Viktor Orbán je v pomeroch euro-unijnej politiky veľmi zaujímavým zjavom. Prešiel si od nadšeného pro-unijného politika so všetkými infantilnými predstavami o dobrote tzv. západných krajín voči post-socialistickým krajinám strednej a východnej Európy cez čosi, čo zvykne byť nazývané štandardným konzervatívnym politikom, až po čosi, čo by mnohí rádoby-demokrati radi nazývali (a že tak aj činia!) extrémistickým vyvrheľom a rozbíjačom euro-unijnej jednoty.
Tento jeho prerod z dobrého tzv. pro-západného poslušného žiačika až do pozície obrancu racionálnych – dnes bežne nazývaných ,,konzervatívnych“ – hodnôt a suverenity štátu, ktorého je premiérom, nevedia mnohí stráviť.
Jeho najväčšími zločinmi z pohľadu bruselských byrokratických elít – zväčša ani vlastnými občanmi nevolených – je odpor voči ich nezmyselným politickým agendám, obhajoba záujmov vlastného štátu a dávanie najavo, že Orbánom definované záujmy Maďarska musia byť v rámci euro-unijných pomerov brané do úvahy.
Z Orbána tak vytvárajú najrôznejšie mediálne dezinformačné úderky diktátora, ktorý je opovrhnutiahodným páriom a rusko-čínskym agentom. No veď uznajte… človek, ktorý brojí proti nelegálnej migrácii, neuznáva aspoň 40 rôznych pohlaví, odmieta vypínanie jadrových elektrární, ba čo viac, požaduje skutočné mierové vyjednávania ohľadne ukončenia vojny na Ukrajine – a to dokonca za ruskej účasti! No úplný ukážkový zločinec!
Už dávno ním spravovanému Maďarsku mali pozastaviť euro-fondové platby! Že si na tie fondy prispievajú samotní maďarskí občania, ktorí Orbána v jeho názoroch podporujú a jasne to dávajú najavo aj v pravidelných parlamentných voľbách? No a čo? Je to predsa diktátor, ktorý rozbíja euro-unijnú jednotu.
Inak, ja by som s uvedenými názormi asi aj súhlasil – ale v tom zmysle, že Orbán rozbíja euro-unijnú jednotu politicko-ekonomicko-ideologického debilizmu. A som presvedčený, že to je presne to, čo by mal každý suverénny politik vlastného štátu robiť. A zdá sa, že takto nejak to vidí aj veľká časť okrem iného aj francúzskych voličov, ktorí práve odvolili v prebiehajúcich francúzskych parlamentných voľbách.
Ale o inom som pôvodne chcel. Orbán a jeho návšteva v Moskve…
Moment! Moment! Samozrejme, platí, že… zlý Putin! Putin! zlý Putííííín!!! … no fuji… čo si budeme hovoriť. Má na rukách krv – lebo vojna na Ukrajine – a tak sa MY ostatní dobrí euro-občania (Európanom je aj ten zlý Putin – to ešte zvládnete pochopiť, či?) musíme viac družiť – zo strachu pred týmto zlom – s našimi kamarátmi – najmä tými spoza veľkej mláky. S takým Džouom, Barakom, Džoržom, Billom alebo dokonca aj s Donaldom! Áno, aj s Donaldom – aj keď to nie je taký sympaťák ako ostatní, ale je to šéf a šéf nemusí byť vždy sympaťák.
Títo naši kamaráti spoza veľkej mláky sú predsa tí slušní! Tí dobrí, demokratickí a slobodu brániaci (najmä však svoju vlastnú – Džou i Donald by vedeli rozprávať…). To sú tí bez krvi na rukách! Ukážkoví demokrati, ktorí sa so svojím najbližším politickým okolím slobodne a demokraticky uzniesli na začatí mnohých vojen (len náhodne… Juhoslávia, Irak, Sýria, Afganistan, Líbya…). Rozhodne to však nie sú vojnoví zločinci! Toto sú predsa naši najbližší priatelia! A tí by nič takého zlého, zločinného a nedemokratického nespravili. No nie! Nespravili! Teda, nooo… a ak aj náhodou áno, tak iba nechtiac – ako takú chybu, resp. skôr chybičku. Veď chápete… mýliť sa je ľudské, to sa jednoducho stáva. Nooó, proste chyba. Nó.
Ale späť ku tomu Orbánovi v Moskve. Vnímate tú skutočnosť, že Orbán sa nedávno takto zastavil aj v Kyjeve u Voloďu Zelenského? Síce už v úrade nadsluhujúceho, no vďaka stannému právu ešte stále vraj prezidenta… a diskutoval s ním o vzájomných vzťahoch a vojnovom konflikte s Ruskom.
Čo je však ešte dôležitejšie si pripomenúť, Viktor Orbán si zaletel aj do Spojených štátov amerických a hovoril tam s Donaldom. Nie, nie… nie s McDonaldom. Ale s Donaldom – tým Donaldom, ktorý sa s pravdepodobnosťou blízkou jednej stane opätovne americkým prezidentom (ak ho do tej doby nezabijú alebo dáko inak neodstránia; prípadne, ak neodstránia Džoa, ktorý už ani nevie, že je ešte živý a nenahradia ho niekým skutočne zvoliteľným – u Džoa je síce prakticky už dosť irelevantné, či ešte pobýva medzi živými alebo sa už poberie na večnosť, ale kým dýcha, treba ho brať na vedomie – aspoň formálne samozrejme….).
Inak, iba pre zaujímavosť… viete, že Joe Biden sa 4. 7. 2024 počas svojho príhovoru k výročiu osláv Dňa nezávislosti vyhlásil za ,,prvú čiernu ženu slúžiacu s čiernym prezidentom“? Nie? Pre neveriacich pripájam odkaz: https://www.dailymail.co.uk/news/article-13602047/Another-flub-Biden-81-appears-mix-gender-race-interview-black-radio-station.html
Prejdem však konečne k pointe. Viktor Orbán podľa vyjadrenia takzvaného šéfa európskej diplomacia Josepa Borrella nereprezentuje Európsku úniu, nakoľko ku tomu nemá mandát. On síce je predsedom vlády štátu, ktorý od 1. 7. 2024 predsedá Rade EÚ, no to je tak všetko. Dajme tomu. Je síce otázkou, koho dnes zastupujú euro-unijní byrokrati, no to je aj tak úplne jedno. Dôležité politické rozhodnutia vo veciach geopolitiky sa totiž v krajinách EÚ už dávno nedejú a v inštitúciách Európskej únie sa ani nikdy nediali. Slovami spomínaného Josepa Borrella – nemali na to mandát.
Viktor Orbán však mandát na rokovanie s Vladimírom Putinom má. Jednak mu ho dali jeho občania, ktorí ho zvolili za premiéra Maďarska a „druhak“… a to je zaujímavejšie… mu ho podľa môjho názoru dal aj Donald Trump, ktorý úplne jasne hovorí o tom, že keď sa opätovne stane prezidentom Spojených štátov amerických, tak sa s Putinom na ukončení vojny na Ukrajine dohodne. Myslím, že sa vyjadril tak, že tú vojnu ukončí do 24 hodín.
Je teda úplne jedno, čo si o návšteve Viktora Orbána myslia euro-byrokrati, či dáki rádoby-progresivistickí eurounijní politici – tí všetci nakoniec aj tak sklopia ušká, keď prídu nové pokyny od nového vládcu Bieleho domu vo Washingtone (lokalitu je dobré spomenúť – nakoľko Biely dom majú aj Rusi v Moskve – a je to budova ich parlamentu).
Som zvedavý, čo z Orbánovej návštevy u Vladimíra Putina vyplynie. Teda, okrem tých všemožných propagandistických vyhlásení a očierňovačiek našich najznámejších mediálnych dezinformačných a propagandistických zoskupení. Tým rozhodne netreba venovať pozornosť – aj tak tie ich žvásty čítajú už iba tí, ktorí sa potrebujú neustále utvrdzovať v tom, že cisár nie je nahý… on má predsa iba nové pekné šaty.
Pre dobro Ukrajiny a najmä pre dobro ukrajinských občanov bojujúcich na novodobom východnom fronte prajem Viktorovi Orbánovi a spolu s ním aj nám všetkým, aby jeho návšteva v Moskve bola úspešná. Na úvod by stačilo, aby sa daná vojna nevymkla úplne spod kontroly a ostala lokálna. Ak by sa mu navyše podarilo dohodnúť podmienky prímeria, tak o to lepšie.
Ak by sa však Orbánovi podarilo ozrejmiť si podmienky, za ktorých by Spojené štáty americké (ergo republikáni) boli ochotní ukončiť túto zástupnú vojnu medzi Spojenými štátmi americkými a ich satelitmi na strane jednej a Ruskou federáciou s jej spojencami na strane druhej, tak by takéto politické konanie mohlo opätovne oddialiť vznik veľkej svetovej vojny na neurčito. A to by bol úspech hodný pamätníka na hlavnom námestí v Bruseli! Že prečo tam? No, pretože ono sa akosi veľmi ľahko môže stať, že žiaden Brusel so svojimi nezmyselnými politickými iniciatívami už viac nebude, nieto ešte dáke jeho námestie.
Držme Orbánovi i nám ostatným palce. Možno aj vďaka nemu nebude z európskych krajín iba rádioaktívna kopa sutín.
Foto: kremlin.ru
2 Responses
Som učiteľ na dôchodku. Po odchode z praxe som spoznal mnohé, čo som predtým nevedel.
Dnes by som napríklad zaviedol do škôl nový vyučovací predmet: „Byť sám sebou“. To, čo treba, čo chýba! Sexuálna výchova? Tá nebola a deti sa rodili, dokonca vo väčšom počte ako dnes. Došlo k veľmi zlej výmene: Zmizla výchova k statočnosti, pravde, úcte, hospodárnosti, k práci, láske k blížnemu, mieru, spravodlivosti… A čím boli nahradené? Šikanou, streľbou, drogami, sexuálnou výchovou, počítačovými hrami, plytvaním… A my sa naďalej presviedčame o tom, že kráľ nie je nahý!!! /to sa mi páči!/. Má vraj len iné úspornejšie šaty.
Dobrý článok, okrajom akože vtipný. My nemáme všetky informácie, preto si dovolím dodať, že Orbán navštívil ešte pred návštevou Číny Azerbajdžan. Kvôli plynu, pretože hrozí, že Ukrajina prestane dodávať a Rusko s tým nepohne. (AUTOR V. V. Pjakin, program Otázka- odpoveď, 7.júla 2024.) Je vidieť, že Orbán je nielen nebojácny premiér, ale aj starostlivý o svoju krajinu.