Vo veku 88 rokov zomrel významný slovenský filmový režisér, dramaturg, scenárista, publicista a pedagóg Rudolf Urc (12. 6. 1937 – 13. 1. 2026), jedna z najvýraznejších osobností slovenskej kinematografie druhej polovice 20. a začiatku 21. storočia, tvorca, ale aj dôležitý kronikár, teoretik a historik filmového umenia, najmä dokumentárneho a animovaného filmu. Každý, kto sa zaoberá, alebo bude zaoberať touto problematikou, nemôže obísť práce Rudolfa Urca.
Po štúdiu dramaturgie na prestížnej Filmovej a televíznej fakulte Akadémie múzických umení (FAMU) v Prahe sa vrátil na Slovensko, kde začal pôsobiť ako režisér a vedúci dramaturg v Spravodajskom filme a Štúdiu krátkych filmov v Bratislave. Tu sa podieľal na tvorbe dokumentárnych diel, ktoré reflektovali historické udalosti aj súčasné spoločenské témy. Už v tejto fáze jeho kariéry bolo viditeľné, že zvláda nielen technické aspekty filmovej tvorby, ale v jeho filmoch sú obsiahnuté aj hlboké humanistické a estetické výpovede. Urcova tvorba dokumentárnych filmov bola v 60. a 70. rokoch mimoriadne plodná. Snímky ako Človek z Málinca (1959) – príbeh beznohého vojnového veterána, ktorý bol zaradený medzi reprezentatívne diela UNESCO, Dve demokracie (1960), Tri spomienky (1964) či Generáli (1969) alebo Výstrely v Košútoch (1971), Povstaleckí letci (1974) a ďalšie, dokazujú jeho odvahu a schopnosť dotýkať sa citlivých spoločenských tém.
Po invázii vojsk Varšavskej zmluvy v roku 1968 však prejavil kritický občiansky postoj, ktorý sa režimu nepáčil — následkom čoho bolo 16 filmov, na ktorých tvorbe sa podieľal, daných do trezoru a jeho preradenie z dokumentárneho filmu do animovanej tvorby. Tento posun sa spočiatku mohol javiť ako obmedzenie, no práve v animovanom filme Rudolf Urc našiel nový impulz a priestor pre tvorivú sebarealizáciu. Práca v animovanom filme sa stala jedným z najdôležitejších pilierov jeho pôsobenia. Rudolf Urc sa stal zakladateľskou osobnosťou slovenskej animovanej tvorby – nielen ako režisér a dramaturg, ale aj ako inšpirátor, ktorý pomáhal formovať smer a jazyk animovaného umenia doma aj v širšom medzinárodnom kontexte. Urc stál pri všetkých kľúčových osobnostiach slovenskej animovanej tvorby a rovnako je spojený s celým vývojom televíznej animovanej tvorby večerníčkov. Režíroval úspešné animované filmy, napríklad Oráč a obri (1975), Minútky na vrátnici (1978), Prvá trieda (1984), Mesto na Dunaji (1985), animované seriály Majster Kristián (1979 – 1981), Príbehy z belasej maringotky (1982 – 1986) Dada a Dodo (1986 – 1988), Rozprávky z nočnej košieľky (1994) a ďalšie. Je tiež autorom námetu a scenára a spolurežisérom trinásťdielneho televízneho dokumentárneho seriálu o dejinách slovenského animovaného filmu Čarovný svet animovaného filmu (2010).
Stretnutie Gelničanov: Osobnosť slovenskej kinematografie Rudolf Urc, spisovateľka a publicistka Gabriela Rothmayerová, jún 2021.
Urc bol jedným zo spoluzakladateľov prestížneho Bienále animácie Bratislava (BAB), festivalu, ktorý sa postupne stal dôležitou platformou pre animátorov z celého sveta. Bol som čiastočne pri tom, lebo výkonným ťahúňom Festivalu bola Gabriela Gavalčinová, pracovníčka Oddelenia výskumu a práce s filmom SFÚ, ktoré som viedol a na pôde ktorého prebiehala väčšina diskusii o BAB. Okrem toho R. Urc spolupôsobil pri vzniku Art Film Festu, jedného z najväčších filmových festivalov na Slovensku. Ako pedagóg pôsobil na Vysokej škole múzických umení (VŠMU) v Bratislave, kde zakladal a viedol Katedru animovanej tvorby. Jeho prístup k vyučovaniu bol inšpiratívny a mnohí jeho študenti – dnes uznávaní filmári – spomínajú na jeho schopnosť kombinovať hlboké teoretické vedomosti s praktickými zručnosťami a kreatívnou sebadôverou.
Urc nezostal len pri tvorbe filmov a pedagogike – intenzívne sa venoval publikačnej činnosti. Je autorom publikácií Animovaný film, Kapitoly z teórie animovaného filmu, Slovenský animovaný film či vysokoškolských skrípt Dejiny animovaného filmu – svetový výber. V roku 1998 napísal monografie slovenských filmárov Viktora Kubala, Vlada Kubenka, Ladislava Kudelku s priliehavým názvom Traja veteráni za kamerou. V roku 2010 v SFÚ vyšla jeho mimoriadne inšpiratívna reprezentatívna publikácia o autorskej legende animovaného filmu Viktor Kubal. Filmár, výtvarník, humorista, v roku 2017 napísal knihu Neviditeľné dejiny dokumentaristov, kde predstavil svojich kolegov režisérov, dramaturgov, kameramanov a strihačov z obdobia jeho dramaturgického pôsobenia v spravodajskom a dokumentárnom filme. V spolupráci so Slovenským filmovým ústavom pripravoval ešte dve nové publikácie krátko pred svojím úmrtím, čím dokázal, že jeho vášeň pre film a jeho históriu nevyprchala ani vo vysokom veku.
Rudolf Urc bol nositeľom mnohých ocenení za celoživotný prínos k slovenskej kinematografii vrátane Ceny Igric za celoživotné dielo, Zlatej kamery, Čestnej medaily Albína Brunovského či národnej filmovej ceny Slnko v sieti. Tieto uznania odrážajú nielen jeho osobný talent, ale aj hlboký vplyv, ktorý mal na generácie slovenských tvorcov.
Jeho odchod znamená veľkú stratu pre slovenskú kultúru, no Rudolf Urc zanechal dielo, ktoré bude ešte dlhé roky inšpirovať mladých filmárov, publicistov, teoretikov i historikov a nielen odbornú verejnosť. Jeho schopnosť vidieť film ako médium, ktoré reflektuje život a spoločnosť, zostáva živým odkazom toho, čo znamená byť nielen tvorcom, ale aj mysliteľom a učiteľom.
P. S. Pri písaní článku bola využitá Tlačová správa SFÚ k úmrtiu R. Urca a niektoré poznatky z Wikipédie.
Fotografie: Archív G. R.
