„Při narození jsem sám, ve smrti jsem sám a mezi tím samé pentle…“ mal napísané na smútočnom oznámení vlastného autorstva z divadelnej hry Příběhy z Dekameronu. A práve tie pentle sa rátajú. V prípade Aleša Fuchsa (11. mája 1932 – 12. apríla 2024) boli bohato rozkošatené, rôznofarebné a nesmierne inšpirujúce, česko – slovenské a opačne. Divadelný a filmový publicista, spisovateľ, scenárista, dramatik a knižný nakladateľ. Každú z týchto oblastí naplnil vrchovato obsahom a nie hocakým. Mal ľahké pero, nadhľad a zmysel pre pomenovanie podstatných zmysluplných javov.
Svoje vykročenie za dramatickou oblasťou začal v Bratislave, kde vyštudoval divadelnú vedu na Vysokej škole múzických umení a získal doktorát. Patril v Bratislave k zakladateľom legendárneho časopisu Film a divadlo (1957), podobne ako o niekoľko rokov neskôr v Prahe v 1968 roku zakladal týždenník Zítřek, ktorý bol o rok zakázaný. Také to boli dynamické časy… dlhé obdobie písal pod rôznymi pseudonymami. Prispieval do množstva novín a časopisov v Čechách i na Slovensku a najmä Divadelní noviny a neskôr Divadelní a filmové noviny a tiež Film a divadlo boli aj z jeho hľadiska veľmi dôležité. Spoluvytváral svojimi príspevkami z dnešného hľadiska vysokú dramatickú kultúru najmä v Čechách, ale i na Slovensku. Pôsobil v redakcii podnetného periodika Scéna a v rokoch 1987 – 1990 bol šéfredaktorom mimoriadneho štvrťročníka Dramatické umění. Toto periodikum je doposiaľ vyhľadávaným zdrojom pre mnohé inšpiratívne štúdie, eseje, profily.
Asi prvú monografiu Ladislava Chudíka vôbec vydal v roku 1965. V roku 2008 už vo svojom nakladateľstve Faun publikoval knihu rozhovorov „na telo“ s Božidarou Turzonovovou p.t. Důvernosti Božidary Turzonovové. Mimoriadny ohlas mali rozhovory s manželkou Huga Haasa Dlouhá svadobná cesta (2011). Širokospektrálnosť, činorodosť a zmysel pre nachádzanie zaujímavých tém ho privádzali aj do iných vôd ako je dramatické umenie. Spolu s novinárkou Halinou Břeňovou pripravil biografiu československého diplomata, slovenského rodáka z Brezovej pod Bradlom Dr. Jána Papánka (1896 – 1991) pod názvom Aby se nezapomnělo (1994). V roku 2001 bol editorom a spoluatorom prvej knihy o dejinách pražskej židovskej lóže B´nai B´rith Renaissance.
Za súbor fejtónov Snad o něčem, snad o všem (1984) dostal významnú literárnu Cenu nakladateľstva Melantrich. Listy přes oceán (2006) obsahujú texty o politickom a spoločenskom vývoji v Československu, ktoré v rokoch 1991 – 1996 písal ako spolupracovník newyorského Československého týdeníka. Ak k tomu pripojíme autorstvo niekoľkých divadelných hier a filmových scenárov, máme plnokrvný obraz nezameniteľnej tvorivej osobnosti, ktorá napriek nie vždy dobrým podmienkam na tvorbu, svojím talentom, cieľavedomosťou a pracovitosťou spoluvytvárala mozaiku dramatickej, a nielen dramatickej, kultúry v Čechách i na Slovensku. Veď „Život je průvan mezi začátkem a koncem…“ ako znie druhé motto od W. Shakespeara, ktoré je súčasťou oznámenia o úmrti Aleša Fuchsa.
Česť jeho pamiatke.
Foto: Filmpress
