Fascinujúci svet tapisérií Raffaela Santiho | 2. časť

Na požiadanie pápeža Leva X. začal v roku 1515 renesančný maliar a architekt Raffael Santi maľovať návrhy na zobrazenie vybraných desiatich momentov zo života apoštolov Petra a Pavla. V dielni Pietra van Aelst v Bruseli podľa týchto vzorov utkali nádherné tapisérie. Zlaté a hodvábne nite spolu s vlnou a inými niťami z drahých kovov tvorili základ pre skutočných majstrov pri vytváraní tapisérií, ktorých žiarivosť a umelecký zmysel pre detail neprestávajú udivovať a inšpirovať ani dnes.

Raffael Santi, autoportrét

Koncom roku 1514 dostal rodák z Urbina od pápeža z florentského rodu Medici okrem maliarskych prác a architektonických povinností objednávku na vytvorenie tapisérií určených na výzdobu spodného pásu stien Sixtínskej kaplnky vo Vatikáne. Raffael aj s ďalšími umelcami zo svojej dielne vytvoril návrhy kartónov na desať tapisérií v skutočnej veľkosti. Tkáčom sa usiloval vyjsť v ústrety tým, že kompozície otáčal v zrkadlovom obraze, aby im pri tkaní zjednodušil prevod. K maľbe používal riedke, takmer akvarelové tempery, pod ktorými bolo vidieť kresbu. 

Návrhy zaslali do Bruselu, kde tapisérie o dva roky dokončili. Už tam ich mnohí obdivovali, vrátane nemeckého všestranného umelca Albrechta Dürera. Prvú z dvoch várok dodali do Ríma o dva roky. V priebehu roku 1519 hotové tapisérie vystavili v Sixtínskej kaplnke, kde vyvolali veľký obdiv. Nevyzerali ako tkané, ale ako namaľované. Zvyšné poslali z Nizozemska v nasledujúcom roku, takže ich sám autor pravdepodobne nevidel; náhle zomrel 6. apríla 1520 ako 37-ročný. Dochovalo sa z nich sedem originálov – v londýnskom Múzeu Viktórie a Alberta. Zatiaľ ich poslednýkrát vystavili spolu na niekoľko týždňov v Sixtínskej kaplnke roku 1983 pri príležitosti 500. výročia Raffaelovho narodenia.

Za vlády Habsburgovcov nad časťou Nizozemska (viac-menej dnešné Belgicko) sa Brusel stal centrom výroby tapisérií. V meste sa etabloval nezávislý holandsko-flámsky štýl. Pápež Lev X. dal tomuto žánru umenia svojou objednávkou na vyzdobenie Sixtínskej kaplnky významný impulz.

Raffaelov cyklus priniesol štylistickú revolúciu v dizajne flámskych tapisérií. Autor zaviedol a požadoval veľa nových vecí, a tak postavil remeselníkov pred špeciálne výzvy, s ktorými sa rozhodne dokázali vyrovnať. Umelcov idealizovaný obraz ľudskosti, expresívne gestá postáv, harmónia vlastná jeho dielam, presvedčivé perspektívy krajiny a klasická architektúra sa stali podnetom formovania návrhov tapisérií nasledujúcich desaťročí nielen v Bruseli.

Tapisériu Lenivosť zo série Sedem smrteľných hriechov navrhol Pieter Coecke van Aelst okolo roku 1534,
vyrobili ju v Bruseli cca roku 1548

Diela tematicky venované dvom apoštolov patrili medzi najúspešnejšie kompozície v celej histórii tapisérií. Žiadne iné nereplikovali tak často. Vo flámskych, anglických a francúzskych manufaktúrach v priebehu storočia vytvorili takmer 50 desaťdielnych sérií! Prípravné Raffaelove kartóny totiž pri tkaní rozstrihali, následne zase zlepili a stali sa predlohou k ďalším sériám tapisérií aj v iných dielňach. Nakoniec sa vrátili večného mesta a momentálne vyblednuté visia vo Vatikánskej pinakotéke.

Kultúrno-historické múzeum (KHM) vo Viedni po Múzeu del Prado v Madride vlastní druhý najväčší počet historických tapisérií – 750. Šesť umeleckých skvostov, ktoré utkali podľa Raffaelových predlôh v Bruseli okolo roku 1600, sa zachovalo v pôvodnej cisárskej zbierke. Vtedajší tkáči vychádzali z kópií takmer sto rokov starých kartónov v čiastočne zmenšených verziách.

Nechal ich v Taliansku zakúpiť prvý rakúsky cisár František I. začiatkom 18. storočia, keď už umelecké závesy vychádzali z módy, a tak boli lacnejšie. Práve tieto klenoty plus ďalších jedenásť veľkorozmerných renesančných tapisérií z depozitu KHM sa stali jadrom jedinečnej výstavy Raffael: Zlato a hodváb (26. septembra 2023 – 14. január 2024).

Raffael: Zázračný rybolov, tapiséria

Načrtávala vývoj tapisériového umenia v 16. storočí a poskytla pohľad do bohatých fondov tejto rakúskej inštitúcie. Výstava bola mimoriadna aj preto, lebo diela citlivé na svetlo sa z konzervačných dôvodov nemôžu vystavovať natrvalo. Keď sa na necelé štyri mesiace dostali umelecké textílie z muzeálneho skladu do výstavných sál, návštevníci ich mohli obdivovať iba v tlmenom svetle.

„Nielen to najlepšie z najlepších a najdrahšie z najdrahších,“ charakterizovala vystavené exponáty riaditeľka KHM Sabine Haagová, „no na obrovskom formáte tu možno vidieť aj to najkrajšie z najkrajších. Väčšina tapisérií je šesť metrov vysoká a viac ako štyri metre široká, čo návštevníkom,samozrejme, bráni vidieť všetky detaily. Ale už len pri pohľade na ich ozdobné okraje sa vašej umeleckej fantázii medze nekladú.“

Popri „domácich“ šiestich dielach so svätcami Petrom a Pavlom pri tejto príležitosti predstavili v KHM ešte jedno, zapožičané z Vatikánskych múzeí – Smrť sv. Ananiáša. Preto mu vystavovatelia venovali zvláštnu pozornosť. Podľa Skutkov apoštolov bol Saul (niekedy sa používa Šavel, budúci sv. Pavol) pôvodne farizejom. Na rozdiel od Ježišových učeníkov (s výnimkou sv. Marka) bol vzdelaný a dokonca rímsky občan. Schvaľoval však ukameňovanie prvého mučeníka sv. Štefana, podieľal sa na prenasledovaní raných kresťanov, hotoval sa aj na tých v Damašku, že ich odtiaľ privedie spútaných do Jeruzalema.

Raffael: Smrť sv. Ananiáša 

Zmŕtvychstalý Kristus ho ožiaril svetlom, prestal vidieť. Na jeho podnet Ananiáš z Damašku vrátil Saulovi zrak a podieľal na jeho obrátení na kresťanskú vieru. Neskôr sv. Ananiáša za šírenie „náboženských bludov“ na rozkaz guvernéra Eleutheropolisu ukameňovali.

Dobrá polovica textu Skutkov apoštolov sa venuje sv. Pavlovi. Zdá sa však, že Raffael začal svoju prácu na pásme tapisérii s Petrom, presnejšie so Zázračným rybolovom. Na Galilejskom mori (sladkovodné Tiberiadske jazero) budúci apoštol Peter, vtedy ešte Šimon, so svojím bratom Ondrejom a dvoma Zebedeovými synmi, tiež budúcimi apoštolmi Jakubom a Jánom, vďaka prítomnosti Ježiša nachytali do siete množstvo rýb, hoci sa im dovtedy vonkoncom nedarilo.

Na tapisérii autor zachytáva chvíľu, keď Peter kľačí v člne pred Kristom a oceňuje bohatý úlovok. Za ním stojí Ondrej a na práve prežitý zázrak reaguje širokým gestom. Celá scéna je situovaná v prírode, s vodným vtáctvom, rastlinami a rozličnými rybami, v pozadí sa črtá mesto, kopce, a to všetko lemuje pás s ďalšími postavami, kyticami kvetov a krajinkami súvisiacimi v hlavným príbehom. Zrejme ich utkali podľa návrhov Raffaelových žiakov. Žeriavy a orly sa pripisujú jeho nadanému asistentovi Giovannimu da Udine.

Jedným z vrcholov vystavovanej kolekcie bolo Obetovanie v Lystre. V starovekom meste v dnešnom juhozápadnom Turecku sa zastavil Pavol s Barnabášom, aby zvestovali nové učenie. Pritom si Pavol na jednej kázni všimol od narodenia chromého muža, ako ho zbožne počúva, a tak ho na mieste uzdravil. Ľudia to považovali za zázrak vykonaný gréckym bohom Diom, preto mu do chrámu chceli doviesť obete – býkov ovenčených kvetmi. Obaja svätci ich však zastavili s patričným vysvetlením. (Na výstave v KHM sa ukázalo, že dielo je vážne poškodené a treba ho urýchlene zreštaurovať.)

Obetovanie v Lystre, návrh Raffael, z 10-dielnej série tapisérií so scénami zo Skutkov apoštolov, okolo roku 1600

V roku 1514 pri stavebných prácach na Martovom poli na vtedajšom predmestí Ríma objavili množstvo antických pamiatok, vrátane grécko-helenistických sôch. Nadchli vtedajších umelcov a inšpirovali ich v tvorbe. Aj na Raffaela hlboko zapôsobili. Viaceré námety za čerstva využil pri tvorbe návrhov tapisérií, hoci tie sa tematicky viazali na Nový zákon. Istý variant známeho Epigonovho diela Umierajúci Gal možno vidieť na tapisérii Smrť sv. Ananiáša.

Osobitné potešenie odborníkov i návštevníkov vyvolávalo porovnávanie tapisérií s Raffaelovými predlohami, ktoré tu tiež vystavovali. Viaceré boli zapožičané z parížskeho Louvru a viedenskej Albertiny. Mnoho detailov sa totiž nezhodovalo: zamestnanci umelcovej dielne v Ríme, ktorí jeho návrhy prenášali na obrovské kartóny, potrebné pre prácu v bruselskej manufaktúre, totiž prejavili vlastnú nadmernú iniciatívu.

Návštevník si mohol všimnúť, ako sa Raffaelovo dielo rozrastá i po jeho predčasnej smrti. Nielen pri opakovaných replikách tejto série, ale aj „transformáciou“ jeho známych obrazov na tapisérie či gobelíny. Ako zlatý klinec výstavy na jej konci visel osem metrov dlhý a štyri a pol metra vysoký nástenný záves zobrazujúci preslávenú monumentálnu fresku Aténska škola (v prvej zo štyroch Raffaelovýeh siení v Apoštolskom paláci).

Slávna Raffaelov freska Aténska škola sa stala predlohou pre tapisériu utkanú vo Francúzsku v druhej polovici 18. storočia

Utkali ho vo Francúzsku v druhej polovici 18. storočia. Komplexná obrazová schéma je venovaná filozofickému duchu starovekého Grécka, ako aj siedmim slobodným umeniam. Platón a Aristoteles stoja v strede, zatiaľ čo grécky filozof Epicure píše do knihy na ľavom prednom okraji obrazu.

Raffaelovo dielo pretavené do série Skutky apoštolov mali dlhodobý vplyv na umelcov pracujúcich v oblasti dizajnu tapisérií vo Flámsku. Najmä na Barenda van Orley (1488 – 1541), ktorý pôsobil v Bruseli a na začiatku svojej kariéry sa podieľal na veľkolepých projektoch talianskeho umelca a zohral významnú úlohu pri šírení renesancie vo flámskom umení. Naňho nadviazal Michiel Coxcie (1499 – 1592), autor cyklu Sedem cností, a Pieter Coecke van Aelst (1502 – 1550), ktorého viacero diel vlastní aj KHM. Séria Sedem smrteľných hriechov, ktorú naposledy verejnosti sprístupnili ako celok vo Viedni roku 1981, poskytuje pozoruhodný príbeh o dôsledkoch hriechov hrdinských postáv podľa Raffaelovho príkladu.

Na tapisérii s názvom Lenivosť sa protagonisti prezentujú v triumfálnom sprievode, ktorý prechádza krajinou s presvedčivou perspektívou. Zosobnená Lenivosť sedí na voze ťahanom dvoma apatickými oslami, ktoré narážajú na niektoré z jej obetí.

Ako dôkaz toho, že Raffaelove tapisérie boli obľúbené aj po vyše 200 rokoch, slúži cyklus pôvabných rytín o Skutkoch apoštolov od francúzskeho umelca Nicolasa Dorignya (1658 – 1746). Vytvoril ich približne v rokoch 1700 až 1720 v Paríži. Technika gravírovania umožnila, že jeho „originály“ nájdeme v mnohých európskych galériách. Výnimkou nie je ani SNG či Galéria mesta Bratislavy. Okrem 18 tapisérií vo Viedni vystavovali stovku ďalších artefaktov. Kópie sôch nájdených na Martovom poli, dobová keramika, starožitné sošky, Raffaelove obrazy a kresby, dobový porcelán a dva filmy. Prvý približoval náročnú výrobu tapisérií, druhý dokumentoval, ako sa s tapisériami dnes narába v Umeleckohistorickom múzeu.

Rytina od Nicolasa Dorignya podľa Raffaelovho návrhu tapisérie Peter a Ján ozdravujú chorých, približne rok 1711, GMB

Mimoriadne cenná bola obrázková kniha talianskeho umenovedca Giorgia Vasariho (1511 – 1574). Jeho životopisy mnohých maliarov, sochárov a architektov  z Apeninského polostrova sa prvýkrát objavili v tlači v roku 1550. V knihe sa dočítame dôležité informácie o živote Raffaela a komentáre k jeho dielam: „Tento projekt (tapisérie zo Skutkov apoštolov) bol tak zázračne vykonaný, že každého, kto ho vidí, žasne, keď si pomyslí, že bolo možné utkať vlasy a fúzy a dať tak jemnosť telu niťou; určite to bol skôr výsledok zázraku než ľudskej umelosti, pretože v týchto tapisériách sú vodné plochy, zvieratá a budovy, ktoré sú tak dobre urobené, že sa zdajú byť maľované štetcom, a nie tkané.“ 

Snímky: Autor

Martin Krno: Fascinujúci svet tapisérií Raffaela Santiho | 1. časť 

(Celkovo 78 pozretí, 1 dnes)

Ďalšie články:

Facebook
Telegram
Twitter
Email

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Účet Klubu Nového slova – IBAN: SK8211000000002624852008
variabilný symbol pre Slovo 52525

Týždenný newsletter