MOJE NAJMILŠIE 4
Gabriela Rothmayerová, Vladimír Blaho

Štvrtá časť vyjadrení autorov a čitateľov Slova o ich najmilších knihách. Ak Vás naša anketa oslovila, ešte stále máte možnosť napísať o knihách, ku ktorým sa radi vraciate, a to do konca apríla na e-mail: polak.emil@mil.com. Všetko o ankete sa dozviete tu:
MOJE NAJMILŠIE | KNIHY, KU KTORÝM SA RADI VRACIAME

GABRIELA ROTHMAYEROVÁ, novinárka, spisovateľka

1. Boris Pasternak: Doktor Živago

Z ruského originálu Doktor Živago, Zemľa i fabrika, Moskva, Kuzneckij most 1964 preložila Zora Jesenská za jazykovej spolupráce Jána Ferenčíka, verše prebásnil Laco Novomeský. Návrh na prebal knihy a väzbu vypracoval Miroslav Cipár, vyšlo vo vydavateľstve Tatran. Manžel Zory Jesenskej Ján Rozner v knihe Sedem dní do pohrebu spomína, ako román našli vo výklade nejakého londýnskeho kníhkupectva, Zora ho preložila, a keď nejakého cenzora zachvátili pochybnosti, odvolala sa Jesenská práve na to moskovské vydavateľstvo – Zemľa i fabrika… Román vyšiel v roku 1969 v Knižnici svetových bestsellerov, ktorú redigovala Soňa Čechová, zodpovedná redaktorka bola Ružena Dvořáková Žiaranová.

2. Lev Nikolajevič Tolstoj: Vojna a mier, Anna Kareninová, Kreutzerova sonáta – a všetky ostatné, až po Spomienky spisovateľa a na spisovateľa

Boris Pasternak v knihe Môj život (v ruskom origináli z roku 1983 Ochrannaja gramota, Ľudi i položenia) píše o spisovateľovej smrti:

„Keď sme vtedy vyšli za mesto, rozdiel medzi vidiekom a mestom bol oveľa väčší ako dnes. Oblok vozňa hneď od rána zaplnila a celý deň z neho nezmizla rovná, tu a tam zriedkavými dedinami oživená šírava úhorov a ozimín. Tisíc verstová šírava roľníckeho, dedinského Ruska, ktorá chovala neveľké mestské Rusko a pracovala naň…

Zoraná a oddychujúca zem sa mihala v oknách vozňa a nevedela, že niekde nablízku, celkom neďaleko zomrel jej posledný bohatier, ktorý svojím urodzeným pôvodom by jej mohol byť cárom a silou svojho umu, rozmaznaného rafinovanosťami tohto sveta, rozmaznancom nad všetkých rozmaznancov, a pánom nad všetkých pánov, a predsa len z lásky k nej a zo statočnosti voči nej kráčal za pluhom a nosil košeľu ako mužik…

V izbe ležala hora ako Elbrus a Sofia Andrejevna bola jej veľkým skalným útesom…

V kúte však neležala hora, ale malý scvrknutý starček, jeden zo starčekov, akých Tolstoj opísal desiatky a roztrúsil na stránkach svojich kníh…

Hlavnou črtou tohto moralistu, rovnostára a hlásateľa zákonnosti, ktorá by obsiahla všetky črty bez oslabenia a bez výnimky, bola jedinečná, až paradoxná originalita.“

Nemám čo dodať, čítam ho stále.

3. Dni a noci Ameriky, antológia amerických poviedok.

Reprezentatívny výber najlepších prác amerických autorov od konca devätnásteho storočia až do polovice minulého. Vydalo vydavateľstvo Zväzu slovenských spisovateľov Slovenský spisovateľ v knižnici Spoločnosť priateľov krásnych kníh (SPKK) v roku 1964.

„V historickom slede sú tu zoradené príbehy tragické i humoristické, na pestrej palete sa striedajú najrozličnejšie štýly i pohľady na svet: od zemitého smiechu Twainovho cez slovnú i dejovú eskamontáž O. Henryho a roztrpčenú svojráznosť Salingerovu až k pochmúrnym víziám Faulknerovým, od úsečnosti Hemingwayovej po citovosť Steinbeckovu, od kritického pohľadu Dreiserovho po sociálnu obžalobu v poviedkach Alberta Maltza či Lanstona Hugesa.“

Vo výbere sú známe mená, ale aj autori, ktorí dovtedy ešte neboli preložení a dnes sa už možno tiež neprekladajú. Preklady sú od vynikajúcich slovenských prekladateľov – Jána Vilikovského, Jozefa Kota, Štefana Šimu, Miloša Ruppeldta, Tatiany Ruppeldtovej, Jozefa Olexu, Štefana Kýšku, Božice Vilikovskej, Dušana Ruppeldta. Prvý náklad v slovenskom preklade mal 21 000 výtlačkov, výber zostavil a štúdiu napísal Dr. Jaroslav Schejbal. Ako redaktorka literárnej redakcie Rádia Devín som pripravila z poviedok Čítanie na pokračovanie a potešil ma lístoček, ktorý som si našla založený vo vysielacom archu: Vynikajúci výber, všetci sme mali zážitok a podpísaný známy rozhlasový režisér.

Najmilších kníh mám omnoho viac, ale toto je na ukážku, ako kedysi vyzerala knižná kultúra.

VLADIMÍR BLAHO, hudobný kritik, publicista

Ako vzdelaním hispanista by som mal dať na prvé tri miesta mojich milovaných autorov z Latinskej Ameriky (Sabata, Cortázara, Carpentiera či Márqueza), no rozhodol som sa inak.

1. Ján Števček: Týždeň v tichom dome, Formát, Pezinok 1995

Útlu knižôčku (120 s.) napísal literárny vedec v štádiu rekonvalescencie a ako svoje posledné dielo v predtuche konca svojej púte po tomto svete a ako účtovanie so svojím životom. V štýle písania sa stretajú nostalgické tóny s odkazmi na diela autorovi blízkych spisovateľov (Neruda, Sartre, Goethe, Hronský atď.) a o jeho erudícii svedčia aj v texte spomínané mená hudobníkov či výtvarníkov. Ide o veľmi osobnú knihu, v ktorej autor obnažuje svoje vnútro, snažiac sa objasniť, či jeho život (ale aj život celého ľudského rodu) mal zmysel. Napriek pochybnostiam s tým spojenými je tok rozprávania pokojný, no nie rezignujúci, ale stále si kladúci otázky a hľadajúci na ne odpovede. Týždenný pobyt v samote vily pod hradom je naplnený praktickými každodennými činnosťami dôchodcu, no zároveň meditáciami, ktoré presahujú autora a dotýkajú sa každého, kto je schopný povzniesť sa nad bežnú realitu a hľadať, kto sme, kam kráčame a aký to má zmysel. Na ilustráciu uvediem dva citáty autora:

„Bože môj, aký jednoducho-prírodný je spoločenský život človeka. Ničím podstatným sa neodlišuje od včelstiev a od mravcov, len nešťastným ľudským vedomím.“

„Ľudia sú v podstate len ako knihy. Aj zlou knihou sa ktosi chcel vpísať do pamäti ľudí, ktorá jediná je nehynúca.“

Intímna spoveď Števčeka a jeho snaha či aspoň túžba priblížiť sa od renomovaného vedca uzavretého vo svojom mikrosvete k obyčajnému človeku si zaslúži úctu a pozornosť vnímavého čitateľa.

2. Max Frisch: Montaux, Slovenský spisovateľ 1996

Aj kniha švajčiarskeho románopisca a dramatika napísaná v roku 1975 je spoveďou. Ako uvádza v úvode, „napísal som ju pre svojich priateľov, aby v nej našli zachytené niektoré črty môjho správania a môj duševný stav, keď ma navždy stratia“. Rámcom pre jeho spomínanie je pobyt v USA, počas ktorého nadviazal vzťah s mladou Američankou Lynn, ku ktorej sa päť rokov po vydaní knižky ako zrelý šesťdesiatnik ešte vrátil. Vo vykresľovaní vlastného života predovšetkým analyzuje (často kriticky) svoj vzťah k ženám, manželkám i priateľkám, kým ku komentovaniu vlastnej tvorby sa vracia len okrajovo. Z autopsie jeho života sa však vynára aj obraz povojnového Švajčiarska, ku ktorému má kritický vzťah podobne ako k vývoju civilizácie. K zaujímavosti knižky prispieva aj formálna stránka rukopisu. Text nie je členený na kapitoly, ale na obrovské množstvo odsekov, za nadpismi ktorých nasleduje text v rozsahu od niekoľkých slov po niekoľko strán. Autor navyše nedodržiava časovú chronológiu a viacnásobne skáče od prítomnosti do minulosti a späť, pričom početné pasáže opisujúce jeho vzťah s mladou Američankou sú napísané decentne s nádychom nostalgie či melanchólie, no vyhýbajú sa sentimentalite. Isté nemecké vydavateľstvo označilo Montaux za najintímnejšie, najnežnejšie, najskromnejšie a najoriginálnejšie dielo autora.

3. Amos Oz: Černá skřínka, Nakladatelství Paseka 2020

Izraelský autor napísal knihu, ktorá je zároveň o komplikovanosti vzťahov medzi ľuďmi ako aj obrazom (hoci len čiastkovým) štátu Izrael a osudov i mentality jeho obyvateľov. Je napísaná formou listov, ktoré si medzi sebou vymieňa v USA žijúci židovský boháč, jeho bývalá manželka, ich syn a jej druhý manžel i ďalšie osoby (advokát, príbuzní). V nich odhaľujú svoje tenzie, domnelé či ozajstné krivdy, analyzujú svoju komplikovanú minulosť, zahŕňajú sa obvineniami, výčitkami, požiadavkami, prosbami. Rozdielne sú nielen ich životné osudy a rôzna miera kritickosti k vlastnému konaniu, ale aj svetonázor od liberálneho Američana po takmer fanatického sionistu druhého manžela. Pri čítaní listov čitateľ môže dospieť k priam pirandellovskému názoru, že každý má svoju pravdu. Podstatné je, že napriek turbulentnej minulosti dokážu si aj odpúšťať, resp. znova nachádzať k sebe cestu a nahradiť sebectvo nezištnosťou.

Iné zaujímavé knihy:

Ernesto Sabato: Rezistencia, obč. Združenie Hronka 2018
Súbor esejí proti globalizácii a konfrontácia starého pomalého  sveta ľudskej solidarity a zamerania na duchovné hodnoty, s moderným chaosom, uniformnosťou a bažením za materiálnymi hodnotami.

Ernesto Sabato: O hrdinoch a hroboch, Slovenský spisovateľ1980
Román o zmarenej láske a vývine argentínskej spoločnosti od hrdinstva po dekandenciu.

Poznámka: Vybrané tituly odzrkadľujú môj vek o pol roka osemdesiatnika. Som na pochybách, či som namiesto izraelského románu nemal do trojky zaradiť niektorú z tu citovaných kníh E. Sabata.

* * *
Anketa – vyhlásenie
MOJE NAJMILŠIE | KNIHY KU KTORÝM SA RADI VRACIAME
Anketa – odpovede
MOJE NAJMILŠIE 1 | Ľuboš Blaha, Stanislav Buchta, Michal Majtán
MOJE NAJMILŠIE 2 | Rastislav Tóth Lukáš Perný, Jozef Špaček
MOJE NAJMILŠIE 3 | Jaroslav Rezník, Jaroslav Čejka

(Celkovo 365 pozretí, 1 dnes)

Ďalšie články:

Facebook
Telegram
Twitter
Email

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Účet Klubu Nového slova – IBAN: SK8211000000002624852008
variabilný symbol pre Slovo 52525

Týždenný newsletter