O zákutiach kritického myslenia alebo…

… ako som sa dostal na čiernu listinu vytvorenú úbohými zúfalcami

Zaradenie na akúkoľvek čiernu listinu človeka nepoteší, ale v tomto prípade pripomeniem myšlienku, ktorá sa objavuje v rôznych podobách, že „urážka od nepriateľa je vlastne vyznamenaním“ (neviem nájsť jej autora). Je pre mňa preto aj zvláštnou cťou ocitnúť sa v spoločnosti ľudí, z ktorých mnohých poznám a aj si ich vážim. Viacerí z nich sa už vyjadrili k tomuto zákernému, nedemokratickému a protiprávnemu kroku. Nerozumiem, prečo ma zaraďujú na zoznam, lebo nepatrím k nijakej politickej strane, len voľne píšem o aktuálnych bezpečnostných, geopolitických a pod. témach. Možno to je občas ostro kritické, ale nie je tam nič urážlivé ani vulgárne. Chápem, že strach tvorcov zoznamu z pohybu sveta je nesmierny a kompenzujú ho aj zvýšenou zúrivosťou. Chcem sa k vyjadreniam na ich margo tiež pridať.

Na začiatku na ilustráciu myslenia tvorcov zoznamu uvediem ešte citát od Françoisa de La Rochefoucaulda, že „obmedzení ľudia odsudzujú všetko, čo ich prevyšuje“. Dodám aj myšlienku majstra Sun c´iho, že „najväčšie umenie spočíva v zlomení odporu nepriateľa mimo bojového poľa“. Zrejme tvorcovia sa boja aj Číny, aj keď zatiaľ píšu len o proruských aktivitách. Čína sa s nikým nechystá bojovať na západný spôsob, čo dokladajú aj jej dejiny. Západ vedený USA na ňu stále dobiedza a z kade čoho ju obviňuje.

Osobne necítim nepriateľstvo ani nenávisť voči nikomu, hoci voči mne sa to uplatnilo viackrát a niekedy to malo aj pomstychtivý charakter. Dnes, keď som už značne starý, a žiaľ, aj chorý (vlastne už sa nebojím nikoho a takmer ničoho) sa však musím zasmiať nad tým, že ma nejaké duté hlavy sršiace nenávisťou voči všetkému, čo je iné, ako sú oni schopní pochopiť, zaradia na pochabý zoznam. Na webovej stránke hlasyagresora.eu ma dokonca označili za stredné riziko. Ako bývalému (socialistickému) vojakovi z povolania mi nevadí, že sa ma tí, čo ma považujú za nepriateľa, boja. Okrem toho, že sú to úbohí zúfalci, sú však aj zbabelí, lebo otvorene sa k autorstvu nepriznajú a radšej nemenujú ani tých, ktorí im donášajú.

Teší ma, že ma zrejme čítajú a (možno až spravodajsky sledujú) už dávno, lebo o mne uviedli: „Sociológ, bezpečnostný analytik, bývalý vojak z povolania a vysokoškolský pedagóg. Dlhodobo publikuje geopolitické komentáre v ľavicovom a alternatívnom prostredí.“ Druhá časť hodnotenia je už demagogická: „V kontexte Ruska a vojny na Ukrajine používa naratívy blízke proruskému informačnému prostrediu, najmä silnú kritiku NATO/USA/Západu a interpretácie konfliktu priaznivé pre ruský pohľad.“

Netajím sa kritikou „NATO/USA/Západu“, lebo som neosprostel natoľko, aby som bol nadšený tým, čo robia a ešte to aj podporoval. Ako marxista a dialektický materialista vidím, že na svete nie sú dokonalé veci, politici ani štáty či vlády, ale to, čo sa robí v mene „NATO/USA/Západu“, prináša len chaos a utrpenie pre väčšinu sveta a vedie ho do slepej uličky. Nikdy a nikde som nenapísal ani nepovedal, že chcem, aby tu bol ruský, čínsky či iný systém, ale to, čo produkuje „NATO/USA/Západ“, je hanebné a ponižujúce a treba to zmeniť.

Pred rokmi som podporil vstup SR do EÚ, ale to, ako v posledných rokoch koná Európska komisia pod vedením diletantskej a skorumpovanej Ursuly von der Leyenovej, je horšie ako zrada ideálov zjednotenej Európy, ktoré mali priniesť stabilitu, rozvoj a mier. Západ kvôli nenásytnosti mocných a bohatých, ktorí v ňom vládnu, nezadržateľne upadá, čo vedie k zlej atmosfére v jeho priestore. Vyvoláva to však aj snahu škodiť protivníkom, čo nakoniec paradoxne končí ešte horšími následkami preň samotný. Západu chýba už nielen ekonomický, ale aj politický, sociálny a kultúrny potenciál na zvrat neutešeného stavu. Netreba lepší príklad jeho nezávideniahodnej situácie ako narcistický a utáraný Donald Trump, ktorý je degenerovaným produktom protirečivej a iracionálnej politiky USA. Ak ponechám bokom jeho agresivitu, kvôli ktorej sa minimálne v 21. storočí stane ich najagresívnejším prezidentom, na počudovanie je, že štáty NATO a minimálne aj vedenie EÚ a väčšina jej členských štátov sa stali závislými od jeho vrtochov a snažia sa mu bez ohľadu na následky vyjsť v ústrety.

Zmätení tvorcovia zoznamu ma označili za bezpečnostného analytika a tak musím uviesť najmrzkejšie barbarské kroky „NATO/USA/Západu“ po rozpade bipolarity voči bezpečnosti sveta a ľudí v ňom. Ide najmä o bombardovanie Juhoslávie v roku 1999, útok voči Afganistanu v roku 2001, agresiu voči Iraku v roku 2003, účasť na útokoch voči vláde Muammara Kaddáfího v roku 2011, účasť na vojne proti Sýrii od roku 2014, vojny proti Iránu v roku 2025 a 2026 a únos venezuelského prezidenta Nicolasa Madura. Nemožno nespomenúť vyše polstoročia obludných sankcií voči Kube a barbarské vyhrážky Trumpa a jeho administratívy voči nej. A ako v starej vtieravej reklame by sa dalo dodať „a to nie je ešte všetko“. Doplniť treba aj dlhodobý a systematický boj Izraela proti Palestíncom, ktorý vyústil do ich genocídy v Pásme Gazy. Izrael útočí aj proti Iránu a jeho spojencom. Panicky sa bojí, že by mohol vyrobiť jadrové zbrane, čo Irán dlho a zásadne popiera, pričom Izrael ich vlastní a pokrytecky sa obhajuje tým, že nepodpísal zmluvu o nešírení jadrových zbraní.

Špecifickým regionálnym problémom s globálnym dosahom sa stala dlhá kríza na Ukrajine, ktorá po februári 2022 prerástla do vojny. Ruskú špeciálnu vojenskú operáciu som nikde a nikdy neuvítal ani nepodporil. Zopakujem však, čo som už neraz uviedol, že k hlavným príčinám jej uskutočnenia patril agresívny postoj „NATO/USA/Západu“ k Rusku a podpora protiruskej politiky Ukrajiny. Prezident Vladimir Putin už v prejave na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii v roku 2007 upozornil, že Rusko sa cíti byť aktivitami „NATO/USA/Západu“ pri svojich hraniciach ohrozené. Nedbalo sa na to a pokračovalo sa v protiruskom ťažení, až to viedlo k vyhroteniu situácie, v ktorej Rusko zareagovalo násilne, vojensky. Nie je to v súlade s medzinárodným právom, ktoré nefunguje, ale „NATO/USA/Západ“ to robil v posledných desaťročiach bežne. Akoby sa však čakalo na takúto ruskú reakciu a boje sa rýchlo počas vlády prezidenta Joea Bidena zmenili na zástupnú vojnu medzi USA a RF. Na vlastnú škodu s ťažkými sociálno-ekonomickými a politickými následkami, ktoré budú pôsobiť aj dlho po skončení vojny, sa do akcie zapojili politickou, finančnou i vojenskou podporou Ukrajiny aj štáty EÚ. Rusku síce v mnohom uškodili, ale sebe si spôsobili ešte väčšie ťažkosti.

Text je už dlhý, ale nemôžem sa nezastaviť pri tom, aby som sa nedotkol aj domácich pomerov, ktoré prišli s divokým kapitalizmom a s vládou peňazí, za ktorej sa dá urobiť čokoľvek zlé. Bolo by toho opäť veľmi veľa, ale po zdokonaľujúcom sa vykorisťovaní námezdne pracujúcich je najsmutnejšie, že práca, bez ktorej spoločnosť nevyžije, sa aj dehonestuje. Mnohým ľuďom riadna, poctivá a kvalitná práca nestačí niekedy ani na pokrytie životných nákladov. Znižuje sa pôrodnosť, za čím sú aj existenčné obavy mladých ľudí z uživenia rodín a ťažkosti so získaním bývania.

Ľudia sú vystavení manipulatívnemu a sofistikovanému propagovaniu individualizmu a konzumerizmu, ako aj tomu, že sa dá rýchlo a bezprácne zbohatnúť. Netreba sa vraj príliš zamýšľať nad budúcnosťou, ale treba sa tešiť z toho, že dnes niečo mám. Mnohí ľudia kvôli ťažkým životným podmienkam nemajú ani možnosť uvažovať o príčinách svojho krutého sociálno-ekonomického postavenia a navyše sa im podsúvajú nezmysly o rôznych vymyslených i úchylných menšinách a potrebe ich ochrany.

Médiá hlavného prúdu, ktoré sú platené z rôznych pochybných zdrojov, dnes neinformujú, ale šíria najmä lož a výmysly. Ľudia im veria čoraz menej a to vedie médiá k tomu, že sa správajú zmätene, podobne ako v minulosti strečkujúca krava na ceste na pašu. Scestne si pritom pomáhajú rôznymi ničomnosťami, ku ktorým patrí aj nálepkovanie iných, nepohodlných názorov a zostavovanie žalostných zoznamov ich nositeľov.

Takže, suma summarum, možno som sa mohol venovať písaniu nejakého kritického textu o „NATO/USA/Západe“. Dal som však prednosť pohľadu na zostavovateľov zoznamu a ich donášačov. Chcem ich potešiť, aby mali čo čítať aj o sebe a mohli haniť moje texty aj naďalej. Dúfam, že vám nepozdvihnú náladu, ale ešte viac vás dopletú, budú frustrovať a nakoniec s tým všetkým raz radšej praštíte.

(Status na FB, 13. júla 2026)