Keď nám propaganda dáva po hube

Voľakedy dávno sa noviny čítali od poslednej strany. Iba v športe neplatilo, že Moskva a komunistická strana má vždy pravdu. Veď to aj boli oslavy, keď sme Rusov nabili a cez Golonkovu hokejku dostala propaganda po hube!

Boli sme znormalizovaní, zorientovaní, vedeli sme, kde je sever. Teraz už máme štyri svetové strany, ale náš kandidát na prezidenta Ivan Korčok povedal: mať štyri svetové strany je správne, ale musíme vedieť, kde je sever!   

Už takmer tak dlho žijeme v novom zriadení (35 rokov verzus 40), ale povaha nášho mediálneho a politického sveta má hlboké korene. Rozdiel je len v tom, že dnes už ani tú poslednú stranu (šport) sa neoplatí otvoriť. Aj tam musíme vedieť, kde je sever, a keď nie, tak Attila Végh dostane na hubu.

Zvolili sme si prezidenta, súťažili dvaja skúsení muži, pred voľbami napísal triezvo jeden pravicový komentátor: môžeme si byť istí, že sa nič zvláštne nestane, vo finále budú politici ukotvení na Západe. To sa stalo. Prehrala „iba“ extrémistická progresívna úderka, ktorá si cez prezidentské voľby chcela spraviť predpolie na prepis politickej mapy. A ako zneli titulky v médiu verejnej služby (www.spravy.rtvs.sk) po víťazstve Petra Pellegriniho?

17:37 „Transparency International: Slovensko si zvolilo prezidenta s netransparentnou kampaňou. Štát nebol schopný zabrániť antikampani.“
17:38 „Putin má v Európe druhého hovorcu, píše o Pellegrinim taliansky denník.“
17:39 „Budúceho prezidenta označujú za proruského kandidáta a populistu.“
17:31 „Maďari na Slovensku sa podporou Petra Pellegriniho spojili s protimaďarským extrémizmom.“

Voliči nevychádzali z údivu. Médium verejnej služby sa môže odvolávať, že veď takto nás vidia zvonka – a tam teda vedia, kde je sever! Nie ako dezoláti, ktorí zničili budúcnosť svojim vnukom!

Kto nás tam vonku vidí? Odkiaľ nás tak dobre pozná?

Na to nájdeme zaujímavú odpoveď v rozhovore s rakúskym žurnalistom Christophom Thaneiom (rozhovor je v nemčine).

Christoph Thanei sa vyjadruje k otázke, nakoľko je Slovensko „proruské“. Hneď na začiatku reaguje, že takto síce mnohé zahraničné médiá píšu o Slovensku, nenamáhajú sa však už vysvetliť, čo tento pojem znamená. Podľa jeho názoru je dosť prehnané jednoducho hovoriť o priateľských postojoch k Rusku. Ľudia určite odsúdili ruský útok na Ukrajinu a naďalej podporujú ukrajinskú armádu, no veria, že túto vojnu treba čo najrýchlejšie ukončiť a v povojnovom usporiadaní treba brať do úvahy aj ruské bezpečnostné záujmy.

Hovorí, že nemecké médiá nemajú vôbec informácie. Slovensko je pre nich natoľko nedôležité, že žiadnych expertov na Slovensko nemajú, ani korešpondentov. Nikto z redakcie zväčša ani nevie po slovensky. Zvyčajne vyšlú niekoho na dva až tri dni na Slovensko, ten sa stretne s expertmi, ktorí hovoria po anglicky a navzájom sa odporúčajú. Takto vzniká úplne zjednodušený a skreslený obraz. Často ide totiž o expertov z think tankov, ktorých cieľom nie je šíriť „objektívne“ spravodajstvo, ale zastávať vlastné záujmy. Majú záujem na démonizácii Ficovej vlády aj Slovenska a na šírení alarmistického obrazu, že demokracia na Slovensku končí. A to preto, lebo toto im zabezpečí ich financovanie. Údajne im po Mečiarovej ére vyschli zdroje, tak vyrobili démona z Fica.

Spomína zvlášť Globsec, ktorý je z časti financovaný zbrojovkami, takže v jeho záujme je propagovať dodávky zbraní na Ukrajinu. A takisto démonizovať Fica, keďže najviac financií od štátu dostávali údajne za Matoviča a vedeli, že za Fica im zdroje vyschnú.

K dezinformáciám hovorí toľko, že na Slovensku existuje proruská dezinfoscéna, ale zároveň aj dezinfoscéna, ktorá démonizuje vládu a vykresľuje Slovensko ako antidemokratické.

Okrem toho hovorí o zjednodušenom zobrazovaní Slovenska ako rozdeleného na proruský a prozápadný tábor, vykresľovaní vlády i opozície ako jednoliatej, o veľmi nepresnom prirovnávaní Fica k Orbánovi. A aj o tom, že všetky reporty o tom, ako Slovensko nepodporuje dodávky zbraní, si nevšímajú skutočnosť, že slovenské zbrojovky využívajú konjunktúru a vyrábajú naplno. Fico to zdôvodňuje nezasahovaním do obchodných zmlúv…

(Rozhovor si všimla výskumníčka žijúca a pracujúca v zahraničí, ďakujem za sprostredkovanie aj v mene našich čitateľov.)

(Celkovo 972 pozretí, 1 dnes)

Ďalšie články:

Facebook
Telegram
Twitter
Email

Jedna odpoveď

  1. Vďaka za sprostredkovanie rozhovoru, kiežby podobných bolo viac… veď len ten krásny úvod, v ktorom žurnalista hovorí, že jeho úlohou je byť pri informovaní o situácii seriózny a nezávislý, čo znamená aj nestranný… napadá mi, čo tak posunúť rozhovor študentom a študentkám niektorých našich katedier žurnalistiky ako študijný materiál…?
    Nemohla som si v tejto súvislosti nespomenúť na už nežijúcu rakúsku spisovateľku, publicistku, zanietenú environmentalistku a propagátorku slovenského umenia v Rakúsku Klaru Köttner-Benigniovú, s ktorou som od začiatku 90-tych rokov minulého storočia literárne spolupracovala až do jej smrti, a ktorá neváhala zakaždým, keď sa v rakúskej tlači objavilo zlomyseľné a tendenčné ohováranie Slovenska, napísať redakciám protestný list aj s náležitou argumentáciou…
    Rada by som verila, že už v skorej budúcnosti sa zvýši počet novinárov, ktorých ambíciou bude písať (aj o Slovensku) seriózne a nestranne, ktorí budú šíriť fakty, nie propagandu!

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Účet Klubu Nového slova – IBAN: SK8211000000002624852008
variabilný symbol pre Slovo 52525

Týždenný newsletter