil svoju veľkú medzinárodnú odbornú autoritu a kvalitu.
Ďurko,
v našej ľavicovej strane si patril k tým starším. Celkom prirodzene ti prischla prezývka Dedo. Bolo nám cťou s tebou spolupracovať. Radiť sa s tebou. Aj sa s tebou sporiť. Radovať sa s tebou z úspechov. A s tebou sa aj liečiť z prehier.
Juraj Hraško vo vede, v štátnych inštitúciách, v politike i vo všednom živote sa nekamarátil s naivitou a ilúziami. Aj v dejinných zvratoch si zachoval svoju originálnu zemitosť. Bol zžitý s ľudom a národom. Ľud nebol preňho predvolebný balónik. Dokázal sa milo a dôstojne rozprávať s každým, doma aj s prešibaným gazdom, v zahraničí aj s najvyššou elitou. Bol hrdým a svetovo rozhľadeným vlastencom.
Občania zvolili Juraja Hraška za poslanca Národnej rady SR aj vo voľbách v roku 1998. A opäť za SDĽ. Ani nie po roku však bol vymenovaný za mimoriadneho a splnomocneného veľvyslanca SR vo Švajčiarskej konfederácii a v Lichtenštajnsku. Aj tam sa osvedčil. Nielen preto, že bol doyen – teda najstarší člen diplomatického zboru. Ale svojou múdrosťou, univerzálnosťou a rozhľadenosťou bol výnimočným zjavom. Osobne som sa o tom presvedčil na stretnutiach s tam žijúcimi našimi krajanmi.
Milý Juraj,
ľuďom tvojho veku na poslednú rozlúčku spravidla neprídu spolužiaci ani vrstovníci, všetka česť výnimkám. Storoční sú solitéry závislé od pomoci a priazne mladších generácií. Ty tú priazeň si mal a máš. Svedčí o tom množstvo tvojich študentov, ašpirantov, mladších kolegov a priateľov. Ostaneš pre nás všetkých, pre priateľov a kolegov, pre mnohých, čo mali s tebou do činenia, ostaneš pre nás skvelým a impozantným človekom.
Na rozdiel od mnohých, čo odchádzali – a odchádzajú – tichučko – zabudnutí – a bez poďakovania – si na tom dobre. Predstavitelia nášho federatívneho aj samostatného štátu ťa vyznamenali. Ocenili ťa v predchádzajúcom aj v súčasnom režime. Takých prípadov nie je veľa. Aj to však je dôkaz o nadčasovosti tvojho životného diela a o trvalej hodnote tvojej osobnosti.
Zo súčtu aj súčinu tvojho pôsobenia vo vede, v školstve, medzi ľuďmi – aj v politike – vychádza jeden, vari najdôležitejší, a definitívny životný záver: Ľudia ťa mali radi!
Priateľu,
nech ti je zem slovenská ľahká.
Žiaľ, už si spolu nezaspievame tvoju obľúbenú pieseň Vyleteli jarabice z doliny.
Žiaľ, ani ty už nepoletíš za nimi.
Ale keď túto pieseň budeme spievať, budeme ju spievať tak, akoby si ty vždy bol medzi nami.
Česť tvojej pamiatke!
Foto: Ivan Dubovský
Účet Klubu Nového slova – IBAN: SK8211000000002624852008
Jedna odpoveď
Paľko, vskutku skvelý prihovor aj keď, žiaľ, posledný-rozlúčkový. Zrejme by to asi ťažko niekto lepšie napísal a povedal.
Budem sa, žiaľ, len opakovať. Škoda, že takto nehovoríme, nepíšeme, nemáme patričnú úctu k výmimočným ľuďom počas ich života. Žiaľ, ľudia v dobe, ktorú žijeme, uprednosťujú iné hodnoty a propagujeme ľuďí, ktorí si to ani nezaslúžia. Každopadne aspoň za seba jedno obrovské Ďakujem za to, čo si napísal a povedal. Ľubo