Kultúra – čo ma vyrušuje | 3. časť

Postupným zužovaním tém problematiky rezortu kultúry a vo verejnosti opomínané hlavné úlohy MK SR, ktoré v rámci svojej pôsobnosti plní z pozície svojho štatútu, robí z orgánu štátnej moci permanentný politický terč opozície a cez ňu aj zle informovanej (dezinformovanej) verejnosti. Médiá verejnosti podprahovo vštepujú názor, že MK zasahuje do slobodnej umeleckej tvorby, že vraj ničí kultúru.

Ilustračná snímka: www.wikimedia.commons

Už niekoľko rokov sa v zásadných materiáloch ministerstva objavuje termín kultúrny priemysel a termín kreatívny priemysel. Nie som proti obohacovaniu slovníka, ale tieto termíny ma vyrušujú a v mnohých prípadoch ich použitie prekáža. Ako príklad možno uviesť Stratégia kultúry a kreatívneho priemyslu Slovenskej republiky 2030 (ďalej stratégia KKP 2030, ktorá je projektom Ministerstva kultúry SR. Jeho zámerom je sformulovať dlhodobé strategické ciele štátnej kultúrnej politiky s pravidelne aktualizovanými akčnými plánmi a prepojiť tieto ciele s politikami iných rezortov s výhľadom do roku 2030. Stratégia KKP 2030 vychádza z revízie výdavkov na kultúru, ktorú spracoval Inštitút kultúrnej politiky, zo zhodnotenia dátovo podložených výsledkov, z vyhodnotenia stratégie rozvoja kultúry 2014 – 2020, z iných čiastkových stratégií a medzinárodného kontextu. V materiáli sa striedajú pojmy kultúrny a kreatívny priemysel bez uváženia a ich adekvátnosti.

V 80. rokoch minulého storočia sa vo svete začal objavovať pojem kreatívny priemysel, pojmy kultúrne mestá a kultúrne klastre. Aj u nás a hlavne v materiáloch MK SR sa najprv používali sporadicky, no v ostatných rokoch sa termíny na môj vkus nadužívajú. Pojmu kreatívny priemysel stále chýba (aj po desiatkach rokov používania) jednotná, všeobecne platná a jednoznačná definícia. Slabinou je aj skutočnosť, že podľa slovníka slovenského jazyka je priemysel výrobné odvetvia zaoberajúce sa spracúvaním nerastného bohatstva a výrobou tovarov. Drvivá väčšina slovenskej populácie má zaužívané, že priemysel je odvetvie materiálnej výroby zahrňujúce získavanie nerastných, rastlinných a živočíšnych surovín a ich spracovanie, ako aj opravy výrobkov z nich vyrobených a výrobu a rozvod energie.

Časté striedanie pojmov kultúrny, kreatívny a umelecký priemysel súvisí s tým, že ich obsah sa ešte stále hľadá a postupne vymedzuje. To bráni vytvoreniu kritérií a exaktného znenia. Použitie v materiáloch MK potvrdzuje mnohorozmernosť týchto pojmov a ich stále sa formujúci význam,  a to z jazykového i spoločenského hľadiska. Podľa mňa je najmä z jazykového hľadiska ťažko prijateľný.

Samotná kreativita je bežnou súčasťou nášho života i slovníka. Ide o prirodzenú ľudskú vlastnosť, ktorá sa prejavuje vytváraním nových ideí a ich realizáciou. Charakterizuje ju inovatívnosť, ktorou, vďaka špecifickému nadaniu, jednotlivci či skupiny prinášajú spoločnosti zlepšenie kvality života. Škola tzv. francúzskych sociológov, ktorí už v technologickom pokroku a z neho vyplývajúcej industrializácii vidia aj pozitívne aspekty, chápe kreatívny priemysel ako nástroj oživenia, ozdravenia miest a ich ekonomického prínosu. Jednotliví teoretici a organizácie sa v definícii kreatívneho priemyslu značne líšia. Aj preto by som s týmto termínom narábal v rezorte kultúry nie ako s nosným. Umenie a ani kreatívny priemysel kultúru, jej miesto, poslanie a význam v spoločnosti ako celku nenahrádzajú a nie sú jedinou oblasťou a ani nosnou oblasťou pôsobnosti MK.

Materiály MK hovoria, že kreatívny priemysel označuje tie časti ekonomiky, ktoré vytvárajú ekonomickú hodnotu na základe individuálneho, tvorivého a umeleckého nadania. Ide o priemysel postavený na zhodnocovaní duševného vlastníctva. Sú to odvetvia, ktorých základom sú ľudská kreativita a talent. Patria sem napr. oblasti ako architektúra, reklama, dizajn, tvorba počítačových hier, film, televízna a audiovizuálna tvorba, hudba, aj hudba tvorená umelou inteligenciou… Ide o oblasti, ktoré potrebujú pre svoje fungovanie talent, teda sú dôsledkom ľudského umeleckého rozmýšľania a ktoré majú zároveň v určitom čase reálnu ekonomickú hodnotou.

Kreatívna ekonomika je dôsledkom synergie ľudskej tvorivosti, mobility, technologickej vyspelosti a vytvára podmienky pre rastúcu schopnosť prijímať produkty, ktoré sú výsledkom tvorivej činnosti. Faktory a dôsledky kreatívnej ekonomiky nie sú v histórii novými vzťahmi, ale aktuálne hospodárske, sociálne a spoločenské podmienky zvýrazňujú ich pôsobenie v súčasnej spoločnosti. Správnymi stimulmi možno dosiahnuť pozitívne dopady kreatívnej ekonomiky na spoločnosť, keďže možno uviesť, že vplyv kreativity na ekonomiku nie je náhodným javom. Je vnímaný ako možný zdroj blahobytu, čím sa automaticky dostáva do centra politickej a ekonomickej pozornosti.

Možno je potrebné vrátiť sa o desaťročia späť a zamyslieť sa nad úskaliami automatického prekladania anglických pojmov. V slovenskom kontexte sa kreatívny priemysel používa v singulári, v medzinárodnom kontexte sa zaužíval plurál, t. j. Creative industries, ako formulácia presnejšie vystihujúca rôznorodosť danej oblasti. K mätúcemu stavu prispieva aj množstvo ďalších pojmov, napr. industriálna hudba, industriálny štýl, odrážajúci prvky charakteristické ich využívaním najmä v priemyselných komplexoch, výrobných halách, manufaktúrach či podnikoch. Tieto prvky dostávajú kreatívnou činnosťou iný obsah použitia.

Činnosť, ktorú v materiáloch MK SR nájdeme pod pojmom kreatívny priemysel, možno vymedziť jednotlivými aktivitami od vytvorenia podmienok pre tvorivú činnosť, vytvorenia (či vykonania) predmetu ochrany duševného vlastníctva cez jeho realizáciu, spracovanie, výrobu, šírenie – vrátane verejného sprístupňovania – až po jeho opakovanú exploatáciu, a to aj mimo územia krajiny pôvodu, jeho uchovávanie, archiváciu a obnovu (redizajn). Pod kreatívny priemysel zahŕňa MK SR hudbu a jej žánre, výtvarné umenie, divadlo, knižné umenie vrátane vydavateľskej činnosti, film, audiovíziu, reklamu, dizajn, architektúru, kultúrne dedičstvo a pamäťové inštitúcie, trh s umením, vysielanie, softvér, hardvér, internet, elektronické služby, ale aj zábavný priemysel vrátane počítačových a konzolových hier, a to v štruktúre návrh → výroba → distribúcia → redizajn. Aby mohol tento sektor produkovať priamy hospodársky výnos, zisk, v mnohých prípadoch podlieza svojmu prijímateľovi a stavia ho cielene a zámerne do role konzumenta, a nie diváka, čitateľa, poslucháča, návštevníka… využívajúc praktiky manipulatívneho marketingu, povrchných módnych trendov účelovo deformovaných. Prioritu majú diela prinášajúce výnos, a to sa poväčšine stáva hlavným kritériom uvedenia, publikovania či kladných recenzií. Aj preto by som nekládol taký jednoznačný dôraz a za akoby jediný zásadný cieľ pre rezortkultúry nepovažoval zábavný priemysel. Rezort môže poukázať na dôležitosť oblastí súvisiacichs využívaním umenia a kreatívnej činnosti, ako aj k podmienkam ich uchovávania, vytvárania a sprístupnenia čo najširšiemu okruhu.

Ale nielen mätúce používanie pojmov kreatívny, zábavný či kultúrny priemysel sú problémom koncepcie štátnej kultúrnej politiky ako jedného z nosných materiálov MK. Z môjho pohľadu je najväčším nedostatkom pri formulovaní úloh rezortu priorizovanie niektorých bez analýzy súčasného stavu. Úlohy sa zamieňajú s cieľmi a naopak, metódy a formy na ich dosiahnutie či splnenie sa formulujú bez náležitej adekvátnosti (vedeckého poznania, ekonomickej únosnosti, personálneho zabezpečenia a najmä spoločenskej potreby). Ak sa permanentne objavuje kritika na adresu MK SR, tak je to najmä na tú časť jeho úloh, ktorá sa dotýka obsahu vypracovaných koncepcií a sféry umenia. Minimálne sa spomína štátny jazyk, ochrana pamiatkového fondu, kultúrne dedičstvo a knihovníctvo, autorské právo a práva súvisiace s autorským právom, osvetová činnosť a ľudová umelecká výroba, prezentáciu slovenskej kultúry v zahraničí, vzťahy s cirkvami a náboženskými spoločnosťami, médiá a audiovízia, kultúrne aktivity zdravotne postihnutých alebo inak znevýhodnených skupín obyvateľstva. Minimálne, snáď len okrajovo v súvislosti so služobnými cestami predstaviteľov rezortu, sa spomínajú skutočnosti, že ministerstvo metodicky riadi činnosť slovenských inštitútov v zahraničí, že pripravuje zákony, vyhlasuje pamiatkové rezervácie, zriaďuje rozpočtové a príspevkové organizácie, zakladá iné právnické osoby. Vedie množstvo registrov a zoznamov, evidencií a vykonáva ústredný štátny dohľad na úseku ochrany pamiatkového fondu prostredníctvom Pamiatkovej inšpekcie ministerstva, dohľad nad ochranou kultúrneho dedičstva a knihovníctva, na úseku ochrany štátneho jazyka, kontrolu ochrany a starostlivosti o územia, zapísané v Zozname svetového dedičstva, dohľad nad výkonom kolektívnej správy práv autorov podľa zákona č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom. To je len časť činnosti ministerstva, ktoré vykonáva a o ktorých tzv. odborná, ale ani laická verejnosť nemá záujem diskutovať. Verejnosti sa podsúva tzv. zásadný problém, že kultúra bude prostredníctvom kreatívneho priemyslu prinášať financie do štátnej kasy, a preto je kultúrny, umelecký, kreatívny či zábavný priemysel nosnou problematikou rezortu. Áno, ide o peniaze, tak ako vždy, to povestné, že čert sa skrýva v detailoch, platí aj tu.

Ak sa v dokumentoch MK SR objavuje termín kultúrny priemysel čoraz častejšie, očakával by som, že sa vo vyhlásení vlády objaví úloha vytvoriť potrebné podmienky napr. na meranie efektov kultúrneho priemyslu a jeho  konkrétnych podôb, z ktorého by vyplynuli ciele napr. pre školstvo a iné rezorty. Domnievam sa, že by bolo vhodné sféru, ktorú charakterizuje určitá forma duševného vlastníctva a má potenciál absorbovať nový typ pracovných príležitostí a prinášať štátu financie, rozmeniť na konkrétne vybrané odvetvia, napr. design, architektúru, reklamu, módu, film, hudbu, kreatívne počítačové hry, elektronický vstup do domácností a k jednotlivcovi cez dátové prenosy, televíziu, rozhlas, divadelnú produkciu vo všetkých jej žánroch, umenie v celej jeho kreativite… aby štát vedel, kde sa nachádza, kde sa chce posunúť a v akom horizonte. Ktorý kultúrny priemysel – lepšie by bolo azda spojenie umelecké (kreatívne) odvetvie – cielene preferovať a podporovať konkrétnymi formami a metódami a ktoré ponechať „samovývoju“, v ktorom umeleckom odvetví chýbajú najväčšmi ľudia, prostriedky, materiálne zázemie a pod. A hlavne je potrebné vedieť si odpovedať na otázku, prečo vlastne…

Koniec

Boris Gýmerský: Kultúra – čo ma vyrušuje | 1. časť
Boris Gýmerský: Kultúra – čo ma vyrušuje | 2. časť

(Celkovo 160 pozretí, 1 dnes)

Ďalšie články:

Facebook
Telegram
Twitter
Email

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Účet Klubu Nového slova – IBAN: SK8211000000002624852008
variabilný symbol pre Slovo 52525

Týždenný newsletter